Podnikateľ dostane zásielku na doručenku. Ide si ju na poštu vyzdvihnúť, pri okienku sa úradníčky spýta, od koho to je. Po odpovedi, že od daňového úradu, sa ho zmocní zlá predtucha. Otvorí obálku a je to tu – o dva týždne ho čaká daňová kontrola. Ako v nej jeho firma skončí, závisí z veľkej časti od toho, či vie využiť svoje práva a či dobre pozná svoje povinnosti pri kontrole správcom dane.
Raz za 20 rokov
V minulosti platil úzus, že daňový úrad mal skontrolovať každého podnikateľa najmenej raz za tri roky. No daniari nestíhali, a tak sa v praxi od tohto pravidla upustilo. Daňová správa priznáva, že sa jej ročne podarí skontrolovať len tri až päť percent všetkých daňových subjektov. V priemere tak zastihne podnikateľa kontrola len raz za 20 rokov.
Žiaden zákon desať rokov časovo nelimitoval výkon daňovej kontroly. Výsledkom boli kontroly, ktoré niekedy trvali aj celé roky.
Od 1. mája minulého roku sa však situácia radikálne zmenila. Správca dane má ukončiť daňovú kontrolu do šiestich mesiacov. No aj v tomto prípade zákonodarca pootvoril dvierka na predĺženie kontroly. Umožňuje totiž, aby Daňové riaditeľstvo (DR) SR lehotu v zložitých prípadoch predĺžilo o ďalších šesť mesiacov. Malo by však ísť o výnimku, nie pravidlo. Pretože od účinnosti spomenutej novely neuplynul ani jeden rok, na hodnotenie jej fungovania v praxi je ešte skoro.
Bez zápisnice niet kontroly
Odrazovým mostíkom na právnu úpravu daňovej kontroly je § 15 zákona č. 511/ 1992 Zb. o správe daní a poplatkov v platnom znení.
Daňová kontrola sa zväčša začína tak, že správca dane doručí podnikateľovi písomné oznámenie o výkone daňovej kontroly. Podnikatelia si často myslia, že termín určený správcom dane musia bezpodmienečne rešpektovať. Nie je to však tak. Ak má podnikateľ dôležitú prekážku, ktorá mu bráni v účasti na plánovanom termíne začatia daňovej kontroly, musí ju do ôsmich dní oznámiť správcovi dane. Takouto prekážkou môže byť napríklad práceneschopnosť podnikateľa alebo pracovná cesta do zahraničia.
- Nešťastná náhoda
Istý daňový úrad začal nedávno kontrolu na dani z príjmov, eseročke sa v nej črtal daňový dorub pol milióna korún. Správca dane preto vydal na spoločnosť predbežné opatrenie, ktorým jej zablokoval účet v banke, a zakázal disponovať s týmito prostriedkami. Na účte firmy zostalo 200-tis. Sk. Do 31. marca tohto roku však mala firma zaplatiť daň z príjmov za rok 2003. Z čoho ich však má zaplatiť, keď má účet zablokovaný? Daňový úrad odpoveď na túto otázku nepozná. Zákon na takúto paradoxnú situáciu nemyslel.
Ak podnikateľovi termín začatia daňovej kontroly nevyhovuje, zákon predpokladá, že sa s daňovým úradom na ďalšom termíne dohodne. Daňová kontrola by sa však nemala začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia. Táto lehota je procesná a zákon s jej omeškaním nespája žiadne sankcie pre daňový úrad. Ak sa teda v praxi nestihne, nič sa nedeje. Ak však daňový úrad kontroluje nadmerný odpočet na DPH, oznámenie o začatí daňovej kontroly nemusí podnikateľovi vôbec doručovať.
V deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly. V praxi niektorí podnikatelia odďaľujú spísanie zápisnice, čím daňovému úradu komplikujú život, sami však získajú čas potrebný napríklad na rekonštrukciu účtovníctva. Treba si totiž uvedomiť, že bez zápisnice o začatí daňovej kontroly sa daňová kontrola ani nezačne. Čiže – bez zápisnice niet daňovej kontroly.
Lepšie vo firme ako na úrade
Podnikateľ by mal žiadať, aby sa daňová kontrola vykonala v jeho firme. Pravda, ak disponuje vhodnými priestormi. Takto má totiž daniarov na očiach, vidí, či sa mu črtá daňový dorub, a podľa toho sa môže zariadiť. Je to lepšie, ako keď odnesie účtovné doklady na daňový úrad a potom mesiac-dva nevie, na čom je.
Kontrolóri chcú často robiť kontrolu na domácej pôde na daňovom úrade. Lenže zákon predpokladá, že kontrola sa vykoná prednostne v sídle alebo prevádzkarni daňového subjektu. Takže závisí od podnikateľa, čo mu viac vyhovuje.
Daňové úrady často vypočúvajú počas kontroly svedkov bez toho, aby o tom dali podnikateľovi vedieť. To je chyba, ktorú im neskôr možno vytknúť v odvolaní a v daňovej žalobe. Autor má klienta, ktorému daňový úrad prišiel na kontrolu bez toho, aby mu vopred zaslal oznámenie o výkone daňovej kontroly.
To mu doručil až v deň jej začatia. Čo je však horšie, počas daňovej kontroly predvolal správca dane dvoch svedkov, ani raz však podnikateľovi o ich výsluchu nedal vedieť. Podnikateľ podal daňovú žalobu, v ktorej správcovi dane tieto procesné pochybenia vytýka.
Namiesto 30 dní dva a pol roka
Podnikateľ je v prípade potreby povinný správcovi dane zapožičať účtovné a iné doklady. Daňový úrad by mu ich mal vrátiť do 30 dní od predloženia posledného dokladu. Toto ustanovenie daniari často zneužívajú a doklady od podnikateľa pýtajú postupne, aby tak naťahovali lehotu, počas ktorej ich majú k dispozícii. Ak je potrebné vykonať expertízu alebo zapožičané doklady poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu predĺžiť DR SR najviac o 60 dní.
Autor má klienta, ktorému daňový úrad zadržiaval kompletné účtovníctvo až 2,5 roka. Dôkazná pozícia podnikateľa tak bola v spore s daňovým úradom zoslabená. O nezodpovednosti daňových kontrolórov v tomto prípade svedčí aj fakt, že správca dane šesť daňových dokladov podnikateľa fyzickej osoby stratil, z toho jeden bola faktúra znejúca na niekoľkomiliónovú sumu.
Daňový subjekt mal šťastie, že pri odovzdaní dokladov trval na ich individualizovaní v potvrdení správcu dane vrátane poznámky, či ide o originál alebo kópiu dokladu. Všetky tieto námietky uviedol podnikateľ v daňovej žalobe, ktorou na krajskom súde napadol právoplatné rozhodnutie DR SR.
Protokol o daňovej kontrole
Záverečnou fázou daňovej kontroly je prerokovanie protokolu o daňovej kontrole. Do konca minulého roku mohol podnikateľ uviesť námietky proti obsahu protokolu najneskôr v deň jeho prerokovania. Daňový úrad pritom mohol protokol opraviť alebo doplniť rovnako najneskôr v tento deň.
Právnici a daňoví poradcovia preto radili klientom, ktorí mali závažné pripomienky k protokolu, aby si ich nechávali na posledný deň. Daňový úrad už vtedy často nestihol protokol opraviť. Podnikateľ tak mohol námietky zužitkovať v odvolaní, na základe čoho musel odvolací orgán v niektorých prípaDOCH zrušiť platobný výmer daňového úradu.
Od 1. januára tohto roka však platí novela, ktorá takúto situáciu rieši. Podnikateľ sa podľa nej môže písomne vyjadriť k protokolu o daňovej kontrole najneskôr do ôsmich pracovných dní od jeho doručenia. A protokol sa prerokuje až po tomto dni. Daňový úrad tak má v súčasnosti dostatok času protokol opraviť. Prerokovaním protokolu sa pritom daňová kontrola končí a nastupuje vyrubovacie štádium daňového konania.
Protokol o daňovej kontrole nemá povahu rozhodnutia vydaného v daňovom konaní. Preto sa proti nemu nemožno ani odvolať. Na jeho základe však správca dane často vydá dodatočný platobný výmer, ktorým daň dorubí. Dôležitosť protokolu je v tom, že počas daňovej kontroly správca dane vykoná jadro dokazovania, ktoré premietne do daňového rozhodnutia. Preto by sa mal podnikateľ brániť už počas daňovej kontroly. ·
- Z daňovej praxe
- Od 1. januára 2004 má odvolanie v daňovom konaní už odkladný účinok. Ak sa podnikateľ odvolá proti rozhodnutiu daňového úradu, daň musí zaplatiť, až keď Daňový úrad SR jeho odvolanie zamietne. A to často trvá aj niekoľko mesiacov.
- Pri každom podpise daňového kontrolóra na protokole by malo byť uvedené, komu šifra patrí. V praxi sa stalo, že súd pre takú „maličkosť“, ako je neidentifikovateľnosť podpisov, zrušil daňové rozhodnutie.
- Kontrolná skupina si zabudla poverenie na výkon daňovej kontroly. Prišla na daňovú kontrolu na konci roka. Lenže podnikateľ ju nevpustil do podniku. Daniari sa vrátili na začiatku ďalšieho roka aj s poverením. Vykonali dokonca daňovú kontrolu. No zbytočne. Nestihli totiž päťročnú lehotu, dokedy možno daň vyrubiť.
- Ak podnikateľ používa byt na podnikanie, musí daňovým kontrolórom umožniť vstup aj do tohto bytu. Ak byt na podnikanie nepoužíva, nemusí doň vpúšťať žiadnu neželanú osobu. Pravda, ak neprídu policajti s povolením na domovú prehliadku.
- V minulosti sa správcovia dane často ohlasovali na daňovú kontrolu aj telefonicky a niektorí to robia dosiaľ. Porušujú však zákon a podnikateľ im to môže spočítať pred súdom. Podnikateľ by tento spôsob komunikácie nemal pripustiť. Mal by si uvedomiť, že ak urobí jeden ústupok, bude sa od neho zákonite očakávať aj ďalší.
Autor je advokát.
