Veľká noc, sviatok spojený s príchodom jari a kresťanskými tradíciami, opäť prináša do popredia symbol baránka. Táto symbolika sa prejavuje aj v zvýšenom obchodovaní s jahňatami, najmä pred sviatkami. Analýza dát Eurostatu a FAO ukazuje zaujímavé trendy v chove oviec v Európskej únii a na Slovensku.
Európska únia, ktorá má približne 60 miliónov oviec, predstavuje významnú časť svetovej populácie (4,5 percenta), avšak v prepočte na obyvateľa zaostáva za svetovým priemerom. Kým v EÚ pripadá na tisíc obyvateľov 130 oviec, globálny priemer je 167. Najviac oviec v absolútnom počte chová Čína, no v prepočte na obyvateľa vedie Mongolsko.
Zaujímavým trendom je dlhodobý pokles populácie oviec v krajinách EÚ. Od prelomu 80. a 90. rokov, kedy sa chovalo približne 100 miliónov kusov, sa stavy znížili o viac ako 40 percent. Najväčší pokles zaznamenali krajiny strednej a východnej Európy v 90. rokoch v dôsledku transformácie ekonomík. Na Slovensku a v Česku bol tento prepad ešte výraznejší a dosiahol viac ako 60 percent. Hoci na začiatku nového tisícročia nastala mierna obnova, po roku 2019 stavy oviec v strednej a východnej Európe opäť klesajú. Na Slovensku sa tento trend začal dokonca skôr, už v roku 2014, no v posledných rokoch sa zdá, že sa pokles stabilizoval.
„Ovčia populácia na Slovensku je v súčasnosti len približne polovičná v porovnaní s rokom 1993,“ priblížil Ľubomír Koršňák, analytik UniCredit Bank. V roku 2023 pripadalo na tisíc obyvateľov 53 oviec. Najviac ich je v Grécku, až 758, a najmenej v Poľsku, len sedem. Chov oviec v EÚ je nerovnomerne rozložený. Viac ako polovicu populácie tvoria chovy v Španielsku, Rumunsku a Grécku. Slovensko s približne 300-tisíc ovcami predstavuje len 0,5 percenta celoeurópskej populácie.
Napriek klesajúcim stavom oviec v EÚ sa krajinám darí vyrovnávať obchodnú bilanciu s ovčím mäsom. Slovensko dokonca dlhodobo vykazuje mierny prebytok. Významným obdobím pre domáci export je práve obdobie Veľkej noci, keď kresťania oslavujú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista a hlavným symbolom je baránok. „Drvivá väčšina slovenskej produkcie v období Veľkej noci pritom smeruje na taliansky trh – minulý rok až 99 percent,“ uviedol Ľ. Koršňák. Mimo veľkonočného obdobia je hlavným odberateľom Chorvátsko. Sezónnosť slovenského vývozu naznačuje, že slovenské jahňatá pomáhajú uspokojiť zvýšený dopyt v Taliansku počas sviatkov.
Poľnohospodárstvo nie je jednoduchý biznis. V súčasnosti slovenskému ovčiarstvu hrozí šírenie slintačky a krívačky z juhu krajiny a severného Maďarska. Okrem tejto akútnej hrozby čelí chovateľom dlhodobým problémom typickým pre živočíšnu výrobu. Prevažne menšie chovy, ako salaše, negatívne pocítia aj daň z finančných transakcií.
