Od začiatku daňovej reformy, ktorá odštartovala aj terajší systém zdaňovania príjmov fyzických osôb, prejde už pomaly desať rokov. Z mnohých jej začiatočných zásad sa postupne slovenský daňový systém odchyľuje.

Ako príklad možno uviesť základnú nezdaniteľnú sumu základu dane. Jej výška bola v roku 1993 stanovená na úrovni životného minima vo výške 1 700 Sk mesačne, čiže 20 400 Sk ročne. V zmysle zásady, ktorá bola prijatá, by mal tento trend logicky pokračovať. Nožnice sa však stále medzi týmito ukazovateľmi otvárajú, a to v neprospech nezdaniteľnej sumy.

V súčasnosti základná nezdaniteľná suma základu dane predstavuje mesačne 3 230 Sk, čo zodpovedá výške životného minima platného v čase od 1. júla 1999 do 30. júna 2000. Ročne tak nezdaniteľné minimum vychádza na 38 760 Sk. Medzitým sa však životné minimum zvyšovalo trikrát. V roku 2000 na sumu 3 490 Sk, v minulom roku na 3 790 Sk a tento rok na výšku 3 930 Sk.

Prepočet podľa indexu

Novela zákona o daniach z príjmov zaviedla s účinnosťou od začiatku tohto roku nový mechanizmus, ktorý by mal každoročne zabezpečiť automatickú úpravu tohto ukazovateľa. Podľa § 12 ods. 2 písm. a zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v platnom znení sa má suma základnej nezdaniteľnej časti základu dane fyzickej osoby vynásobovať koeficientom, ktorý na príslušné zdaňovacie obdobie stanoví zákon o štátnom rozpočte. Tento koeficient sa vyčísli tak, aby sa v porovnaní s bezprostredne predchádzajúcim rokom suma nezdaniteľnej časti neznížila.

Vďaka ustanoveniu zákona si mnohí ľudia mysleli, že to bude znamenať automatickú valorizáciu smerom nahor. Pokiaľ ide o tento rok, však so sklamaním zistili, že podľa § 12 ods. 5 zákona č. 586/2001 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2002 sa tento koeficient určil vo výške jeden. Poukazuje to na určitý alibizmus zákonodarcu.

Zvyšujúci sa rozdiel medzi výškou životného minima a nezdaniteľnou sumou základu dane má vplyv aj na nelogické zdanenie minimálnej mzdy. Minimálna mzda by buď nemala byť zdaniteľná vôbec, alebo by výška dane mala byť taká, aby z nej po odpočte základnej nezdaniteľnej sumy a povinného poistného nevyšla žiadna daňová povinnosť. Alebo by mal zamestnancovi vyjsť aspoň taký čistý príjem, aby mu z neho aspoň „čosi“ nad reálne životné minimum zostalo.

Zdanenie minimálnej mzdy

Na ilustráciu možno uviesť príklad, podľa ktorého pri platnej minimálnej mzde vo výške 4 920 Sk zdanenie zamestnanca vyzerá nasledovne. Platí to pod podmienkou, že pracovník je v produktívnom veku, má príjem na základe pracovného pomeru a nevyživuje žiadne dieťa. Poistné je pritom vypočítané len ilustračne. Ak má teda zamestnanec hrubý príjem vo výške minimálnej mzdy 4 920 Sk, platí povinné poistné do fondov 12,8 %, čiže 630 Sk. Čiastkový základ dane je potom 4 290 Sk. Po odpočítaní nezdaniteľného minima 3 230 Sk je zdaniteľná mzda vyčíslená na 1 060 Sk, po zaokrúhlení 1 100 Sk. Preddavok na daň vychádza na 110 Sk. Na ruku dostane zamestnanec ako čistý príjem 4 180 Sk. Vypočíta sa tak, že od hrubej mzdy sa odpočíta poistné do fondov a preddavok na daň z príjmov.

Po odpočítaní životného minima 3 930 Sk z vypočítanej čistej mzdy z uvedeného príkladu vo výške 4 180 Sk zamestnancovi zostane 250 Sk. Ak z toho odpočítame poistné, tak je v mínuse. Každý musí potom rozmýšľať logicky nad tým, či sa za takúto mzdu oplatí pracovať legálne a či si človek nevyberie ľahšiu cestu a nebude poberať podporu v nezamestnanosti alebo inú sociálnu podporu a potichu pracovať načierno za nezdanenú odmenu, i keď v nižšej sume.

Ak by základná nezdaniteľná suma bola v súčasnosti vo výške životného minima, tak by po prepočte daňovej povinnosti uvedeným spôsobom vyšla zamestnancovi čistá mzda len o desať korún viac, čo tiež nie je zaujímavé. Je preto potrebné zvýšiť aj minimálnu mzdu na slušnejšiu úroveň. I keď by to znamenalo istý nápor na štátny rozpočet, možno predpokladať, že by sa to doň vrátilo inou cestou v podobe zníženia nezamestnanosti.

Zábudlivosť zákonodarcu

Zákonodarca však zabúda na ostatné nezdaniteľné sumy základu dane. Napríklad na manželku sa jej výška od roku 1993 nezmenila a je stále na úrovni 12 000 Sk ročne za predpokladu, že manželka nemala vlastné príjmy vyššie, ako je základná nezdaniteľná suma základu dane. Aplikácia tejto nezdaniteľnej sumy je inak pri viazaní na príjem partnera otázna. Spravodlivé by bolo buď uplatňovať túto sumu v každej rodine, tak ako na deti, alebo vôbec a radšej zvýšiť základnú nezdaniteľnú sumu každému.

Táto suma totiž paradoxne spôsobuje opačný efekt. Na jednej strane, ak má manžel alebo manželka nízke príjmy, aj tak nemá z čoho si odpočet vykonať. Efekt je potom nulový. Ak je napríklad manželka na materskej dovolenke so šiestym vyživovaným dieťaťom, manžel by musel mať ročný príjem minimálne vo výške 92 760 Sk, aby znížil daňový základ na nulu. To je mesačne 7 730 Sk.

Na druhej strane ten daňovník, ktorý má niekoľkonásobne vyšší príjem a jeho manželka žiaden z dôvodu, že pracovať nepotrebuje na základe dobrej ekonomickej situácie, tento má nárok na zníženie daňovej základne o pre neho „smiešnych“ 12 000 Sk. To jeho vysokú daňovú zaťaženosť zaujímavo nezníži.

Na vyživované dieťa sa oproti roku 1993 zvýšila nezdaniteľná suma z deväťtisíc korún, mesačne 750 Sk, na 16 800 Sk, čo je mesačne 1 400 Sk. Poberateľ čiastočného invalidného dôchodku má v súčasnosti nárok na odpočet z daňového základu vo výške 8 400 Sk, čo je sedemsto korún mesačne. To je zvýšenie oproti rovnakému obdobiu zo šesťtisíc korún ročne. Poberateľ invalidného dôchodku má nárok na nezdaniteľné minimum 16 800 Sk ročne a 1 400 Sk mesačne, čo je zvýšenie z 12 000 Sk ročne alebo tisíc korún mesačne.

Škála nezdaniteľných súm

U držiteľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím došlo k zvýšeniu nezdaniteľného minima z 36 000 Sk, čiže tritisíc korún mesačne, na 48 000 Sk ročne, teda štyritisíc korún mesačne. Znížil sa však počet daňovníkov, ktorí majú na túto sumu nárok, pretože od tohto roku sa týka len tých držiteľov preukazu, ktorí sú súčasne čiastočne invalidní alebo invalidní.

Napriek tomu, že ide o zjednodušený pohľad, čísla nepustia a relácie medzi životným minimom a jednotlivými nezdaniteľnými sumami základu dane zaostávajú. Ak sa Slovensko hrdí tým, že zákony začínajú byť kompatibilné s právnymi normami platiacimi v Európskej únii, tak by to nemalo byť len na teoretickej úrovni.

Autorka je odborníčkou na daňovú problematiku.