Segmenty s veľkým, no zatiaľ ukrytým potenciálom nazýva Radomír Mako zo spoločnosti Amrop Jenewein Group spiacimi krásavicami. Jednou z tých, na ktorých prebudenie nielen headhunteri pred rokmi čakali, bol finančný sektor. Dnes má už z pohľadu agentúr svoj boom, rovnako ako IT, za sebou. No aj dozvuky si stále pochvaľujú. Klesá aj záujem v oblasti predaja spotrebného tovaru.
Boom v bankách sa odohral v čase, keď sa viaceré z nich vrátane najväčších dostali do rúk zahraničných vlastníkov. Pritom sa rýchlo rozvíjali aj nové produkty pre korporátnu klientelu i retail. Progres zaznamenalo aj poisťovníctvo a lízing. Ponuka ľudí, ktorí by už mali za sebou dostatočné skúsenosti, nepokrývala dopyt. Čo za hranicami trápilo materské spoločnosti bánk, u nás rozvíjalo biznis headhuntingových spoločností.
V ich referenčných listoch možno nájsť mená najväčších i najmenších hráčov finančného sektora. Vysoké riadiace pozície vo finančníctve neobsadzovali len skúsení bankári. Pri nedostatku skúsených ľudí priamo z finančného sektora sa ako vhodný prameň ukázal aj sektor informačných technológií, z ktorého vzišlo viacero topmanažérov bánk, pričom zďaleka nešlo len o pozície šéfov oddelení informačných oddelení. Hoci presvedčiť o tom konzervatívnych šéfov zodpovedných za úspechy akvizícií nebolo ľahké.
Medzi aktuálnymi neprebudenými kráskami vidí partner zo spoločnosti Amrop Jenewein Group zdravotníctvo, kde sa po schválení reformných zákonov zavádzajúcich trhové prostredie pootvorili dvere súkromnému kapitálu. Medzi prvými veľkými investormi, ktorí už ohlásili záujem pôsobiť v tejto oblasti a nemajú dostatok špecialistov na zdravotníctvo, sú Penta Group či J&T. Pri hľadaní topmanažérskych kravát, ktoré by ladili s bielymi plášťami a zároveň košeľami akcionárov, pravdepodobne dostanú šancu aj personálne agentúry.
O dostatočný počet dobrých manažérov sa agentúry neboja. Hoci situácia na trh s topmanažérmi je aj podľa poradcov napätá, vzhľadom na povahu biznisu ich to neznepokojuje. „Najlepších bude vždy málo. Aj preto môžu na trhu pôsobiť spoločnosti ako naša,“ vraví R. Mako.
Prichádzajúci investori, ktorí dnes ľudí iba hľadajú, ich o niekoľko rokov chtiac-nechtiac budú na trh dodávať. Ako dlho bude rásť dopyt rýchlejšie ako ponuka, odhadnúť nemožno. Isté je zatiaľ iba to, že obrat služby executive search na Slovensku bude ešte niekoľko rokov významne narastať.
Ďalšou oblasťou, kde začne kožených kresiel pribúdať, sú nehnuteľnosti. Okrem medzinárodných stavebných firiem, ktoré začínajú na Slovensku pôsobiť, sa zvyšuje aj počet developerských spoločností. Vzbudenie dopytu po špičkových ľuďoch by so sebou priniesol aj prípadný vstup súkromného kapitálu do infraštruktúry, napríklad výstavby a správy diaľničnej siete. „Ak aj nie, tlak na trhové správanie štátu bude aj v tejto oblasti rásť. Koniec koncov, táto oblasť je dnes na Slovensku jednou z tých, ktoré zatiaľ možno nazvať biele mesto v oblasti investícií,“ dodáva R. Mako.
Postupy a „postupy“
So zvyšujúcim sa záujmom zahraničných spoločností o Slovensko rastú aj nároky na manažérske pozície. Hoci službu executive search ponúka vo svojom liste viacero spoločností, nožnice medzi nimi sa pod narastajúcim tlakom požiadaviek budú čoraz viac roztvárať. Všetci personálni poradcovia, ktorých TREND oslovil, sa zhodujú na jednom – plnohodnotné vyhľadávanie topmanažérov bude aspoň na štandardnej úrovni poskytovať najviac päť firiem z tých, ktoré na Slovensku už pôsobia.
Z desiatky globálne najväčších spoločností má pritom u nás zastúpenie iba Amrop Hever Group. Ďalší z lídrov – Egon Zehnder International má síce v Bratislave zastúpenie, väčšinu slovenských projektov však riešia pražskí konzultanti. Niektoré ďalšie, napríklad Korn/Ferry Int., slovenský trh obsluhujú zo zahraničia.
Čoraz prísnejšie oko pri výbere konzultačnej spoločnosti majú aj slovenské firmy. „Cítime, že obdobie, keď boli personálno-poradenské spoločnosti vnímané ako všetky z jedného vreca, sa končí,“ hovorí R. Mako.
Zmenili sa však aj sami manažéri. Ak pred piatimi rokmi prejavovali len malý záujem prijať pracovnú pozíciu na druhom konci republiky, dnes už zmýšľajú inak. Zahraniční investori bývajú podľa poradcov často nemilo prekvapení, ako málo ušetria na mzdách manažmentu, ak si práve zo mzdových dôvodov miesto západného Slovenska vyberú východné.
Súčasťou profesionálneho prístupu je aj to, akým spôsobom agentúry so svojimi informáciami narábajú. Hoci kopírovanie a rozširovanie personálnych dát všetci poradcovia odmietajú, podobne – ako napríklad zástupcovia directmarketingových agentúr – o takýchto prípadoch „počuli“. Podobne ako o „ponuke“, ktorú agentúry niektorým firmám dávali: Alebo budeme robiť pre vás, alebo proti vám.
Spoza hraníc
Agentúry vyhľadávajúce najlepšie hlavy čoraz častejšie obsadzujú aj pozície v zahraničí. V porovnaní s obdobím pred niekoľkými rokmi považujú takéto zadania za bežné. A svorne tvrdia, že o hromadnom vyvážaní ľudského kapitálu nemožno hovoriť.
Radšej používajú spojenie ako „potvrdenie kvality slovenských manažérov“ či „ten najlepší benchmark“. Počet špičkových pracovníkov, ktorí môžu z krajiny vzísť, nezávisí od jej veľkosti či počtu obyvateľov, pripomínajú.
V spoločnosti Egon Zehnder International medzi slovenským a českým manažérom takmer nerozlišujú. „Skoro pri všetkých vyhľadávaniach, či už na Slovensku alebo v Českej republike, vždy zaraďujeme kandidátov z druhej krajiny,“ dodáva A. Punch z pražskej kancelárie agentúry. Na Slovensku spoločnosť realizuje asi pätinu svojich projektov pripadajúcich na obe krajiny.
Agentúry však majú skúsenosti aj s opačným fenoménom – návratom tých, ktorí do zahraničia odišli pred pár rokmi. Najlepší z nich však pozornosti agentúr neušli ani za hranicami. Ich kariérny postup sledovali a naďalej dopĺňali svoje databázy. A dnes ich čoraz častejšie využívajú. Okrem zlepšujúcich sa podmienok v oblasti ohodnocovania a profesionality v riadení firiem svoju úlohu často zohrávajú aj osobné dôvody. Ľudia, ktorí kvôli práci vycestovali pred ôsmimi či piatimi rokmi, sa jednoducho chcú vrátiť.
- Ako si strážia vlastných headhunteri
Človek, ktorý pri executive search s klientom strávi najviac času, je konzultant. Podľa veľkosti agentúry môžu byť konzultanti takzvanými generalistami alebo sa špecializovať podľa jednotlivých sektorov. „V našej spoločnosti nepôsobia konzultanti generalisti, ktorí dnes radia farmaceutickej firme, zajtra banke a pozajtra výrobnej spoločnosti. Máme špecializované tímy, od rešeršera až po partnera, ktoré sa dlhodobo venujú jednotlivým sektorom,“ vysvetľuje štruktúru spoločnosti Amrop Jenewein Group Radomír Mako. Podľa značky agentúry sa odlišujú požiadavky, ktoré by mal konzultant spĺňať. Napríklad jednou z podmienok v spoločnosti Egon Zehnder International je okrem dvoch vysokých škôl skúsenosť s manažérskou pozíciou. S pribúdajúcimi rokmi sa však hodnota takýchto cenných konzultantov ďalej prudko zvyšuje. Riešenie delikátnych problémov klienta má totiž za následok, že ten pri ďalšej spolupráci s agentúrou trvá na rovnakom konzultantovi. Je skôr pravidlom ako náhodou, že ak konzultant agentúru zmení, klient odíde s ním. V Egone preto budúcemu konzultantovi ešte pred nástupom „je naznačené“, že v agentúre by mal stráviť aspoň pätnásť rokov. Popri finančných benefitoch sa preto hľadajú ďalšie cesty, ako si ho v agentúre udržať. „U nás je partner aj spoluvlastníkom firmy, čo je jeden z najsilnejších motivačných faktorov, prečo konzultanti dlhodobo zostávajú vo firme,“ vraví Alice Punch. Ďalšou možnosťou je ponúknuť partnerskú stoličku. Zatiaľ čo pred desiatimi rokmi mal Amrop partnerov dvoch, dnes sú šiesti. A podľa R. Maka môžu ďalší pribúdať. „Partnerská stolička však nie je neodňateľná,“ dodáva. Pravda, aby takáto situácia nastala, muselo by ísť o vážny problém, dodáva.
Foto – Vlado Benko
