Americký dolár klesol počas prvého polroka 2025 o 10,8 percenta voči košu hlavných svetových mien. Ide o najhorší polročný výkon „zelenej bankovky“ od roku 1973, keď prezident Richard Nixon zrušil naviazanie dolára na zlato. Vtedy sa americká mena prepadla o 14,8 percenta.
Dolár zaznamenal výrazné oslabenie aj voči jednotlivým menám. Oproti euru stratil 13,7 percenta, voči švajčiarskemu franku 12,4 percenta a voči britskej libre 9,2 percenta. K tempu tohto poklesu prispel aj fakt, že ešte v januári sa dolár nachádzal neďaleko 23-ročných maxím, aj tak však ide o výrazný prepad meny, ktorá sa tradične označuje ako bezpečný prístav pre investorov.
Jednou z hlavných príčin oslabenia dolára sú rastúce obavy z dlhodobej udržateľnosti verejných financií USA. Nový federálny rozpočet, ktorý si v Bielom dome vyslúžil prezývku Big Beautiful Bill (Krásny veľký zákon), k federálnemu dlhu pridá ďalších 3,3 bilióna dolárov, čo tieto obavy ešte zintenzívňuje. Už vo fiškálnom roku 2025, ktorý končí 30. septembra, sa očakáva deficit na úrovni 1,1 bilióna dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o 23 percent.
Štyri bilióny dolárov = nula
Aby republikánski zákonodarcovia rozpočet obhájili pred voličmi i vlastnými radami, operujú s technikou „current-policy baseline“, ktorá umožňuje tváriť sa, že daňové škrty vo výške štyroch biliónov dolárov počas nasledujúcej dekády nebudú mať na rozpočet žiadny vplyv. V skutočnosti ide o príjmy, ktoré štát nezíska, no keďže ide o predĺženie už existujúcich daňových úľav, nie sú tieto straty formálne zarátané do bilancie.
Výnosy benchmarkových desaťročných vládnych dlhopisov sú v porovnaní so začiatkom roka 2022, keď Federálny rezervný systém začal zvyšovať úrokové sadzby, dvojnásobné. Zároveň sa federálny dlh vyšplhal na 122 percent HDP, čo je viac než dvojnásobok oproti úrovni z roku 2005 (vtedy 57 percent), keď boli výnosy dlhopisov podobne vysoké.
Výsledkom je dramatický nárast výdavkov na obsluhu dlhu. Americká vláda v súčasnosti platí na úrokoch až 16 percent svojho rozpočtu. Pri pokračujúcom trende budú úrokové výdavky prevyšovať aj výdavky na obranu. Aktuálna administratíva si túto hrozbu uvedomuje a deklaruje, že zníženie výnosov dlhopisov patrí medzi najvyššie priority. Jej kroky však zatiaľ vyvolávajú opačný efekt.
Trpezlivosť investorov má svoje limity
Domácemu publiku sa síce sľuby o znížení daní môžu zdať príťažlivé, no financovanie federálneho rozpočtu závisí od dôvery zahraničných investorov. A práve tí môžu spochybňovať predpoklad, že daňové škrty nebudú mať vplyv na rozpočtové saldo – najmä ak sa vláde nedarí znižovať výdavky.
Rozpočtová matematika je neúprosná. V roku 2024 mali USA obchodný deficit na úrovni 900 miliárd dolárov. Aby sa hodnota dolára udržala stabilná, musel byť tento deficit kompenzovaný prílevom kapitálu zo zahraničia. Kapitálový účet tak skončil v prebytku, čo znamená, že do USA pritiekol takmer bilión dolárov vo forme investícií zo zahraničia.
Tento prílev je teraz ohrozený nielen colnými bariérami, ale aj zníženou atraktivitou amerických dlhopisov v dôsledku rastúcich deficitov. Investori síce zatiaľ americké dlhopisy nepredávajú, no už samotný pokles ich dopytu môže viesť k problémom s financovaním. Ponuka dlhopisov bude prevyšovať dopyt po nich, ich cena preto musí klesnúť a výnos stúpať.
V prvom štvrťroku 2025 sa deficit bežného účtu – ktorý zahŕňa obchodnú bilanciu vrátane služieb a tok peňazí medzi USA a zahraničím – zvýšil o 44,3 percenta na 450 miliárd dolárov. George Saravelos, vedúci analytik pre devízové trhy v Deutsche Bank, upozorňuje, že kombinácia nižšieho dopytu po amerických dlhopisoch a rastúceho bežného účtu môže viesť k ďalšiemu oslabeniu dolára až o 30 až 35 percent, kým sa deficit bežného účtu stane udržateľným.
Dôsledky takého vývoja by boli rozsiahle. Už súčasný pokles dolára o 10 percent zvýšil infláciu prostredníctvom drahších importov o 0,5 percentuálneho bodu. Slabší dolár síce pomáha exportérom – napríklad technologickým firmám alebo spoločnostiam orientovaným na komodity – no domáce podniky (maloobchod, verejné služby, zdravotníctvo) pocítia skôr negatívne dôsledky.
Vyššia inflácia zároveň môže oddialiť očakávané zníženie úrokových sadzieb. Kým Kongres si rozpočtové pravidlá vykladá po svojom, finančné trhy ich hodnotia racionálne. A práve od nich závisí, či si Spojené štáty budú môcť dovoliť financovať opatrenia, ktoré si Kongres schváli.
