Slovensku sa v hodnotení konkurencieschopnosti ušlo nelichotivé 71. miesto v rebríčku 144 krajín. Horšie sú na tom len dve krajiny v EÚ – Rumunsko a Grécko. Vyplýva to zo Správy o globálnej konkurencieschopnosti 2012-2013, ktorú zverejnilo Svetové ekonomické fórum v spolupráci s Podnikateľskou alianciou Slovenska. Správa je pre Slovensko dôležitá nielen preto, že zobrazuje, kde sa v konkurencieschopnosti nachádzame v roku 2012, ale najmä preto, že indikuje, ako sa o Slovensko budú zaujímať investori a aký hospodársky trend naberieme v ďalších rokoch.

<

Situácia je nelichotivá. Poďme sa ale pozrieť, aký vplyv na vývoj konkurencieschopnosti Slovenska bude mať konsolidácia verejných financií. Dotýka sa najmä 2 z 12 oblastí merania konkurencieschopnosti, konkrétne makroekonomického prostredia a inštitucionálneho rámca.

V rámci makroekonomického prostredia konsolidácia verejných financií pozitívne ovplyvní ukazovateľ deficitu verejných financií meraný ako percento HDP. Ten by mal klesať z minuloročných 4,9% na tohtoročných 4,6% a budúcoročných 2,9% HDP. Naopak, negatívny vývoj zaznamenáme v ukazovateli verejného dlhu na HDP. Hrubý dlh verejnej správy dosiahol minulý rok 41%, tento rok očakávame 43,3% a na budúci rok je plánovaný až vo výške 53,7% HDP.

Najviac nás ťaží zlé inštitucionálne prostredie, v ktorom sa Slovensko umiestnilo na nelichotivom 104. mieste zo 144 krajín. Ukazovatele, ktoré dokážu zaznamenať dopad konsolidácie verejných financií, sa v tejto časti získavajú na základe dotazníkového prieskumu medzi podnikmi. Nie na základe tvrdých dát, ako to bolo v časti o makroekonomickom prostredí.

Prvou relevantnou otázkou je, aký dopad má daňové zaťaženie v krajine na motiváciu pracovať a investovať. Vzhľadom na to, že veľká časť konsolidácie sa bude diať cez zvyšovanie priamych daní, tak je možné predpovedať zhoršenie bodovania tohto parametra  smerom k potláčaniu motivácie. Na dopytovanú vzorku bude mať zrejme najvyšší vplyv zvýšenie dane z príjmu právnických osôb a zavedenie druhej vyššej sadzby dane z príjmu fyzických osôb. Negatívne to však ovplyvnia aj osobitné odvody bánk a regulovaných firiem.

Druhou relevantnou otázkou je hodnotenie štruktúry verejných výdavkov. Teda, ako efektívne  hodnotia manažéri služby štátu. Náznak zlepšenia hospodárenia štátu je v návrhu reformy verejnej správy ESO. Ten sa však po zverejňovaní podrobností postupne rozplýva. Negatívne budú na mienku manažérov iste pôsobiť informácie o pokračovaní v plytvaní pri PPP a ďalších projektoch. Vzhľadom na to, že počas predchádzajúcej vlády SMERu sa Slovensko v tomto indikátore zhoršilo zo 77. miesta v roku 2006 na 119. miesto v roku 2010, tak je možné očakávať skôr negatívny vývoj.

Treťou otázkou je: „Do akej miery štátna podpora a daňové úľavy vo Vašej krajine narušujú konkurenčné prostredie?“ Negatívne na odpovede na túto otázku môže pôsobiť zverejnenie zámeru vlády poskytovať daňové úľavy nielen na nové pracovné miesta, ale aj na zachovanie existujúcich. Tiež môže prach rozvíriť poskytnutie daňových úľav vybraným subdodávateľom v slovenskom automobilovom priemysle. Iní môžu odôvodnene závidieť. Efekt hnevu môže pritom znásobiť fakt, že pokiaľ jedným sa vyrubujú dane vyššie, tak iným sa plánujú vo veľkom odpúšťať.

Na základe tejto analýzy je možné predpovedať zhoršenie 4 z 5 ukazovateľov merania konkurencieschopnosti, na ktoré budú mať priamy dopad opatrenia, pre ktoré sa pri konsolidácii  verejných financií rozhodla súčasná vláda. Nastavenie hlavnej váhy konsolidácie na zvyšovanie daní a nie na zefektívnenie verejného sektora zvyšuje riziko, že konkurencieschopnosť Slovenska sa ešte viac ochromí. Zachrániť nás môže len rýchlejšie zhoršovanie v iných krajinách alebo radikálne zlepšovanie iných hodnotených parametrov. Ak sa to nepodarí, ďakovné listy odporúčam posielať na úrad vlády a na ministerstvo financií.