Koľko platieb vám mesačne prichádza na účet? Iba výplata či ešte nejaké prilepšenie? Nie je ťažké mať v tom prehľad, ak ide o jednu alebo dve platby. A koľko ich z účtu odchádza? Splátky úverov, platby za byt, elektrinu, plyn, vodu, za mobilné telefóny, stravné pre deti, sporenie či životné poistenie.
Niektoré prevody sa platia každý mesiac, iné iba štvrťročne, prípadne raz za rok. Aby ste vo svojich platbách nestratili prehľad a nestal sa z vás nechcený dlžník, pomôžu vám trvalé príkazy a inkasá. Aj tie si však treba vedieť správne nastaviť. Inak napáchajú viac škody ako úžitku.
Ako to funguje
Trvalý príkaz zadáva majiteľ účtu, ak potrebuje posielať pravidelne rovnakú sumu na rovnaký účet s rovnakým variabilným symbolom a vo vopred známy deň. Má istotu, že platbu nikdy nezmešká a nehrozia mu žiadne sankcie pre zábudlivosť. Takouto formou platby sa uhrádzajú napríklad nájomné za byt alebo poplatky za školu, internet či káblovú televíziu.
„Inkasné platby sa zasa využívajú pri opakujúcich sa platbách, ktoré však majú rôzne sumy úhrady,“ vysvetľuje Marcela Šuštiaková, vedúca oddelenia komunikácie a marketingovej podpory v Dexia banke. Typickým zástupcom inkasných platieb je SIPO, čo je združená platba za elektrinu, plyn, poplatok za televíziu a rozhlas, prípadne aj za iné položky.
„SIPO bolo kedysi výhodné pre klientov, ktorí chceli ušetriť na poplatkoch, lebo zaplatili jedným prevodom viacero platieb. Taký dôvod už dnes ľudí neťaží. Aj napriek tomu, že firiem podporujúcich platbu cez SIPO je čoraz menej, ľudia tento spôsob využívajú,“ dodáva Miroslav Chovan, manažér predaja základných produktov mBank.
Ďalšími zástupcami inkasných platieb sú platby za telefón či vodu. Spoločným znakom je dôveryhodná inštitúcia a nemenný účet prijímateľa, ale platená suma, symboly platby, ako aj deň vykonania môžu inkasujúce spoločnosti meniť. Cez inkaso dáva klient aj povolenie dodávateľom energií stiahnuť si z jeho účtu nielen mesačnú platbu, ale aj zúčtovacie platby. Za energie sa zväčša nedá platiť trvalým príkazom, pretože raz či dvakrát do roka sa pri zúčtovaní hradí iná suma, prípadne sa menia variabilné symboly. Inkasné platby majú aj tú výhodu, že spoločnosti prípadné preplatky vracajú priamo na účet odberateľa.
Málo peňazí na účte
Ako sa teda môže stať, že pravidelná, zadaná platba z účtu neodíde? Vlastne iba stačí pri povolení na inkaso nesprávne nastaviť limit, zle zadať údaje inkasnej spoločnosti, prípadne len zabudnúť nechať na účte dosť peňazí. To sú najčastejšie dôvody, prečo sa nezaplatí všetko, čo má. „Najčastejším dôvodom býva nedostatok peňažných prostriedkov na účte klienta. V prípade realizácie platieb na základe výziev na inkaso býva ďalším dôvodom, že vyzývaný účet v banke neexistuje, prípadne si klient nezriadil v banke súhlas s inkasom,“ vysvetľuje hovorkyňa Istrobanky Miroslava Pargáčová.
Pokiaľ na chybu prídete včas a platbu zaplatíte dodatočne, zvyčajne o nič nejde. Často sa však stáva, že banka na nezrealizovanú platbu klienta neupozorní a inkasná spoločnosť potom zasiela upomienky. Ale napríklad ak ste dlhšie v zahraničí, zdržiavate sa na inej adrese alebo sa vám „stráca“ pošta, ani neviete, že ste dlžníkom.
„V prípade, že klient na účte nemá dostatok prostriedkov na realizáciu trvalého alebo inkasného príkazu, banka platbu zaradí do takzvaného súboru recyklovaných platieb a o opätovné zúčtovanie transakcie sa bude pokúšať každý pracovný deň recyklácie,“ vysvetľuje hovorkyňa VÚB banky Alena Walterová. Podľa jej slov je doba recyklácie pri trvalých príkazoch štandardne päť pracovných dní, pri inkase sa doba môže líšiť podľa jednotlivých inkasujúcich firiem. Niektoré typy úhrad, napríklad platby vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, sa však recyklujú donekonečna. Hoci systém opakovaných pokusov o odoslanie platby je v bankách podobný, jednotlivé počty pokusov sa môžu odlišovať.
Inkaso: áno či nie?
Hlavným argumentom tých, ktorí k svojmu účtu odmietajú povoliť inkaso, býva obava, aby im z účtu nesťahoval ktokoľvek a čokoľvek. Chcú mať o svojich peniazoch prehľad. V prvom prípade platí, že to danej spoločnosti musíte najprv dovoliť. Druhou ochranou je určenie limitu, teda akejsi poistky proti chybe na strane dodávateľa služby a zároveň inkasujúceho. Hoci je stanovenie takého limitu dobrovoľné, sami bankári to odporúčajú. „Nie je povinné, ale je to bezpečnejšie. Treba však zvážiť výšku limitu, aby nedochádzalo k odmietnutiu inkasa z dôvodu nízko nastaveného limitu,“ ozrejmuje Zuzana Šťastná, vedúca platobného styku UniCredit Bank.
Výšku limitu si klient môže určiť sám. Mal by však vziať do úvahy, že ak ho stanoví priveľmi nízko, tak prípadným zdražením alebo rozšírením niektorej zo služieb môže tento limit prekročiť. Ak to včas nezaregistruje, stane sa dlžníkom (napríklad rozšírenie služieb káblovej televízie či zvýšenie nájomného). Okrem toho treba myslieť aj na mimoriadne položky, akými sú vyúčtovanie energií či platby, ktoré sa síce opakujú, ale v dlhších časových intervaloch – napríklad predplatné časopisu alebo povinné poistenie auta platené raz ročne.
Ak však nechcete, limit na inkaso si určiť nemusíte. Zväčša si to nevyžadujú ani inkasné spoločnosti.
Foto - Flickr.com
