• Fyzická osoba mala v roku 2004 príjem zo závislej činnosti v ČR. Trvalý pobyt má v SR. Musí podať v SR daňové priznanie? Ako si vysporiada daňovú povinnosť na Slovensku? Ak jej vznikne preplatok na dani nemá nárok na vrátenie? Ak jej vznikne nedoplatok na dani musí ho zaplatiť? Môže požiadať o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania, ak nemá všetky doklady z ČR?

Fyzická osoba poberá príjem zo závislej činnosti v ČR. Vzhľadom na to, že má trvalý pobyt na území Slovenska, podľa § 2 zákona o dani z príjmov č. 595/203Z.z. je považovaná za daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou. To znamená, že je rezidentom SR, preto svoje celosvetové príjmy bude zdaňovať na Slovensku, vrátane slovenských príjmov.

V § 32 daňové priznanie - sú definovane prípady, za ktorých musí daňovník podať daňové priznanie. Jedným z týchto prípadov, keď musí podať daňové priznanie na Slovensku je ten, keď má príjmy len zo závislej činnosti, plynú mu zo zahraničia a zároveň presahujú 50 % zo základnej nezdaniteľnej časti, t.j. viac ako 40 416 Sk (suma platná pre rok 2004.

Vzhľadom na to, že tento príjem bol už raz zdanený v ČR, musíme postupovať podľa § 45, ktorý zamedzuje tomuto dvojitému zdaneniu. Ten sa odvoláva na postup podľa zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá je uzavretá s Českou republikou.

Podľa článku 22 zmluvy s ČR, ak rezident jedného zmluvného štátu poberá príjmy, ktoré môžu byť zdanené v druhom zmluvnom štáte, štát, kde je rezidentom (SR), umožní znížiť daň z príjmov o sumu rovnajúcu sa dani zaplatenej v druhom štáte, v našom prípade v ĆR. Suma, o ktorú sa daň zníži, však v žiadnom prípade nepresiahne časť dane z príjmov vypočítanej pred jej znížením pomerne pripadajúcej na príjmy, ktoré si môže zdaniť v tomto druhom štáte.

Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou si započíta daň zaplatenú v ČR na úhradu svoje daňovej celosvetovej povinnosti. Daň, ktorú zaplatí v ČR si započíta najviac sumou, ktorá môže byť vybraná v súlade s touto zmluvou. Zápočet sa vykoná najviac v sume dane pripadajúce na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Táto daň môže byť započítaná len na základe potvrdenia o zaplatenej dane na území ČR z príjmov zo závislej činnosti.

Podľa § 31 ods. 2 na prepočet príjmov použije daňovník priemerný kurz vyhlásený NBS za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý. Na daň zaplatenú v zahraničí sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

Ak je týmto obdobím len časť roka, na prepočet použijeme priemer vypočítaný z priemerných mesačných kurzov za obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie.

Príklad: Daňovník má príjmy len z ČR. Čiastkový základ zo závislej činnosti bude napr. v Sk 156 000.

Príklad
Základ dane r. 36 156 000
Nezdanitelná časť základu dane r. 37 80 832
Základ dane znížený o nezdanitelnú časť dane r. 40 75 168
Daň 19% r. 41 14 281
Úhrn vyňatých príjmov zo zdroja ČR r. 45 156 000
Daň zaplatená v zahraničí r. 46 25 740
Výpočet percenta na účely zápočtu 156000 :75168 x100 = 208 Toto percento má vymedzené svoje políčka v daňovom priznaní, nemôže presiahnut 100 – je to max. 99,99 r. 47 99,99
Z dane zaplatenej v zahraničí možno započítať (14 281 x 99,99 : 100) r. 48 14 279
Daň uznaná na zápočet r. 49 14 279
Daňová povinnosť po zápočte dane 2
Nedoplatok 2

V našom prípade síce vznikol preplatok oproti českej dani, ale česká daň bola príjmom českého štátneho rozpočtu. SR ho nemôže vrátiť, u nás má daňovník nedoplatok 2 Sk a jeho povinnosťou je zaplatiť (aj 2 Sk).

Ak nemá daňovník potrebné podklady, nemôže podať daňové priznanie, pretože toto potvrdenie je jeho súčasťou. Môže samozrejme požiadať o predlženie termínu na jeho podanie. Toto je umožnené podľa § 49 ods. 3 – t.j. : ak sú súčasťou príjmy zo zahraničia, môže správca dane predlžiť lehotu na podanie najviac o 6 mesiacov, až do 30.9.

V prípade, že by ste podal takúto žiadosť, je najvyšší čas, pretože tieto odklady posudzuje komisia, ktorá zasadá v určitých termínoch.