Klobásková korupcia
Keď mal študent Slovenskej poľnohospodárskej univerzity problémy so skúškou z fyziky, rozhodol sa to riešiť tradičným slovenským všimným. Známku si kúpil za dve fľaše alkoholu. A keď skúšku „spravil“, doniesol pedagógovi ešte fľašu domácej pijatiky, víno a štyri kilogramy klobásy. Kvôli lenivosti alebo svojej prázdnej hlave sa ocitol pred Špecializovaným trestným súdom. Vyfasoval peňažný trest 200 eur alebo náhradný trest odňatia slobody na dva mesiace.
Neúspešný kandidát na prezidenta a známy bratislavský kardiochirurg Viliam Fischer, ktorý čelil obvineniu z brania úplatku 3-tisíc eur a dvoch kačíc, obišiel ešte lepšie. Prijal dohodu o vine.
Od takýchto malých zlodejstiev sme sa v tomto roku posunuli o jedno poschodie vyššie. Exstarosta obce Stráne pod Tatrami vzal úplatok 10-tisíc eur. Súd sa skončil aj v tomto prípade dohodou o vine na treste.
Z brania úplatku v týchto dňoch obvinili aj starostu Kalinkova. Od zástupcu vlastníka nehnuteľností mal žiadať úplatok buď 20 000 eur, alebo prevod vlastníckych práv pozemkov v katastri za to, že predloží urbanistickú štúdiu do obecného zastupiteľstva.
A tento týždeň sa v podobnej situácii ocitol starosta bratislavskej mestskej časti Devínska Nová Ves, ktorého obvinili z nepriamej korupcie pri vybavovaní obchodu firmy na štátnom úrade.
Tretie poschodie
Korupcia je aj na najvyšších miestach politiky, hoci vinníci ešte nestoja pred súdom. Minister vnútra, ktorý je zamontovaný do čudných obchodov s kvázi podnikateľom Bašternákom, nás ešte v januári presviedčal, že korupcia na najvyšších miestach nie je.
„Na to, aby sa stíhala korupcia na najvyšších poschodiach, by ju museli tí najvyšší predstavitelia páchať. Povedzte mi jeden príklad za minulý rok, kde na najvyšších poschodiach politiky bola spáchaná korupcia. Prosím, aspoň jeden. Neviete? Nestala sa. Ani vy tú informáciu nemáte, ani ja ju nemám,“ vyhlásil vtedy sebaisto Kaliňák.
Nepremyslené vyjadrenie dal na pravú mieru generálny prokurátor Jaromír Čižnár. „Netvárme sa tu, že korupcia na najvyšších miestach nie je, ona tam je.“ Povedal nedávno na seminári o korupcii. Tieto slová boli určené aj Kaliňákovi.
Do finále sa v týchto dňoch blíži prvý prípad korupcie vysokých štátnych úradníkov. Ide o prípad nástenkového tendra ešte z roku 2007. Jeden z obžalovaných chce rozprávať, tak sa možno cez dohodu o vine a treste do basy dostanú aj zvyšní traja obžalovaní, vrátane exministrov Mariána Janouška a Igora Štefanova, hoci oni zatiaľ konanie o dohode o vine a treste odmietli.
Vtedajšie ministerstvo výstavby malo zverejniť oznam o tendri v hodnote 120 miliónov eur iba na nástenke v uzavretej chodbe ministerstva. Lukratívnu zákazku tak malo získať konzorcium, ktoré o súťaži vedelo. Po prepuknutí kauzy štát podozrivú zmluvu zrušil. Vo vreckách dvoch súkromných firiem však malo skončiť viac ako 12 miliónov eur, ktoré Brusel Slovensku odmietol preplatiť.
To, že nám polícia na lopate nepredložila naozajstných korupčníkov prepojených na politikov a súdy ich ešte nezatvorili do basy a môžu si stále užívať nakradnuté, je obraz práce našej polície, prokuratúry a súdov a zákonov. Ale aj nás všetkých. Ani na základe zákona o preukazovaní pôvodu majetku dosiaľ neodsúdili nikoho. Zákon je totiž nastavený tak, aby bol v praxi, pri preukazovaní majetku nepoužiteľný.
Kým klobáskové všimné je už potrestané, polícia vyšetruje, ako sa Bašternák dostal k miliónom, vplyvní kamaráti, politik, právnici, daňoví poradcovia pracujú na to, aby mu zachránili jeho majetky a možno aj holú kožu. Zo siedmich prípadov okolo tohto podnikateľa sú dnes živé len tri. Bašternák zatiaľ presúva svoje firmy na iné osoby. Kým sa prípady dostanú na súd, bude bez majetku a štát mu nebude mať čo zobrať. Ak svoj čin, z ktorého je obvinený (klasifikovaný ako neodvedenie dane), oľutuje a daň doplatí, možno sa trestu aj vyhne. Bude ho to niečo stáť na odmenách advokátov, nuž ale, sloboda je sloboda.
Fico sa tak naďalej môže tváriť, že s korupciou nemá zľutovanie. „U mňa nie je žiadne zľutovanie pre nikoho a je úplne jedno, či to bude malý predstaviteľ štátnej správy, alebo najvyšší predstaviteľ, pokiaľ ide o korupciu,“ tvrdil. Na začiatok by verejnosti celkom stačilo, ak by prevetral majetok a podnikanie jedného svojho ministra.
