V Rusku sa hypotéky historicky nenosili. Sovietska propaganda ich vykresľovala ako nástroj kapitalistického útlaku. Aj po páde ZSSR väčšina Rusov radšej šetrila, než by sa mala zadlžiť. Putin sa ich snažil presvedčiť o opaku už v roku 2003. Márne.
Dnes však hypotéky berú útokom. Nie preto, že by si Rusi konečne osvojili „západný“ spôsob života, ale preto, že štát ich štedro dotuje. Lacné úvery mali pôvodne pomôcť ekonomike počas covidu. Namiesto toho spôsobili realitný boom, ktorý sa vymkol spod kontroly. A všetko to priživila ešte aj vojna.
Keď štát rozhadzuje, ceny rastú
V roku 2020 vláda začala bankám kompenzovať rozdiel medzi trhovou a dotovanou sadzbou hypoték. Pôvodne boli určené len pre rodiny, neskôr aj pre IT pracovníkov či ľudí, ktorí sa presťahovali na Sibír, do Arktídy alebo okupovanej Ukrajiny.
Keď sa ruská ekonomika prepólovala na vojnový režim, hypotéky vystrelili. V roku 2023 banky poskytli úvery za 7,7 bilióna rubľov (88 miliárd dolárov), takmer dvojnásobok oproti roku 2020. Väčšina bola dotovaná.
Programy dotovaných hypoték boli zavedené v roku 2020. Programy zahŕňali schémy „Rodinná hypotéka“ a „Zvýhodnená hypotéka,“ ktoré sú určené na podporu rodín a stimuláciu stavebného priemyslu ponúkaním úrokových sadzieb vo výške šesť až osem percent. Maximálna výška hypotéky bola stanovená na osem miliónov rubľov (81-tisíc dolárov) pre Moskvu a Petrohrad, a tri milióny rubľov (30-tisíc dolárov) pre zvyšok krajiny.
Kľúčová sadzba ruskej centrálnej banky v jednom bode dosiahla vrchol 20 percent. Napriek tomu vláda pokračovala v rozširovaní a rozširovaní programov dotovaných hypoték s cieľom udržať ekonomickú stabilitu a podporiť trh s bývaním. Do konca roka 2023 tvorili dotované hypotéky približne 61 percent všetkých vydaných hypoték, pričom v prvej polovici roku 2024 to bolo až 82 percent.
Rodiny padlých vo vojne dostali finančné odškodné, a zrejme usúdili, že najlepšia investícia je nehnuteľnosť, keďže iné možnosti sú vďaka sankciám biedne.
Ľudia si nebrali hypotéky preto, že by im štát náhle doprial lepší život. Nemali jednoducho kam investovať. Devízové kontroly skomplikovali únik peňazí do zahraničia. Inflácia, ktorá sa v roku 2023 vrátila do dvojciferných hodnôt, len pridala olej do ohňa.
Putinova vláda drží sadzby dotovaných hypoték smiešne nízko. Kým centrálna banka dvíhala úroky až nad 20 percent, štátne hypotéky boli stále za osem. Štát doteraz na tento populistický program minul 1,5 bilióna rubľov (17,5 miliárd dolárov) – a to ešte nemusí byť koniec.
Realitná horúčka v plnom prúde
Rusi si lacné hypotéky nenechali ujsť. Stavbári to využili naplno. Dotované hypotéky viedli k realitnému boomu. V roku 2023 sa v Rusku postavilo 110 miliónov štvorcových metrov nových bytových priestorov, čo je takmer dvojnásobok priemeru od pádu komunizmu. Ceny nehnuteľností v najväčších mestách stúpli medzi rokmi 2020 a 2023 o 172 percent, uvádza moskovský Inštitút pre mestskú ekonomiku.
Guvernérka CBR Elvira Nabiullina varovala, že vládne dotácie „prehrievajú“ trh s nehnuteľnosťami a predstavujú „proinflačné riziko“. Pod tlakom centrálnej banky a ministerstva financií Kremeľ začal program obmedzovať.
Putinov režim, ktorý má vo zvyku ignorovať varovania odborníkov, tentoraz cúvol. V decembri vláda zvýšila minimálnu akontáciu pri hypotékach z 20 na 30 percent.
Ak vláda zníži dotácie, ľudia môžu začať krachovať a banky a stavebné firmy budú čeliť vlne nesplácaných úverov. Takže buď bublina praskne, alebo sa Rusko premení na krajinu, kde sa hypotéka dedí z generácie na generáciu.
