Zmena klímy sa čoraz viac prejavuje v nepriaznivých vplyvoch na dostupnosť potravín. Počas posledných rokov ochladzovanie povrchových vôd v centrálnej a východnej časti Tichého oceánu spôsobilo fenomén La Niña, ktorý môže pravidelne viesť k ničivým záplavám v krajinách ako Nigéria a Južný Sudán. Na druhej strane, v Somálsku, Keni a Etiópii môžu tieto klimatické zmeny viesť k suchám.
Tieto extrémne klimatické javy ohrozujú už aj tak krehké potravinové systémy a vystavujú milióny ľudí riziku hladu. Organizácia spojených národov varuje, že tento rok môže byť hladomorom postihnutých až dvadsaťdva štátov. Okrem zmeny počasia k tomu prispievajú aj čoraz častejšie vojnové konflikty, ako napríklad v Gaze. Odborníci čoraz viac varujú, že svet by sa mal pripraviť na zvýšené riziko nedostatku potravín a mať v zálohe alternatívne riešenia.
Slovenské potraviny bez hmyzu
Európska únia reagovala na riziko nedostatku potravín povolením konzumácie hmyzu. Napríklad do múky je možné pridať prášok vyrobený z lariev červa múčniara obyčajného. „Únia povolila jeho používanie ako prísady do múk, pekárskych výrobkov, sušienok, energetických tyčiniek či dokonca syrov. Pri múke EÚ povolila jeho obsah až do úrovne 20 percent, čo je pätina hmotnosti výrobku,“ vysvetľuje Milan Lapšanský, generálny sekretár Slovenskej spoločnosti mlynárov.
Slovenská verejnosť však nie je naklonená konzumácii potravín s obsahom hmyzu. „Pripájame sa preto k iniciatíve Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov za nepoužívanie hmyzích surovín vo výrobe slovenských výrobkov. Aj hon za ekologickosťou musí mať svoje hranice. Potraviny s obsahom červov už túto hranicu prekračujú,“ dodáva M. Lapšanský. Pridávanie do potravín je dobrovoľné a závisí od rozhodnutia samotných spracovateľov.
Slovenské výrobky preto nebudú obsahovať červy, lúčne koníky, alebo svrčky. Zahraničné potraviny s takýmto obsahom musia byťv jasne označené, aby spotrebitelia mali možnosť odmietnuť ich a vyhnúť sa nechcenej konzumácii. Hmyz je totiž pridaný v spracovanej forme prášku, ktorý bol vystavený UV žiareniu, čo ho robí ťažko rozpoznateľným vo finálnych výrobkoch. Európska komisia dostala viaceré žiadosti o povolenie spracovania ďalších druhov hmyzu, ako sú potemník stajňový, svrček krátkokrídly, svrček domový, kobylka sťahovavá alebo muchy bránivky.
Dôvody povolenia konzumácie
Európska únia umožnila konzumáciu hmyzu z dvoch hlavných dôvodov. Prvým je snaha o zvýšenie udržateľnosti potravinových systémov a druhým zabezpečenie alternatívnych zdrojov výživy pre rastúcu populáciu. Hmyz ponúka environmentálne výhody oproti tradičnej živočíšnej výrobe, vrátane nižších emisií skleníkových plynov, menšej spotreby vody a pôdy a vysokej efektivity konverzie krmiva.
Napríklad, na produkciu jedného kilogramu telesnej hmotnosti svrčky potrebujú len približne dva kilogramy krmiva, zatiaľ čo hovädzí dobytok až osem až dvanásť kilogramov. Hmyz sa navyše dá kŕmiť potravinovým odpadom. Odhaduje sa, že farmy špecializované na chov hmyzu budú potrebovať až o 90 percent menej pôdy v porovnaní s produkciou hovädzieho mäsa. Tieto údaje ukazujú potenciál zmierniť tlak na prírodné zdroje. Z nutričného hľadiska je schválený hmyz bohatý na bielkoviny, obsahuje prospešné tuky, vitamíny a minerály. Obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny v pomeroch porovnateľných s mäsom a rybami.
- Ľuďom (ne)chutia
- Zaujímavé je, že ľuďom sa konzumácia suchozemského hmyzu hnusí, zatiaľ čo príbuzné morské živočíchy, sú považované za pochúťku. V rámci kmeňa článkonožcov sa obľúbené morské krevety zaraďujú do podkmeňa kôrovcov (Crustacea) a hmyz do podkmeňa šesťnonožcov (Hexapoda).
Riziká konzumácie hmyzu
Konzumácia hmyzu však nie je bez rizík. Najväčším je vznik alergickej reakcie, najmä u ľudí, ktorí už trpia alergiami na kôrovce, mäkkýše alebo roztoče. Preto legislatíva EÚ vyžaduje povinné a jasné označovanie potravín obsahujúcich hmyz, vrátane uvedenia názvu druhu hmyzu a špecifického varovania pred alergénmi.
Pri chove hmyzu existuje aj riziko kontaminácie patogénnymi baktériami (napr. Salmonella, Bacillus cereus) alebo plesňami, ak hmyz nie je chovaný v hygienických podmienkach alebo ak finálny produkt nie je dostatočne tepelne spracovaný. Hmyz môže akumulovať chemické kontaminanty z prostredia alebo krmiva, najmä ťažké kovy (kadmium, olovo, arzén), rezíduá pesticídov alebo mykotoxíny. Riziko je vyššie pri hmyze zbieranom vo voľnej prírode alebo chovanom na kontaminovanom substráte.
Kontrolovaný chov s použitím bezpečného krmiva minimalizuje toto nebezpečenstvo. Prípadné rozšírenie konzumácie hmyzu bude preto vyžadovať značné investície do štandardizácie podmienok chovu a kontroly kvality krmiva.
- Právny rámec uvedenia na trh
Právnym základom pre uvádzanie jedlého hmyzu na trh je nariadenie (EÚ) 2015/2283 o nových potravinách. Toto nariadenie definuje „nové potraviny“ ako potraviny, ktoré sa v EÚ vo významnej miere nekonzumovali pred 15. májom 1997. Hmyz, ktorý spĺňa túto definíciu, musí prejsť prísnym povoľovacím procesom založeným na vedeckom posúdení bezpečnosti, než môže byť pridávaný do potravín.
Ďalšie dôležité správy
