Pánske tričko za 3,49 eura či trekingové nohavice za 7,99 eura. Tak vyzerá súčasná akciová ponuka obchodného reťazca Lidl. Podľa organizácií na ochranu spotrebiteľských a občianskych práv v Nemecku sa na nízkych cenách podieľajú nízke platy a zlé pracovné podmienky v dodávateľských firmách v rozvojových štátoch. Tvrdia, že ľudia tu pracujú takmer dvanásť hodín denne, sedem dní v týždni, čelia ponižovaniu a bitkám a to všetko za mzdu, za ktorú by si v Lidli kúpili maximálne troje nohavice, ktoré ušijú.
Takéto pracovné podmienky podľa Spiegel Online objavili kontrolóri pri inšpekcii v troch dodávateľských textilných firmách Lidlu v Bangladéši. Lidl sa na svojej internetovej stránke chváli, že v roku 2006 sa ako prvý európsky diskontný reťazec stal členom Európskeho programu pre sociálne štandardy. „Takto Lidl poskytuje veľký príspevok k udržateľnému zlepšeniu pracovných podmienok v celosvetovom dodávateľskom reťazci, predovšetkým v rozvojových a rozvíjajúcich sa ekonomikách,“ tvrdí Lidl.
Reťazec sa zaviazal, že bude dodržiavať pravidlá stanovené Organizáciou spojených národov. To znamená, že nebude zamestnancov nútiť k nadmernému pracovnému času, nebude im vyplácať mzdy, ktoré nepostačujú ani na obživu a nebude využívať detskú prácu. Tieto vznešené ciele prezentuje aj vo svojej reklame. Inšpektori však zistili, že skutočnosť sa od deklarovaného cieľa výrazne líši.
Kontrolóri zistili, že zamestnanci v textilkách pracujú oveľa dlhšie, než umožňuje dohovor Medzinárodnej organizácie práce. Kým pravidlá organizácie stanovujú, že po šiestich odpracovaných dňoch musí nasledovať deň voľna, až na pár výnimiek zamestnanci pracujúci pre Lidl museli chodiť do práce sedem dní v týždni.
V práci trávili každý týždeň priemerne 80 hodín, čo pri sedemdňovej pracovnej dobe predstavuje viac ako 11 hodín denne. Dohovor umožňuje maximálne 48-hodinový pracovný týždeň. Kým nadčasy by mali byť na báze dobrovoľnosti, tunajší pracovníci nemali na výber. Nadčasy sú totiž povinné.
Dodávatelia Lidlu podľa zistení porušujú aj medzinárodné pravidlá odmeňovania. Zamestnávatelia pracovníkom často stŕhajú časť platu ako pokutu za zdanlivé alebo skutočné previnenia. Kritici opisujú pracovné podmienky v jednej z troch kontrolovaných firiem takto: „Plat nepostačuje na to, aby uživil priemernú rodinu.“ Jeden zo zamestnancov im napríklad povedal, že jeho „deti musia večer chodiť spať bez jedla.“ Napríklad jedna zamestnankyňa mesačne dostávala 2 700 taka, čo je asi 27 eur. Pri 80-hodinovom týždennom pracovnom čase jej hodinový plat dosahuje osem centov.
Namiesto toho, aby firmy umožnili zamestnancom zapojiť sa do odborov a kolektívne vyjednávať, aktivisti ich obviňujú, že súčasťou každodenného života zamestnancov sú urážky, bitie a ponižovanie. „Vo výrobných závodoch panuje všeobecná atmosféra útlaku a ponižovania,“ píše sa v žalobe. Ak napríklad žena otehotnela, musela odísť z práce, aby firma ušetrila.
Hovorkyňa Lidlu Petra Trabert sa nechcela vyjadriť ku konkrétnym obvineniam. Povedala, že v minulosti sa u dodávateľov vyskytlo viacero prípadov zneužívania, pričom ich vyzvali, aby to napravili. Chcú preto uskutočniť ďalšie kontroly. „V tejto súvislosti budeme musieť prekontrolovať všetky body, ktoré nám Spotrebiteľská centrála vyčíta,“ povedala.
Na základe zistení kontrolórov podala Spotrebiteľská centrála v Hamburgu, podporovaná Európskym centrom pre ústavné a ľudské práva, na Lidl v Nemecku žalobu. Napriek tomu, že takto nemôžu Lidl donútiť, aby zlepšil postavenie zamestnancov v dodávateľských firmách, chcú presadiť, aby nemohol naďalej využívať reklamu, v ktorej sa chváli dobrými pracovnými podmienkami u svojich dodávateľov.
Foto na titulke - SITA / AP
