Slovenskí notári sa usilujú o získanie nových právomocí pri dedičských konaniach. Návrh novely Občianskeho súdneho poriadku, ktorý vypracovalo ministerstvo spravodlivosti, počíta s tým, že sa na notárske úrady presunie podstatná časť dedičskej agenda zo súdov, ktoré v nej majú doteraz posledné slovo. Pre notárov by to znamenalo zvýšený zdroj príjmov.
Len nedávno sa usilovali získať exkluzívne právomoci katastrálnych úradov pri administrovaní obchodov s nehnuteľnosťami. No ich ambícia stáť pri spisovaní zmlúv, vydávaní výpisov z obchodného registra alebo listov vlastníctva stroskotala.
Notár v čiernom
Automatickým konaním o dedičstve sú v súčasnosti zo zákona poverené súdy, ihneď ako sa dozvedia o úmrtí od matriky. Prerokovaním dedičstva poveria notára. Ten je povinný osloviť všetkých dedičov, spísať rozsah majetku i dlhy a predvolať dedičov, ktorí by sa mali u notára dohodnúť na rozdelení majetku.
Súd preveruje evidenciu dôležitých dokumentov v registri závetov. Dedičské konanie je ukončené, ak notár vydá osvedčenie o dedičstve. Stáva sa tak v prípadoch, ak dedičstvo nadobudol jeden dedič, dedičia sa medzi sebou dohodli, dedičstvo pripadlo štátu alebo dedičia sa dohodli s veriteľom o úhrade dlhov po poručiteľovi prenechaním dedičstva v jeho prospech.
Ak dedičia súhlasia s osvedčením notára a nepodajú žiadosť o ďalšie súdne konanie, osvedčenie nadobudne účinky právoplatného uznesenia o dedičstve. Neukončené dedičské konania notárom, ktorý nevydal osvedčenie o dedičstve, alebo s ním nesúhlasia dedičia, uzavrie súd vydaním uznesenia.
Od júla budúceho roku by sa mal tento zdĺhavý postup zjednodušiť. Pripravované nové ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku rátajú s tým, že notári budú môcť naďalej ukončovať dedičské konanie vydaním osvedčenia o dedičstve, ale zároveň by získali právomoc vydávať aj súdne rozhodnutia, podobne ako súdni komisári. Ministerstvo to odôvodňuje príkladmi zo zahraničia, kde býva bežné, že notár vybaví dedičské konanie od začiatku do konca.
V budúcnosti by tak mal mať notár ako súdny komisár postavenie zamestnanca súdu pri rozhodovaní. Rozhodnutia by ale vydával až potom, ak by dedičia nesúhlasili s osvedčením o dedičstve, prípadne by bolo toto osvedčenie neplatné, alebo by požadovali ďalšie konanie pred súdom.
Po legislatívnej zmene by sa tak podľa predpokladov rezortu mali dostať na súdy už iba tie prípady, kde nebudú dediči súhlasiť s rozhodnutím notára. Predpokladom je, že podajú opravný prostriedok, o ktorom rozhodne sudca prvostupňového súdu. Takýchto prípadov je podľa ministerstva v súčasnosti málo.
Koniec turistiky
Skončiť by mala aj tzv. dedičská turistika. Notárov, podobne ako advokátov alebo exekútrov, by si už mali po novom vyberať pozostalí sami v mieste svojho bydliska. Súdy doteraz prideľujú na tieto prípady notárov prostredníctvom elektronickej podateľne, tí ale často pôsobia v inom meste a pozostalí sú nútení cestovať, hoci priamo v mieste bydliska pôsobí iný notár.
Ďalšími novinkami Občianskeho súdneho poriadku má byť zastavenie konania z dôvodu nečinnosti samotných dedičov. Ide napríklad o prípady, kedy dedičia nemajú záujem o prerokovanie dedičstva a nereagujú na výzvy notára. Ich právo vyvolať nové dedičské konanie v budúcnosti nebude ale nijako obmedzené.
Zásadná zmena by sa mala dotknúť aj posudzovania hodnoty majetku, ktorý sa má dediť. Súd by ju mal zisťovať podľa predpisov platných v čase jeho rozhodovania. To znamená, že na cenu majetku v čase smrti poručiteľa by už súdy nemali prihliadať ako doteraz. Dôvodom má byť časté zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti v čase od smrti poručiteľa až po prerokovanie dedičstva. Novým spôsobom sa má riešiť aj novoobjavené dedičstvo, ktoré sa týka poručiteľa, ktorý zomrel pred 1. aprílom 1964.
