Deväť výdavkov, ktorými si podnikateľ môže v závere roka znížiť základ dane

1.Kúpa majetku

Podnikateľ môže kúpiť hmotný majetok do 1 700 eur. Môže ísť napríklad o vybavenie kancelárie, kúpu počítača, tlačiarne. Ich obstarávaciu cenu môže započítať do nákladov celú. Ak si však kúpi napríklad v decembri počítač za 2-tisíc eur, do daňových výdavkov si môže premietnuť len alikvotnú časť časti daňových odpisov. To znamená, vypočíta si ročný odpis, potom mesačný a do výdavkov si dá len jednu dvanástinu.

Ak by si podnikateľ kúpil softvér alebo licenciu do výšky 2 400 eur, keďže ide o nehmotný majetok, môže si ho dať naraz do nákladov.

2. Dodávateľské faktúry a platby

Firmy, ktoré spotrebujú služby alebo tovar od dodávateľa, ale nebudú mať ešte od neho faktúru a náklad, na konci roka si ich môžu zaúčtovať ako rezervu na nevyfakturovanú dodávku.

Od januára si už nebudú môcť takúto položku zahrnúť do daňových nákladov. To nebude platiť vtedy, ak spoločnosť pozná presnú sumu, ktorá bude fakturovaná a nemusí tvoriť rezervu, ale môže zaúčtovať náklad. 

Daňovým výdavkom už nebudú ani rezervy na náklady na zostavenie, overenie, zverejnenie účtovnej závierky a výročnej správy a na zostavenie daňového priznania.

3. Nákup gastrolístkov

Ak si podnikateľ v decembri kúpi gastrolístky na tri mesiace, do výdavkov si ich nemôže dať všetky, hoci faktúru zaplatil. Započítať si môže sprostredkovateľský poplatok stravovacej spoločnosti a taký počet stravných poukážok, pri ktorých môže preukázať, že v decembri pracoval. Podnikateľ si nemôže nakúpiť stravné poukážky a uplatniť ich spätne za predchádzajúce mesiace. Nárok na stravné má podnikateľ za každý odpracovaný deň. Výdavkom je suma vo výške stravného maximálne do výšky stravného určeného pre časové pásmo 5 až 12 hodín. Od 1. novembra  je to maximálne 4,20 eura.

4. Zmluvné pokuty, penále a úroky z omeškania

Podnikateľ, ktorý je zároveň aj dlžníkom, si môže dať do výdavkov prípadnú zmluvnú pokutu, penále alebo úroky z omeškania. Podmienkou je, že ich musí svojmu obchodnému partnerovi aj fyzicky zaplatiť. Podnikateľ, ktorý je príjemcom platby, si zároveň zahrnie penále alebo úroky z omeškania do základu dane ako príjem v tom zdaňovacom období, kedy ich zinkasoval.

Ak by podnikateľ zaplatil pokutu napríklad Sociálnej poisťovni za meškanie s platením odvodov, túto pokutu si do nákladov dať nemôže.

Od januára vláda škrtla uznávanie týchto daňových výdavkov. Zmluvné pokuty, poplatky z omeškania, paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a úroky z omeškania už nebudú súčasťou základu dane u dlžníka ani po ich zaplatení. Paradoxne, príjmy z týchto zmluvných, respektíve zákonných sankcií si celé veriteľ zahrnie do základu dane v čase ich vzniku (podvojné účtovníctvo) alebo v čase prijatia úhrady (jednoduché účtovníctvo, daňová evidencia, paušálne výdavky).

5. Provízie za sprostredkovanie

Províziu za sprostredkovanie, ako aj sprostredkovanie na základe mandátnych alebo podobných zmlúv si dá podnikateľ do nákladov v tom časovom období, v ktorom ju sprostredkovateľovi (fyzickej osobe) uhradil. Toto neplatilo ak išlo o právnickú osobu.

Od januára sa podmienka, že musí ísť o úhradu fyzickej osobe, ruší. Zavádza sa tiež limit 20 percent z hodnoty sprostredkovaného obchodu pre výšku provízie, ktorá sa bude môcť zahrnúť do základu dane. Novela tiež vymenúva výnimky z pravidla. Celú províziu si budú môcť dať do nákladov banka a pobočka zahraničnej banky, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, poisťovňa a pobočka zahraničnej poisťovne a zaisťovňa a pobočka zahraničnej zaisťovne.

6. Nájomné

Nájomné, ktoré podnikateľ zaplatí fyzickej osobe, daniari uznajú až po jeho zaplatení. Zaplatené nájomné sa uzná najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy prislúchajúcej k zdaňovaciemu obdobiu. Ak je prenajímateľom právnická osoba, takéto obmedzenie neplatí.

Novela zákona o dani z príjmov toto zmenila. Rozšírila podmienku zaplatenia aj na prípady, ak príjemcom platby za nájomné je právnická osoba. Výdavky na nájomné za prenájom hmotného a nehmotného majetku budú daňovo uznané, až keď budú zaplatené. Naviac, v prípade, ak bude nájomné zaplatené fyzickej osobe, bude sa časovo rozlišovať.

7. Výdavky na marketingové a iné štúdie a poradenstvo

Náklady na prieskum trhu pred 1. januárom 2015 nepatrili k výdavkom, ktoré sa zahŕňajú do základu dane až po zaplatení. Zahrnúť ich do účtovníctva, aj keď neboli ešte zaplatené je možné naposledy v tomto zdaňovacom období.

Vyťahovanie peňazí z firmy prostredníctvom poradenských a právnych služieb alebo rôznych štúdií bude od nového roka ťažšie. Firma, ktorá si ich bude chcieť dať do daňových nákladov, ich bude musieť dodávateľovi najskôr zaplatiť.

8. Náklady na získanie noriem a certifikátov

Výdavky na získanie noriem a certifikátov od nového roku tiež patria k tým, ktoré sa zahrnú do základu dane až po zaplatení. Do základu dane sa nebudú zahrnovať po zaplatení v celkovej sume, ale rovnomerne počas doby ich platnosti. Začiatok zahrnovania do základu dane sa určí na základe kalendárneho mesiaca, v ktorom boli tieto výdavky zaplatené. Obdobie dávania týchto výdavkov do základu dane nesmie byť dlhšie ako 36 mesiacov.

9. "Repre" 

Do konca tohto roka možno dať do výdavkov na jeden reklamný predmet 17 eur. Výšku celkových výdavkov na reklamu a propagáciu firmy zákon nelimituje. 

Daňové výdavky môže ovplyvniť aj reklamná akcia pre zákazníka. Výdavky na reklamu na prezentáciu podnikateľskej činnosti, tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, obchodného označenia výrobkov patria medzi daňové výdavky.

Tabakové výrobky a alkoholické nápoje už od januára nebudú u daňovníkov, u ktorých nie je ich výroba hlavným predmetom činnosti, daňovo uznateľným reklamným predmetom (v hodnote neprevyšujúcej 17 eur) okrem vína. To je možné zahrnúť ako daňový výdavok najviac do úhrnnej výšky 5 % základu dane.