Ruské banky si potichu pripravujú pôdu pre štátnu záchranu. Zlé úvery im prerastajú cez hlavu

Niektoré z najväčších ruských bánk už za zatvorenými dverami rokujú o možnosti, že do roka požiadajú o štátom financovanú záchranu. Zhoršujúca sa kvalita úverových portfólií je v skutočnosti omnoho horšia, než ukazujú oficiálne štatistiky.

Hoci guvernérka centrálnej banky Elvira Nabiullinová verejne tvrdí, že „ruský bankový sektor je dobre kapitalizovaný“ a disponuje rezervami vo výške osem biliónov rubľov (86 miliárd eur), vo vnútri sektora narastá nervozita. Minimálne tri banky označené samotnou centrálnou bankou za systémovo dôležité už začali počítať s tým, že v najbližších 12 mesiacoch budú musieť byť dokapitalizované.

Podľa interných dokumentov a bývalých aj súčasných predstaviteľov bankového sektora sa situácia zhoršuje rýchlejšie, než by si režim prial. Bankári síce zatiaľ oficiálne mlčia, no v zákulisí prebieha intenzívna debata o tom, ako a kedy sa s prosbou o pomoc obrátiť na štát.

Na papieri zdravý sektor. V praxi sa hromadia problémy

Oficiálne čísla hovoria, že podiel zlyhaných firemných úverov bol k 1. aprílu len štyri percentá. Pri nesplácaných spotrebiteľských úveroch s omeškaním nad 90 dní je to 10,5 percenta. No tieto čísla sú iba špičkou ľadovca – centrálna banka namiesto ich úplného priznávania nabáda banky k reštrukturalizácii úverov, čím sa skutočný rozsah problémov maskuje.

Naviac, základná úroková sadzba je na úrovni 20 percent, čo síce prináša bankám zisk na papieri, no zároveň dusí úverovanie a zvyšuje tlak na dlžníkov. Firmy aj domácnosti čoraz častejšie nezvládajú splácať záväzky. Putinov režim pritom už očividne netuší, ako túto lavínu zastaviť — všetko, čo zostalo zo štátneho rozpočtu, smeruje do vojny, ktorú nevie vyhrať, a aj tie peniaze často prepadnú v čiernych dierach korupcie. A banky, ktoré sa tvária stabilne, no v skutočnosti sa len ticho trasú, aby ich prvý náraz neposlal rovno na dno.

Šéfovia bánk počítajú straty

„Už teraz je jasné, že to nebude jednoduché,“ priznal na júnovom valnom zhromaždení šéf Sberbanky German Gref. Najväčšia ruská banka podľa neho čelí čoraz väčšiemu počtu firemných reštrukturalizácií a kvalita portfólia klesá.

Dmitrij Pianov, prvý zástupca šéfa VTB, druhej najväčšej banky v krajine, upozornil, že podiel nesplácaných retailových úverov sa v máji vyšplhal na päť percent, čo predstavuje 377 miliárd rubľov. Do roku 2026 by sa podľa neho mohol podiel problémových úverov vyšplhať až na 6–7 percent, čím by sa priblížil úrovniam z finančnej krízy rokov 2014–2016.

Centrála upokojuje. Banky panikária

Šéfka ruskej centrálnej banky Nabiullinová na júlovej konferencii v Petrohrade vyhlásila, že obavy z krízy sú „absolútne neopodstatnené“. Centrálna banka podľa nej disponuje nástrojmi, ako situáciu stabilizovať – napríklad uvoľnením tzv. makroprudenciálneho kapitálového vankúša, ktorý by bankám dočasne umožnil fungovať aj s nižšími rezervami. Zdá sa však, že pani guvernérka si na túto príležitosť nasadila extra veľké ružové okuliare. Alebo ešte presnejšie – lojálne prebrala svoju úlohu podržtašky režimu, ktorá má za úlohu upokojovať trhy, kým sa loď definitívne nepotopí.

Čo v prípade, ak straty prekročia kapacitu kapitálového vankúša? A čo ak sú oficiálne čísla o zlých úveroch skreslené – čo naznačujú aj anonymné vyjadrenia vysokopostavených bankárov?