Niektoré inštitúty, ktoré majú daňové úrady v daňovom konaní k dispozícii, oprávnene vzbudzujú právne polemiky a rozpaky podnikateľov. Jedným z nich je aj určenie dane podľa pomôcok. Daňový subjekt by mal poznať katalóg svojich práv, aby „ustrážil“ daňových kontrolórov a aby mu tí urobili daňovú kontrolu kvalifikovane a korektne. Dvojnásobne to platí, ak sa mu správca dane snaží určiť daňovú povinnosť podľa pomôcok.

Príklad z praxe

Možno uviesť praktický príklad. Fyzická osoba, ktorá vedie jednoduché účtovníctvo, podniká v oblasti predaja novín, časopisov a ostatného drobného tovaru, ktorý predáva v trafike. Je podnikateľom už deväť rokov. V súčasnosti vlastní alebo má prenajatých päť novinových stánkov. Zatiaľ mal dve ukončené kontroly pri dani z príjmov fyzických osôb. V súčasnosti u neho už od decembra minulého roka prebieha v poradí tretia daňová kontrola na tejto dani za zdaňovacie obdobia rokov 1997 až 2000. Za kontrolované obdobie podnikateľ vykázal stále daňovú stratu. Súvisí to s využívaním princípu jednoduchého účtovníctva, podľa ktorého vždy pred koncom roka zisk pretransformoval do nákupu zásob. Zväčša išlo o cigarety alebo iné tabakové výrobky, ktoré sa neskôr tak či tak predali.

Daňová kontrola podnikateľovi z predchádzajúceho príkladu zadržiavala firemné účtovné doklady viac ako tri mesiace. Podľa kontrolnej skupiny mu hrozí dorubenie dane z príjmov podľa pomôcok. Daňoví kontrolóri dostali podľa svojich výpočtov firmu podnikateľa z daňovej straty do plusového základu dane za každý zo štyroch kontrolovaných zdaňovacích období v rozpätí od 120-tis. do 240-tis. korún ročne. Rozdiel vo výške daňovej povinnosti vznikol tak, že daňový úrad posúdil remitendu z tlače inak ako podnikateľ a jeho účtovník. Vzniká otázka, či správca dane mal na takýto postup právo a či podnikateľ mal v minulosti právo daňovo sporiť a v súčasnosti šancu úspešne sa brániť.

Nesplnenie dôkaznej povinnosti

Opísaný príklad nie je ešte zavŕšený. Čaká ho dohra. Podnikateľovi daňový úrad ešte stále nedoručil protokol o daňovej kontrole, zato už dostal na podpis päť zápisníc o daňovom konaní, ktoré aj podpísal. Je to jednoduchý človek, ktorý sa nerád naťahuje s úradmi a tobôž sa nechce s daniarmi súdiť. Preto podpísal všetky listiny, ktoré mu zamestnanci daňového úradu predložili. Daňový poradca, ktorý mu spracúva aj účtovníctvo, mu to však neodporúčal, lebo má na vec iný odborný názor.

V praxi vzniká otázka, čo s tým. Ak podnikateľ dostane platobný výmer na dorubok dane, má šancu ubrániť sa alebo nie? S tým súvisí aj ďalšia otázka: Existuje jednotná úradná metodika, ktorá presne ukladá daňovému úradu, ako postupovať v každom jednotlivom prípade pri dorubovaní dane podľa pomôcok?

Načrtnutý problém má diskutabilný charakter. Základom jeho riešenia je ustanovenie § 29 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, ktorý zakotvuje oprávnenie správcu dane použiť pomôcky pri dorubení dane. Pred určením dane podľa pomôcok má prednosť určenie dane dohodou medzi daňovým úradom a podnikateľom podľa § 29 ods. 5 zákona o správe daní a poplatkov.

Ak však daňový úrad nemôže s kontrolovaným subjektom daň dohodnúť a daňový subjekt nesplní svoju dokazovaciu povinnosť zo zákona tak, aby bolo možné správne určiť daň, je správca dane oprávnený použiť pomôcky, ktoré má k dispozícii alebo ktoré si zaobstará aj bez súčinnosti s daňovým subjektom.

Jednotná metodika nie je

Pomôckami, po ktorých môže daňový úradník siahnuť, bývajú v praxi najmä listiny, výpisy z verejných záznamov, daňové spisy iných daňových subjektov, znalecké posudky, výpovede svedkov v iných daňových veciach, správy a vyjadrenia iných správcov dane, štátnych orgánov a obcí, záujmových združení a vlastné poznatky správcu dane zo zdaňovania dotknutého daňového subjektu, ako aj jemu podobných daňových subjektov.

Pri riešení načrtnutého príkladu možno predpokladať, že daňový úrad z dôvodu sústavných strát daňového subjektu podozrieva podnikateľa, že kráti tržby alebo že v porovnaní s inými podnikateľmi v oblasti predaja novín a tabakových výrobkov má neprimerane nízky základ dane. Platí to pod podmienkou, že daňový úrad má vôbec takéto poznatky vo svojej evidencii.

Neexistuje žiadna jednotná metodika, ako má daňový úrad postupovať v prípade dorubenia dane podľa pomôcok. Znamená to, že každý dorub dane podľa pomôcok je vždy jedinečný a je to „nový výkop na zelenej lúke“. Ten daňový kontrolór posudzuje vždy individuálne podľa špecifík konkrétneho daňového problému. Výpočet zákonom dovolených pomôcok je pritom uvedený len ako príklad. Je totiž uvedený slovom najmä. V praxi sa teda môžu použiť aj iné pomôcky, ktoré právna norma výslovne nespomína.

Je otázka, či medzi pomôcky možno zaradiť aj tie, ktoré v spomínanom príklade použil daňový kontrolór. Ak ich aj použil, jeho postup musí byť transparentný a preskúmateľný. Musí sa z neho dať vyčítať, v čom správca dane zmenil výpočet dane vo verzii podnikateľa, ktorú ten prezentoval v podanom daňovom priznaní či v účtovníctve, ktoré vedie. Keďže ide o podnikateľa účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva, smerodajný bude v riešenom prípade peňažný denník.

Kto nesúhlasí, nech nepodpisuje

Pri použití pomôcok má daňový kontrolór lepšiu pozíciu, ak mu kontrolovaný subjekt odsúhlasí postup. Keďže daňový kontrolór vie, že nemá pevnú oporu v zákone, snaží sa každý krok v procese dorubenia dane podľa pomôcok dať si odsúhlasiť práve daňovému subjektu. Zvyčajne sa to robí vo forme zápisnice o ústnom pojednávaní.

Daňový poradca podnikateľa mal v riešenom príklade pravdu v tom, že mu radil nepodpisovať nič, s čím nesúhlasí. Ak by podnikateľ daňovému kontrolórovi žiaden čiastkový úkon pri stanovení dane podľa pomôcok nepodpísal, ten by určenie dane podľa pomôcok dokončil ťažšie. Daňové úrady majú pritom dosiaľ len pomerne málo skúseností s využitím pomôcok v daňovom konaní.

V posudzovanom príklade má však podnikateľ stále možnosť odmietnuť podpísať protokol o daňovej kontrole s tým, že s právnym názorom a postupom daňového kontrolóra nesúhlasí. Keď mu daňový úrad daň určenú podľa pomôcok napokon dorubí, podnikateľ môže podať proti dodatočnému platobnému výmeru odvolanie v 15-dňovej lehote.

Podnikateľovi možno dať túto radu. Ak tržby nekrátil a daňový základ si vypočítal správne, má reálnu šancu daňový spor vyhrať. Ak nebude úspešný pri odvolaní, môže podať žalobu na súd. V prípadoch stanovenia dane podľa pomôcok, ktoré mali súdnu dohru, sú dosiaľ častejšie úspešní podnikatelia ako daňová správa.

Ak tržby podnikateľ predsa len krátil a daňový základ si korigoval v rozpore so zákonom, ponúka sa druhé východisko. Podnikateľ by mal verdikt daňového úradu prijať. Dokáže si totiž spočítať, či dorubenie dane podľa pomôcok je v kontexte predpokladaného krátenia dane vyššie, nižšie alebo rovnaké ako daň určená podľa pomôcok. Zvyčajne však aj tak platí, že keď správca dane stanovuje daň podľa pomôcok, vyčísli nižšiu daň ako pri štandardnom dorubení dane, lebo si nie je istý.

Podnikateľ však môže ísť aj treťou cestou. Napriek tomu, že o svojich daňových prehreškoch vie, bude riskovať konflikt so správcom dane. Tento postup však autor vo všeobecnosti neodporúča. Podnikateľ si ním totiž môže skomplikovať život. Čas v daňovom konaní hovorí v zásade v prospech daňového úradu, a nie v prospech daňového subjektu – podnikateľa.

Autor je spolupracovníkom TRENDU.