Tomáš Baťa spájal výkon s ľudskosťou. Firmy dnes nanovo objavujú jeho odkaz

Gabriela Končítíková už takmer osemnásť rokov skúma odkaz zlínskeho podnikateľa Tomáša Baťu a jeho systém riadenia. Dnes vedie Nadáciu Tomáša Baťu v Zlíne a stretáva sa so slovenskými aj českými firmami, ktoré sa snažia nadviazať na jeho odkaz. "Žijeme v dobe, keď sa z každého snažíme dostať to najlepšie, ale to nie je úloha firmy. Úlohou človeka je, aby to najlepšie zo seba ponúkol firme. Zdá sa mi, že sa to obrátilo. Kde sme prišli na to, že netreba pracovať a tvoriť hodnotu? To je nezmysel. Baťa hovorí jasne: nič nepríde samo."

V rozhovore opisuje, ako ju ovplyvnili stretnutia s pamätníkmi Baťovej školy práce a v čom môže jeho systém priniesť odpovede na súčasné podnikateľské výzvy a byť inšpiráciou aj pre moderný biznis.

Ako viedla vaša cesta k Tomášovi Baťovi?

Tá cesta už trvá dlho, bude to 18 rokov, odkedy som sa prvýkrát stretla s témou Tomáša Baťu v širšom kontexte. Bolo to pri písaní mojej prvej bakalárskej práce. Vybrala som si tému firemnej kultúry, konkrétne starostlivosti o sociálne zázemie spolupracovníkov – Baťa nikdy nehovoril o zamestnancoch, ale o spolupracovníkoch. Mala som výnimočnú možnosť stretnúť sa s absolventmi Baťovej školy práce. Boli to ľudia, ktorí prišli k Baťovi vo veku 14 až 18 rokov, a ja som ich stretla, keď mali už 90. Fascinovalo ma, ako dôkladne bol prepracovaný ich systém starostlivosti o ľudí. Nepostavený na dotáciách, ale na vzájomných službách.

Tí páni a dámy mali neskutočne živé oči. Ja som mala 20, oni 90 a mali oveľa viac energie ako ja. Povedali mi: "Jediné, čo ti závidíme, je, že si to môžeš ešte raz celé prežiť.“ V tom najlepšom slova zmysle som im tú vitalitu závidela. Dlhé roky sme boli v kontakte a veľmi ma to ovplyvnilo.

Celý rozhovor si môžete pozrieť aj na youtube:

Ako by sa Tomáš Baťa dnes pozeral na krízy, ktorým čelíme?

Počas krízy podľa neho nepomôže génius ani výkonovo orientovaný človek. Pomôže charakterný a lojálny človek. Tých si vyberáme podľa vlastných hodnôt.

Baťa vravel, že ak počas krízy zachránim len sám seba, čoskoro zomriem, pretože všetko okolo mňa zanikne. Firma musí prežiť ako celok. Vedel, že každá kríza je v prvom rade krízou morálnych hodnôt.
Baťa to vedel premeniť na čísla. Vedel, že si nemôže nechať pôvodnú mzdu – ani on, ani manažment. Ak nezaplatí ľudí vo výrobe, nielenže klesne ich životná úroveň, ale aj sebaúcta. Prevládne energia strachu a neistoty. Preto Baťa nikdy nešiel cestou znižovania miezd odspodu, ako to dnes často robíme. Naopak – redukcia začínala zhora.

Zdroj: TONY ŠTEFUNKO

Testovali sa aj lídri – nielen výkon, ale aj osobná zodpovednosť. Ak viete, že si teraz odopriete, ale neskôr sa to vráti, urobíte to. Baťa to svojim ľuďom vždy vrátil.

Dnes často riešime, ako mať lepších lídrov, ale neriešime, z koho ich vyberáme. Z človeka bez charakteru neurobíme lídra. Treba riešiť hodnoty, osobnú zodpovednosť a prístup k sebe samému. Potom môžeme riešiť krízy.

Po roku 1923 bol fyzicky vyčerpaný, no ustál to. Vedel, že keď pominie kríza, musí byť v najlepšej psychickej a fyzickej kondícii. Preto vždy hovorím – keď nie je kríza, pripravujme sa na ňu. Budujme kondíciu, aby sme mali z čoho čerpať.

V súčasnosti sa veľa hovorí o Baťových úspechoch, menej o jeho pádoch a nezdaroch.

Presne tak. Počas krízy po prvej svetovej vojne napríklad znížil ceny všetkých výrobkov o 50 percent.