Slovensko sa dostáva pod čoraz väčší tlak v dôsledku pretrvávajúcich vysokých deficitov a neustáleho rastu verejného dlhu. Situácia sa výrazne zhoršila po ukončení kvantitatívneho uvoľňovania zo strany Európskej centrálnej banky. Priemerný výnos desaťročných slovenských dlhopisov stúpol od decembra 2020 do marca 2025 z mínus 0,52 percenta na plus 3,51 percenta.
Hoci Európska centrálna banka od leta minulého roka postupne znižuje základné úrokové sadzby v eurozóne, výnosy slovenských dlhopisov klesli len mierne – o 0,18 percentuálneho bodu oproti minuloročnému maximu. Tento vývoj má negatívny vplyv na hospodárenie štátu. Vláda totiž spláca staré dlhy novými úvermi, ktoré sú úročené výrazne vyššími sadzbami, čo vedie k rastúcim nákladom na obsluhu dlhu.
Riziko prudkého rastu úrokových nákladov
„Oproti roku 2022, kedy pomer úrokových nákladov k HDP predstavoval jedno percento, by sa do roku 2029 mohli zdvojnásobiť až na 2,1 percenta HDP. Ich objem by v tomto prípade dosahoval približne úroveň výdavkov, ktoré štát vynakladá na rodinnú politiku či obranu,“ upozorňuje analytik Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Dávid Borovský. V absolútnom vyjadrení pôjde o 3,5 miliardy eur ročne.
Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 2 € / týždeň
- Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
- Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
- Menej reklamy na TREND.sk
Máte už predplatné?
