Letný a poriadne horúci samit EÚ sa napokon skončil dohodou o budúcom rozpočte na sedem rokov, ale aj o prerozdelení peňazí z fondu obnovy, ktorý by mal slúžiť na pomoc koronakrízou postihnutým ekonomikám.  

Tento fond sa síce nescvrkol, ale vo forme grantov z neho bude tiecť menej peňazí ako sa pôvodne plánovalo, len 390 miliárd eur. Ostatné financie budú vo forme lacných pôžičiek. Podmienky pomoci však zatiaľ majú veľa nejasností a je zjavné, že sa ešte v budúcnosti budú dolaďovať .

Igor Matovič - rozpočtový samit v Bruseli (júl. 2020)
Neprehliadnite

V nasledujúcich rokoch bude mať Slovensko z EÚ viac ako 40 miliárd eur

Nejasné podmienky pomoci

Podmienky prerozdelenia peňazí mali byť pôvodne založené najmä na predkrízových makroekonomických ukazovateľoch, napríklad úrovni nezamestnanosti.

Záverečný dokument zo samitu napokon spomína, že konkrétny kľúč na čerpanie pomoci v roku 2021 až 2022 bude ešte doladený Európskou komisiou. Na rok 2023 by sa granty a pôžičky mali udeľovať podľa poklesu reálneho HDP v rokoch 2020 až 2021. Kritérium nezamestnanosti v krajine z predkrízových rokov 2015-19 bolo vypustené, ale nie z celej pomoci.

„Iba jedna tretina z 30 percent grantov nebude dbať na nezamestnanosť, ale na prepad HDP. To znamená, že 91 percent pomoci bude naviazanej na historické dáta,“ vysvetľuje pre TREND Zsolt Darvas, analytik bruselského thinktanku Bruegel. Podľa neho granty zvýhodňujú nízkopríjmové krajiny.

Poľsko a Maďarsko tlačili na to, aby Únia brala do úvahy aj ekonomické škody spôsobené epidémiou koronavírusu. Slovenský premiér zasa chcel zohľadňovať aj minulosť.

„Mňa mrzí, že je to trochu zvláštna motivácia – snažte sa čo najmenej a dostanete čo najviac. Preto sa mi pohľad do minulosti zdá spravodlivejší,“ zhodnotil Igor Matovič navrhovaný kľúč delenia pomoci pred samitom.

Na rokovaniach v Bruseli sa hovorilo, že prepad HDP o viac ako 10 percent by bol jasný signál, že krajina potrebuje finančnú pomoc. Podľa odhadov Národnej banky Slovenska z júna by sa ekonomika Slovenska mohla prepadnúť okolo deväť.

KK18 Brusel - Na snímke novinári a lídri Európskej únie pred začiatkom zasadnutia okrúhleho stola počas druhého dňa summitu EÚ v Bruseli 18. júla 2020. Prvý deň mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli, ktorého cieľom je nájsť kompromisnú dohodu hláv vlád a štátov Únie o sedemročnom rozpočte a o pláne obnovy po koronakríze, sa skončil neúspechom.  Hlavnou témou summitu sú rokovania o pláne obnovy v reakcii na krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 a o novom dlhodobom rozpočte EÚ.
Neprehliadnite

Vojna severu proti juhu pokračuje. Hádky o záchranný balík ukazujú rozdelenú Európu

Kto koľko získa a stratí

Konkrétnejšie sumy pre jednotlivé štáty sa v záverečnom dokumente z bruselského sumitu nespomínajú, laebo budú závisieť od budúcich prepadov HDP. Je tam však spomenutý ich horný limit. Celková suma pôžičiek by nemala presiahnuť 6,8 percenta hrubého národného dôchodku (upravený HDP plus peniaze, ktoré tečú do krajiny zo zahraničia a  mínus príjmy, ktoré odtekajú z domácej ekonomiky do cudziny) krajiny.

Z fondu obnovy určeného na financovanie reforiem by Slovensku mohlo pritiecť podľa I. Matoviča až 7,5 miliardy eur vo forme nevratných grantov. Navyše by Slovensko mohlo získať 6,8 miliardy lacných pôžičiek. Celkovo môžeme využiť na podporu ekonomiky v najbližších rokoch viac ako 40 miliárd eur. Na porovnanie podľa Bloombergu by Taliansko malo získať 82 miliárd eur v grantoch a 127 miliárd v pôžičkách.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa