Zoskupenie zostatkov z viacerých bankových účtov klienta, ktoré banky donedávna šili na mieru výlučne najväčším a najlepším firemným zákazníkom, sa postupne dostáva aj medzi menšie podniky.
Kým niektoré banky takzvaný cash pooling, ako tento produkt nazývajú, aktívne neponúkajú a vytvoria ho len na požiadavku klienta, pre iné je samozrejmosťou. Ba dokonca príležitosťou na získanie či udržanie klientely.
Pooling je výhodný pre firmy, ktoré z rôznych dôvodov vedú niekoľko bankových účtov, napríklad aj vo viacerých menách, a to najmä v prípade, ak na niektorom z nich majú záporný zostatok. Z hľadiska úročenia totiž banka hľadí pri poolingu na všetky účty ako na jeden.
Na konci obchodného dňa klientovi zráta kumulatívny zostatok, ktorý obvykle umiestni na peňažnom trhu. Firme sa tak peniaze zhodnotia pri výhodnejších úrokových podmienkach, než by získala na jednotlivých účtoch pri ich bežnom úročení.
Konsolidácia zostatkov je tak jedným z nástrojov riadenia finančných tokov firmy. „Najmä veľké podniky majú záujem cash manažment previesť do banky. Ak chceme klientov uspokojiť, musíme im vyjsť v ústrety,“ hovorí Jana Bertová z oddelenia cash managementu vo Všeobecnej úverovej banke (VÚB), a.s., Bratislava.
Na druhej strane, výhodu z tohto produktu majú i samy banky. Keďže zoskupujú iba účty, ktoré vedú vo vlastných knihách, prípade v bankách v rámci skupiny, podnik je motivovaný, aby všetky transakcie realizoval cez jednu inštitúciu či skupinu. „Klienti vďaka cash poolingu nemusia uvažovať o tom, aké úročenie by im poskytla iná konkurenčná banka, a zostávajú nám verní,“ hovorí produktový manažér ČSOB Miroslav Chovan.
Bonus za veľkosť
Hoci znalosť firiem o možnostiach cash poolingu nie je podľa bankárov vysoká, ich dopyt stúpa. „Len v prvom polroku si tento produkt zaviedlo toľko klientov čo za celý vlaňajšok,“ ilustruje situáciu v Tatra banke, a.s., Bratislava, riaditeľ PR oddelenia Roman Začka. Banky pritom očakávajú, že záujem sa bude naďalej zvyšovať.
„Čas na pooling účtov ešte len príde. Zahraniční investori, pre ktorých je Slovensko zaujímavé, sú na tento produkt zvyknutí. Význam preto získa najmä medzinárodný cash pooling,“ naznačuje produktový špecialista cash manažmentu v slovenskej dcére Citibank Martin Olšavský.
ČSOB chce v nasledujúcich mesiacoch osloviť s týmto produktom napríklad aj notárov, advokátov či súdy, ktoré majú v úschove peniaze. Napriek postupnému rozširovaniu však „cash pooling nebude nikdy masovým produktom. Má zmysel iba pri viacerých účtoch a vyšších zostatkoch na nich. A to spĺňajú najmä veľké podniky,“ vysvetľuje M. Chovan.
Napriek stúpajúcemu dopytu niektoré banky považujú cash pooling za bonusovú službu. Neposkytujú ju každému podnikateľovi. „Dávame ju iba veľmi dobrým klientom, ktorých si obzvlášť ceníme,“ upozorňuje M. Chovan. „Je to neštandardná služba,“ pridáva sa J. Bertová z VÚB.
Banky pri posudzovaní klienta zohľadňujú nielen počet jeho účtov a zostatky na nich ale aj využívanie iných produktov. Zvýhodnené úročenie zostatkov si dohadujú s každým klientom zvlášť. Väčšinou banka stanoví koeficient, o ktorý upravuje niektorú referenčnú úrokovú sadzbu. Klient na druhej strane platí banke za túto službu poplatok.
Reálny a fiktívny
Konsolidovať sa môžu nielen účty jednej firmy, ale i rozdielnych navzájom prepojených spoločností. „Väčšinou ide o majetkové prepojenie,“ poznamenáva produktový manažér pre cash management v Citibank (Slovakia), a.s., Bratislava Ivan Tučnovič.
Zoskupovaním účtov môže podnik pokryť kladným zostatkom svojich účtov niektorý mínusový účet. „Dcérska spoločnosť v skupine tak napríklad nemusí platiť debetné úroky,“ hovorí. Okrem optimalizácie nákladových a výnosových úrokov si podnik či skupina takýmto spôsobom zlepšujú hotovostné toky a môžu ich aktívnejšie riadiť.
Cash pooling sa môže realizovať reálnym presunom peňazí – večer na jeden hlavný účet a ráno späť. Klient si pritom môže zadefinovať, aká časť zdrojov sa má na druhý deň vrátiť na jednotlivé účty. „Nastaví si limity na účtoch, priority dotácií a nemusí sa o nič starať. Účty sa mu poolujú až vtedy, keď sa skončia všetky denné operácie,“ vysvetľuje J. Bertová.
Reálny cash pooling má význam najmä pri účtoch jednej firmy, ktorá si vedie zvlášť účty jednotlivých prevádzkarní, účet na výplatu miezd či zber hotovosti. „Využívajú ho napríklad distribučné spoločnosti. Tržby jednotlivých prevádzkarní sa každý večer presunú na jeden hlavný účet. Firma tak lepšie riadi likviditu a môže realizovať centrálne nákupy,“ uvádza príklad M. Chovan.
Zoskupovanie účtov však nemusí znamenať fyzický presun zdrojov. Pooling môže byť aj fiktívny. Peniaze pri ňom svoje účty neopúšťajú, konsolidovaný účet sa vytvorí iba virtuálne.
Fiktívny cash pooling využívajú firmy v holdingovej štruktúre či inak ekonomicky a personálne prepojené spoločnosti, pri ktorých nie je možný reálny presun peňazí, prípadne nie je žiaduci. „Dobrým príkladom sú bytové družstvá. Musia viesť viacero osobitných účtov, ale môžeme na ne prihliadať ako na jeden a poskytnúť vyššie úročenie,“ uvádza M. Chovan.
Ako upozorňuje M. Olšavský zo Citibank, klient si musí sám zvážiť, či a aký cash pooling si môže dovoliť z hľadiska daní a legislatívy. Najmä pri medzinárodných štruktúrach sa môžu vyskytnúť prípady, keď je bankou navrhnutý pooling pre firmu prínosom z hľadiska finančnej efektívnosti, no neskôr sa môžu prejaviť negatívne dôsledky, napríklad daňové alebo právne.
„Preto vždy odporúčame konzultovať konkrétnu situáciu s daňovým a právnym poradcom ešte pred zavedením poolingového riešenia,“ dodáva.
Zo zahraničia
Konsolidácia účtov je výsledkom dopytu zo zahraničia. Nadnárodné spoločnosti považujú cash pooling za prirodzenú súčasť riadenia likvidity, ktorú pre ne banka vykonáva.
Bankové domy, napríklad Citibank, ING Bank či HVB Bank, ktoré v nemalej miere obsluhujú práve takýchto klientov, preto už niekoľko rokov poskytujú viacero typov zoskupovania účtov vrátane cezhraničného cash poolingu.
Ten funguje na rovnakom princípe ako domáci, ale zoskupuje účty v rámci skupiny vo viacerých krajinách. „Najefektívnejší je vtedy, ak sa účty firmy v nejakom regióne nachádzajú v tej istej bankovej skupine. Túto výhodu preto môže klientovi ponúknuť najmä veľká medzinárodná banka so širokou sieťou,“ hovorí I. Tučnovič.
Spomedzi slovenských bánk, ktoré nie sú zamerané primárne na korporátnu klientelu, sa cash pooling udomácnil najmä v Tatra banke. A to ešte v druhej polovici 90. rokov.
Bývalé štátne banky si museli počkať na know-how svojich privatizérov a niektoré druhy cash poolingu stále iba rozvíjajú. Medzinárodný pooling účtov je vo fáze príprav tak v Slovenskej sporiteľni, a.s., Bratislava, ako aj vo VÚB.
Foto – Milan Illík
