Registrové súdy pri rozhodovaní o návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra požadujú v zmysle § 33 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov aj súhlas príslušného správcu dane. Pred prijatím novely vykonanej zákonom č. 240/2000 Z.z. sa podľa § 33 ods. 3 súhlas správcu dane nevyžadoval, ak súd zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, zrušil konkurz pre zistenie, že majetok úpadcu nepostačuje na úhradu výdavkov a odmenu správcu alebo zrušil konkurz po splnení rozvrhového uznesenia. V týchto prípadoch mohol registrový súd po predložení všetkých ostatných zákonom požadovaných dokumentov vymazať z obchodného registra daňový subjekt aj bez súhlasu správcu dane. V súčasnosti sa však v konaní o výmaz z obchodného registra súhlas správcu dane vyžaduje v prípadoch všetkých daňových subjektov, a to bez ohľadu na spôsob ich zrušenia. Tento stav platí od 1. januára tohto roku.

V praxi je medzi daňovými subjektmi zaužívané, že za správcu dane považujú len daňové úrady. Tento ich výklad je však značne zúžený, pretože sa opomína, že správcom dane sú nielen daňové úrady, ale aj obec. To, že obec je tiež správcom dane, okrem zákona o správe daní a poplatkov určuje aj ustanovenie § 13 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností. Správu dane vykonáva obec, v ktorej územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza.

Na obec sa zabúda

Súčasná súdna prax však chápe povinnosť predložiť súhlas príslušného správcu dane s výmazom z obchodného registra značne zúžene. Registrové súdy v konaniach o výmaz spoločnosti z obchodného registra vyžadujú len súhlas daňového úradu, a nie aj obce, ktorá spravuje daň z nehnuteľností a miestne poplatky a je teda tiež správcom dane. Bez toho, aby navrhovateľ predložil súdu súhlas obce ako správcu dane z nehnuteľností s návrhom na výmaz spoločnosti z obchodného registra, by registrový súd nemal vykonať výmaz subjektu z obchodného registra. Nie sú totiž splnené zákonom požadované podmienky. Ak súd bez vyžiadania si súhlasu obce predsa len vymaže subjekt z obchodného registra, môže to mať za následok oslabenie vymožiteľnosti nedoplatku na dani z nehnuteľností a miestnych poplatkoch. To sa následne nepriaznivo odzrkadlí aj v príjmovej stránke obecného rozpočtu.

Podľa § 33 zákona o správe daní a poplatkov je správca dane povinný pred výmazom spoločnosti ako daňového subjektu z obchodného registra uskutočniť opatrenia smerujúce k urýchlenému určeniu a vymoženiu dane a poplatkov, ako aj nedoplatkov na nich. Uvedeným postupom sa má minimalizovať možnosť neplnenia daňových a poplatkových povinností. V načrtnutom kontexte by súdy pri výmaze daňového subjektu z obchodného registra mali požadovať tak súhlas príslušného daňového úradu, ako aj obce ako správcu dane z nehnuteľností. Toto tvrdenie nadobúda nový rozmer vo svetle, že v súčasnosti existuje veľa podnikateľských subjektov zapísaných v obchodnom registri, ktorí vlastnia nehnuteľnosti tvoriace predmet dane z pozemkov, zo stavieb, či bytov. Pritom nie všetci podnikatelia majú vyrovnané daňové povinnosti voči správcovi dane.

Autorka je advokátkou.