• Sme spol. s r. o. a zaoberáme sa vývojom softvéru a uvádzaním softvéru do prevádzky v zahraničí (Nemecko, Čína). S niektorými SZČO, ktoré pre nás vykonávajú uvedené práce, máme uzavreté zmluvy. Môžeme do našich daňových nákladov zahrnúť stravné pri služobných cestách v zahraničí za tieto SZČO, aj keď nie sú našimi zamestnancami?

Daňovými výdavkami sú podľa § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov výdavky na pracovné cesty, na ktoré vzniká nárok podľa osobitných predpisov, pričom tu nie je ohraničená možnosť uplatnenia takýchto výdavkov len pre pracovníkov v pracovnom pomere. V odvolávke k tomuto ustanoveniu je uvedený zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách.

Podľa tohto zákona v § 1 ods. 2 je stanovené, že Zákon o cestovných náhradách upravuje aj poskytovanie náhrad osobám, ktoré plnia pre právnickú alebo fyzickú osobu na základe písomnej zmluvy úlohy a nie sú k právnickej alebo fyzickej osobe v pracovno-právnom vzťahu, ak je to dohodnuté.

Osoba, pre ktorú sa úlohy zabezpečujú je podľa § 2 ods. 5 pre účely zákona o cestovných náhradách zamestnávateľ a osoba, ktorá uvedené úlohy plní je pre tieto účely zamestnancom.

Osoby, ktoré plnia úlohy pre právnickú alebo fyzickú osobu sú aj tie, ktoré vykonávajú činnosti na základe zmlúv obstarávateľského charakteru. Napríklad môže ísť o príkaznú zmluvu, mandátnu zmluvu, sprostredkovateľskú zmluvu, komisionársku zmluvu, zmluvu o obchodnom zastúpení.

Podmienkou, aby mohli byť poskytnuté takýmto osobám cestovné náhrady podľa zákona o cestovných náhradách je to, že zmluva, na základe ktorej plnia pre fyzickú alebo právnickú osobu úlohy, musí mať písomnú formu. Poskytnutie cestovných náhrad musí byť takisto písomne dohodnuté a takáto osoba nemôže byť v pracovno-právnom vzťahu k osobe, pre ktorú úlohy plní.

Ak sú dodržané tieto stanovené podmienky, potom má takáto osoba nárok na poskytnutie cestovných náhrad v rozsahu, uvedenom v zákone o cestovných náhradách pri pracovných cestách vykonaných podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona . Takto poskytnuté výdavky sú v súlade s § 19 ods. 2 písm. d) zákona č. 595/2003 Z. z. daňovým výdavkom.

Nakoľko nejde o cestovnú náhradu poskytovanú v rámci závislej činnosti, potom takto poskytnutá cestovná náhrada u príjemcu nie je od dane oslobodená a vstupuje do jeho základu dane z príjmu.

Autor je členom Slovenskej komory daňových poradcov, pôsobí v Seredi.