Podobné platformy fungujú v rôznych oblastiach: ubytovanie takto napríklad obsluhuje Airbnb. Financie nie sú výnimkou: takzvaný peer-to-peer lending (na Slovensku sa prekladajú napríklad ako komunitné pôžičky) je momentálne veľkou výzvou pre tradičné banky v USA, Veľkej Británii či západnej Európe.

Ponúka jednoduché a prehľadné podmienky a zaujímavé úroky pre investorov aj tých, čo si chcú požičať. „Slovensko však nie je v tejto oblasti vôbec pozadu,“ hovorí Hendrik Bremer, Holanďan, ktorý strávil 20 rokov v bankovníctve a poradenstve. Čerstvo sa stal spoluinvestorom a súčasťou manažmentu slovenského Žltého melóna. Ten funguje v krajine už tri roky, sprostredkoval úvery za 2,5 milióna eur, investorov však na start-up netradične začal oslovovať až vlani v novembri.

„Úprimne, nemysleli sme si, že je správne osloviť investorov len s myšlienkou, chceli sme ukázať, že to môže fungovať,“ vysvetľuje zakladateľ firmy Roman Feranec. Tiež má za sebou kariéru konzultanta pre banky v medzinárodnej spoločnosti Accenture.

Nápad z Británie

Najnovším prírastkom v komunitnom financovaní je popradská firma Zinc Euro, ktorá práve rozbehla kampaň v dvadsiatke najväčších slovenských miest. Stojí za ňou Maroš Kiska, syn zakladateľa firmy Quatro Jaroslava Kisku. Toho nadchli peer-to-peer pôžičky počas štúdií vo Veľkej Británii a do plánovania nového biznisu sa pustil spolu s bratom. „Chceli by sme dokázať, že ide o životaschopnú alternatívu k bankovým službám,“ prezentuje svoj čerstvý biznis.

V Británii už do komunitných pôžičiek podľa neho vkladajú peniaze aj budúci dôchodcovia či vládne agentúry. V americkom Lending Clube tvoria veľké inštitúcie už 80 percent investícií. Skrátka, peer-to-peer pôžičky sa stávajú štandardnou súčasťou finančného sektora. Americké firmy ako Lending Club a OnDeck Capital už vstúpili na burzu a dokázali dohromady pritiahnuť 1,2 miliardy dolárov.

Bez bankovej regulácie

Zásadným rozdielom však je, že peer-to-peer pôžičky, na rozdiel od bánk a ďalších poskytovateľov pôžičiek, zatiaľ nespadajú priamo pod žiadnu finančnú reguláciu. Široko koncipovanú ochranu spotrebiteľa však spĺňať musia. Rovnako aj ochranu osobných údajov a legislatívu proti praniu špinavých peňazí. Keďže poskytovateľmi pôžičiek nie sú prevádzkovatelia platforiem ani iné podnikateľské subjekty, ale fyzické osoby, zákon ich nepovažuje za veriteľov s povinnosťou licencovania.

Na rozdiel od bánk či správcovských spoločností ani nemusia preverovať rizikový apetít svojich investorov. Legislatíva túto oblasť nerieši podobne ako napríklad nereguluje obchodovanie so zlatom a s diamantmi. Hoci prevádzkovatelia platforiem vystupujú ako sprostredkovatelia, nevzťahuje sa na nich táto regulácia, keďže nesprostredkúvajú regulované služby.

Úverové Ubery: Koľko uberú bankám?

Hendrik Bremen Zdroj: foto: Maňo Štrauch

Podľa tradičných hráčov, predovšetkým bánk, to vytvára nerovné podmienky. Banky majú napríklad viac administratívnej záťaže, ale tiež povinnosť zaškoliť svoje predajné kanály a samotná regulácia im predražuje služby povinnosťou vytvárať úverové vankúše. Bankári, s ktorými sa TREND rozprával, upozornili aj na prípad českých kampeličiek. Tamojšie úverové družstvá

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa