Nie všetci topmanažéri vidia zmysel vo vlastnom vzdelávaní. Ako vzdelávanie organizovať, aby ho akceptovali a aby bolo efektívne?

Problematika ďalšieho vzdelávania manažérov je v slovenských podmienkach komplikovanejšia ako v rozvinutejších ekonomikách. Vidím dve základné príčiny: prvou je nedostatočná ponuka vyhovujúcich vzdelávacích programov s formálnym ukončením a druhou nedostatočné uvedomenie si dôležitosti kontinuálneho vzdelávania na vyššej úrovni riadenia, a to najmä v súkromnom sektore. V prvom rade si treba uvedomiť, že povolanie manažéra nemá na slovenskom trhu dlhú históriu a teda všeobecný názor na to, aký profil by manažér mal mať, sa zatiaľ tvorí na základe jednotlivých prípadov (tak pozitívnych, ako aj negatívnych).

Názor na profesiu manažéra na vyspelých trhoch ilustruje citát významného amerického autora v oblasti vzdelávania manažérov Richarda Farsona, ktorý vo svojej knihe Management Of the Absurd/Paradoxes in Leadership (Touchstone, New York 1997) píše: "Sú manažéri dobrí, dokonca aj výborní, ale nie špecializovaní na riadenie. Opýtajte sa špičkových manažérov, v čom spočíva ich schopnosť výborne viesť ľudí, a banalita ich odpovede vás utvrdí v pocite, že tí ľudia nevedia skoro nič o tom, čo ich robí výnimočnými. Ak teda schopnosť viesť ľudí nie je vecou špecializácie alebo ak riadenie medziľudských vzťahov nie je výhradne len vecou používanej techniky, potom táto oblasť nemôže byť rozvíjaná len tréningom. Ako teda týchto ľudí zdokonaľovať? Správna odpoveď znie: vzdelávaním!"

Výstižný citát, pravda? Avšak vytvoriť vhodne štruktúrovaný vzdelávací program pre vyťaženého manažéra nie je jednoduché. Treba povedať aj to, že mnohí manažéri by radi študovali, keby ich to nestálo veľa úsilia. Nie je to možné. Je síce pravda, že sa dá študovať množstvo dištančných programov prostredníctvom internetu takmer bez potreby návštevy univerzity, ich kvalita sa však všeobecne nepovažuje za vysokú. A to dokonca ani v krajine, v ktorej tento druh štúdia vznikol - v USA.

S ohľadom na vlastnú skúsenosť s programom MBA (Master of Business Administration), ktorý som absolvoval na americkej univerzite popri časovo náročnom zamestnaní, som dospel k názoru, že len ten program môže byť našou cieľovou skupinou akceptovaný, ktorý dovolí získavať nové vedomosti a okrem nich aj osobné kontakty (ktoré sú mimoriadne dôležitou súčasťou manažérskych vzdelávacích programov) bez toho, aby bolo potrebné svojou prácou na dobu štúdia poveriť náhradníka. To je totiž v mnohých prípadoch, najmä pre manažérov malých a stredne veľkých spoločností, jednoducho nemožné.

Jednou z foriem ďalšieho vzdelávania manažérov je štúdium MBA. Možno bude na manažérov pôsobiť motivujúco, keď v SR tento typ štúdia získa nielen všeobecnú popularitu, ale aj sám titul MBA získa legislatívne ukotvenie. Absolvoval som manažérske štúdium s odstupom desiatich rokov od ukončenia vysokej školy a mám pocit, že by sa ďalšie vzdelávanie malo stať povinnou súčasťou manažérskej výbavy.

Autor pôsobí v spoločnosti Cap Gemini Ernst & Young Slovensko, s.r.o., Bratislava.