Verejné (úradnícke) manažovanie podnikov, či projektov je plytvajúce peniazmi, neefektívne, pomalé a utápajúce sa v byrokracii. Kto sa neuspokojí s takýmto (apriori) tvrdením a požaduje uviesť empirické dáta, nech sa páči. Príkladov existuje nespočetne. Ministerstvá, úrady, komisie, štátne, či mestské akciovky a sročky... Človek nepotrebuje ani výrazný pozorovací talent a schopnosti, aby si všimol spôsoby hospodárenia v týchto organizáciach.
Z nedávnych príkladov stačí spomenúť budovu Millenia, nachádzajúcu sa v centre pešej zóny turčianskej metropoly. A budova to nie je hociaká, teda aspoň podľa ocenenia „Stavba roka 2003". Troj-poschodovým preskleným objektom, v ktorom sa nachádza kaviareň, turistická informačná kancelária, galéria a verejné WC, sa nemôže pýšiť veľa miest na Slovensku. No okrem tohto titulu získa martinské Millenium aj iné prvenstvo.
Ide totiž zároveň o budovu s najvyššou priemernou teplotou počas roka. Tá ani v zimných mesiacoch neklesá pod 30 stupňov Celzia. Spôsobujú to technologické problémy objektu. Podľa jedného z architektov, ktorí pešiu zónu a Millenium navrhovali, klimatizácia a sklený obvodový plášť nespĺňajú projektované parametre. Proste stavebník (Stamart) chcel ušetriť na nákladoch. Keďže investorom bola mestská radnica, nebol to žiadny problém. Správcovi budovy, pre zmenu mestská akciovka, úniky tepla vôbec neprekážali.
Až pred pár dňami sa vložil do problému Úrad verejného zdravotníctva, ktorý bdie nad zdravotným stavom pospolitej slovače. Skonštatoval, že budova nespĺňa základné hygienické štandardy a požaduje nápravu. Inak objekt zatvorí. Na túto hrozbu už zareagovala aj martinská radnica. Promptne založila komisiu, ktorá má rozhodnúť o osude Millenia. A pokým vynesie ortieľ, pracovníci TIK-u a návštevníci sa možno aj uvaria.
Architektonickú dominantu turčianskeho regiónu nestavalo mesto ako ziskovú budovu. Mala prispieť k „dotvoreniu námestia a zatraktívniť celý priestor". To sa určite podarilo. Aj vďaka ročnej miliónovej sekere na prevádzkovaní, ktorú zaplatia ľudia zo svojich daní. Nebude na tom ziskovom manažovaní predsa len niečo?
Predstavte si, že čosi podobné by sa prihodilo súkromnému developerovi. Teda, samozrejme, ani súkromníci nie sú neomylní. No neviem si dosť dobre predstaviť, že by takúto situáciu riešili po niekoľkých mesiacoch (?) od vzniku, po upozornení štátneho orgánu o zatvorení objektu. A ešte k tomu tak, že by zvolali poradnú komisiu, ktorá rozhodne o ďalšom postupe.
Ak by sa takýto trapas stal súkromnej firme (nie je podstatné, či vlastnou chybou, alebo pričinením projektanta, dodávateľa, či iného ohnivka v reťazci), prišla by v najlepšom prípade o kvalitných nájomníkov a tým aj o časť zisku z daného projektu. V horšom prípade o dobré meno a zisk aj v budúcnosti.
