Pokazená spojka, vytečený olej - auto, ktoré viac stojí než jazdí. Majitelia starších vozidiel kolobeh opráv dôverne poznajú. Každý rok o niečo vyšší účet, každý rok viac nervov ako kilometrov. A aby toho nebolo málo, blikajúce kontrolky zvyčajne nesignalizujú nič dobré. Stačí jedna nečakaná porucha a rodinný rozpočet opäť pocíti, kto má v domácnosti posledné slovo.
Aj preto sa ľudia častejšie obzerajú po elektrickej alternatíve, ktorá sľubuje menej starostí. Najmä v čase, keď si mnohí dvakrát rozmyslia i výmenu práčky. Predstava nového auta sa tak javí ako lákavý scenár. No medzi myšlienkou a realitou stále zíva cenová priepasť. Aspoň na Slovensku.
Vo Francúzsku už štát pochopil, že prechod na zelenú mobilitu nebude fungovať, ak zostane výsadou majetnejších. Následne v decembri 2023 predstavil „sociálny lízing“ - model, ktorý dovolí nízkopríjmovým skupinám presadnúť do elektromobilu bez väčších výdavkov.
Za mesačné poplatky od 100 do 150 eur si Francúzi mohli prenajať rôzne druhy batériových vozidiel - Fiat 500e, Renault Twingo E-Tech, Zoe, Peugeot e-208. V cene boli aj servisné náklady. Po troch rokoch mohli auto odkúpiť alebo pokračovať v lízingu. Nárok na štátny stimul mali ľudia s mesačným príjmom do 1 280 eur, ktorí denne dochádzali aspoň 15 kilometrov, prípadne ročne najazdili viac než 8-tisíc kilometrov.
Tamojšia vláda však vlani vo februári program pozastavila. Nečakala, že záujem prekročí odhady a za šesť týždňov minie alokáciu vo výške 275 miliónov eur. O sociálny lízing totiž požiadalo 91-tisíc ľudí a väčšina sa k elektromobilu skutočne dostala.
Inšpirácia prichádza z Paríža
Na Slovensku zatiaľ podobný mechanizmus neexistuje. Na začiatku marca prišlo Progresívne Slovensko s víziou vlastného sociálneho lízingu, ktorá vychádza zo skúseností Paríža. Podľa hnutia by mohla byť prínosom pre domáci priemysel, občanov či životné prostredie.
„Rozbiehame debatu s lízingovými spoločnosťami, finančnými inštitúciami, samosprávami a odborármi,“ dodal Ivan Štefunko z Progresívneho Slovenska.
O tom, že francúzsky model by mohol fungovať na Slovensku, nepochybuje ani Slovenská asociácia pre elektromobilitu (SEVA). Sociálny lízing podľa nej nie je len realizovateľný, ale aj systémovo zvládnuteľný – ak sa štát poučí z nedostatkov zahraničnej verzie.
„Samozrejme je potrebné optimalizovať implementáciu – napríklad zvládnuť administratívnu náročnosť celého procesu,“ uviedla pre TREND asociácia.
Za vhodného koordinátora navrhuje Slovenskú agentúru životného prostredia, ktorá má skúsenosti s podobnými projektmi. Podľa nej by agentúra mohla overovať, či žiadatelia spĺňajú podmienky, a zároveň dohliadať na chod programu.
Za hranicami sú autá lacnejšie
Dopyt po elektromobiloch rastie, hoci pomaly. Za prvé tri mesiace tohto roka pribudlo na slovenských cestách približne dvetisíc nových batériových áut. Ich celkový počet prekročil hranicu 17-tisíc.
I keď v marci tvorili elektromobily iba 4,7 percenta z nových registrácií, európsky priemer presahuje 15 percent. Slovenský trh pritom do veľkej miery ťahajú individuálne dovozy z cudziny. Ceny v domácich showroomoch sú totiž pre mnohých záujemcov privysoké, a tak si autá hľadajú radšej sami – za hranicami.
Čísla nepustia. Slováci si v prvom štvrťroku doviezli takmer 14-tisíc jazdeniek. Priemerný vek bol deväť rokov. Vozový park tak naďalej starne. A cyklus sa opakuje – starý automobil, nečakaná porucha, odlev peňazí.
Riešením je sociálny lízing
Slovenská asociácia pre elektromobilitu potvrdzuje pre TREND, že „program má potenciál výrazne zvýšiť dostupnosť elektromobilov pre domácnosti zasiahnuté takzvanou dopravnou chudobou.“ Ak má ale obstáť v praxi, musí byť súčasťou dlhodobej stratégie.
Financovanie by podľa SEVA nemalo zostať len na pleciach štátu. Naopak, kľúčová je spolupráca viacerých aktérov - automobiliek, lízingových spoločností, bánk. Jednou z možností je aj Sociálno-klimatický fond EÚ, určený na podporu zelených technológií pre nízkopríjmové skupiny.
Výhodou je, že Slovensko už teraz disponuje relatívne rozvinutou nabíjacou infraštruktúrou. „Patríme medzi premiantov v rámci Európy – na jeden verejný nabíjací bod pripadá menej než sedem elektrických vozidiel,“ uvádza asociácia.
V Nórsku sa oň delí v priemere 25 elektromobilov. Napriek tomu krajina nehlási kapacitné obmedzenia. Z pohľadu infraštruktúry má tak Slovensko značnú rezervu, ktorá by pokryla aj vyšší počet vozidiel v prípade implementácie sociálneho lízingu.
Súčasťou programu by malo byť takisto zvýhodnené domáce nabíjanie. Ako upozorňuje SEVA, pri súčasných regulovaných cenách elektriny by sa náklady na prevádzku dali udržať na prijateľnej úrovni. „Stačil by jednoduchý wallbox s výkonom 11 kilowattov, ktorý by menšie vozidlá bez problémov nabil v noci aj z bežnej trojfázovej 400-voltovej zásuvky,“ vysvetľujú odborníci.
Investícia do budúcnosti
Napokon nejde iba o lacnejšiu cestu do práce či úľavu od drahého benzínu. Program môže posilniť ekonomickú odolnosť domácností. Peniaze, ktoré by inak skončili v servise sa presunú do širšej spotreby – maloobchod, služby a pod.
Prínos štátneho stimulu však nekončí pri jednotlivcoch. Ak bude smerovať na vozidlá vyrábané v Európe, najmä na Slovensku, môže vzniknúť stabilný dopyt, ktorý podporí produkciu, pracovné miesta a domácich dodávateľov.
Sociálny lízing ale nie je všeliek. Hoci zvyšuje dôstojnosť mobility a pomáha krajine držať krok so svetom, na Slovensku zostáva víziou, ktorú sprevádza viac otázok než odpovedí. Koľko bude stáť nové opatrenie? Ktoré automobilky budú z neho profitovať? Koľko ľudí sa do programu môže zapojiť? Aké sú riziká – od zadlženia cez údržbu až po možnosť zneužívania systému?
Paríž ukázal, že keď sa štát rozhýbe, spoločnosť nezostane stáť. Bratislava má zatiaľ len nápad, a ten navyše prichádza od opozície.
Ďalšie dôležité správy
