Historické paralely bývajú často veľmi zavádzajúce až nebezpečné. Ale napriek tomu sú nevyhnutné, lebo z poučení na základe historických overených udalostí môžeme aspoň približne odhadnúť budúce dôsledky našich súčasných rozhodnutí a udalostí. Takáto paralela ma napadla v týchto hektických dňoch a týždňoch prehlbujúcej sa krízy našej únie po rozhodnutí jednej z jej členských vlád. Po oznámení, že vláda Cypru nakoniec by mala uprednostniť päťmiliardovú záchrannú pôžičku od Ruska namiesto finančnej pomoci jej partnerov, a teda aj Slovenska, som si spomenul na dve podobné udalosti v minulosti.

Prvá sa stala v zložitom povojnovom období, keď sa demoralizovaná a zničená Európa delila na dva geopolitické, vojenské a ideologicko-hospodárske bloky. Vtedajšia vláda ešte demokratického Československa sa spočiatku prihlásila k programu finančnej pomoci USA pre Európu pod známym názvom Marshallov plán. Nakoniec sa však vtedy Praha (a teda aj Bratislava) pod tlakom Moskvy rozhodla nezaradiť do tohto programu a uprednostnila iné formy pomoci zo strany Sovietskeho zväzu. Po pár mesiacoch nasledoval tzv.Víťazný február 1948 a naša krajina sa ocitla na pár dlhých desaťročí na východnej strane Železnej opony. A tak, s istou dávkou zjednodušenia môžeme povedať, že rozhodnutie československej vlády neprijať Marshallov plán rozhodlo, alebo výrazne napomohlo k definitívnemu geopolitickému povojnovému začleneniu krajiny.

Druhou podobnou udalosťou boli kroky vlády Maďarska na konci 80-tych rokov, teda presne na druhom „konci“ éry rozdelenej Európy 20.storočia. Vláda v Budapešti boriaca sa s narastajúcimi finančnými problémami namiesto rôznych finančných fondov vtedajšej Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) založených na tzv.prevoditeľnom rubli začala najprv v prísnej tajnosti za chrbtom Moskvy a ostatných svojich spojencov rokovať s Medzinárodným menovým fondom. Keď to vyšlo najavo, bol už zjavný proces rozpadu celého systému RVHP spolu so Sovietskym impériom a Železná opona sa rozpadala ako domček z karát.

Samozrejme, že obe tieto udalosti sa odohrali v inom historickom kontexte a reáliách. EÚ nie je ideologicko-mocenským impériom nedemokratických diktatúr a dnešné Rusko nevedie studenú vojnu. Ale ide jednoducho o princíp. Ak hoci jeden a najslabší člen nejakého politicko-obchodno-menového zoskupenia uprednostní finančnú pomoc zvonka, a to ešte s odôvodnením nielen lepších úrokových podmienok, ale hlavne tým, že podmienky pomoci nie sú také prísne, ako mu kladú členovia jeho únie, pričom on sám svojimi krokmi a svojou finančnou situáciou zjavne podkopáva nielen seba ale menovú stabilitu celého zoskupenia a prosperitu ostatných jeho členov, tak môže takáto únia (zoskupenie) prežiť?

Rozhodnutie vlády Cypru, ktorá navyše práve v tomto polroku paradoxne predsedá celej EÚ, tak môže v spätnom pohľade budúcnosti sa javiť rovnakým signálom prelomových zmien v Európe, akými boli spomínané rozhodnutia vlád Československa a Maďarska. Aj keď v čase ich prijímania sa to ani vtedajším aktérom tak vôbec nezdalo.