Lesy v súčasnosti zaberajú viac ako dve pätiny rozlohy Slovenska. Krajina je tak najzelenšia od priemyselnej revolúcie a zároveň viac zalesnená ako všetky susedné štáty s výnimkou Rakúska.
„Lesnatosť Slovenska vrátane bielych plôch – čo sú poľnohospodárske pozemky evidované v katastri nehnuteľností pokryté lesmi – je 45,8 percenta,“ vyčíslila Ivana Šarinová z Národného lesníckeho centra. Drevinové zloženie sa približuje pôvodnému prirodzenému stavu, ale veková štruktúra lesov je nevyrovnaná. „Pod normálom sú zastúpené porasty s vekom 30 až 80 rokov,“ upresnila I. Šarinová.
Lesy a politika
Slovenské lesy nie sú len oázou pokoja, v poslednom čase sú aj častým predmetom politiky. Exposlanec Juraj Šeliga prišiel s tvrdením, že návrh novely, ktorá by zastavila prevod štátnych pozemkov do správ národných parkov, je prípravou na rozšírenie ťažby dreva a dohadzovanie obchodov, ktoré majú upokojiť skupinu rebelujúcich poslancov okolo Rudolfa Huliaka. Občianske združenia zase obviňujú Lesy SR, že zneužívajú doteraz nezrealizovanú zonáciu národných parkov na to, aby ťažili drevo aj v cenných prírodných lokalitách, ako sú Poloniny alebo na Studienci v Nízkych Tatrách. Štátny podnik obvinenia odmieta a tvrdí, že jeho činnosť je dlhodobo zameraná na udržateľné hospodárenie a ochranu prírody.
Ťažba dreva je v súčasnosti výrazne lukratívnejšia ako pred piatimi rokmi. Ceny dreva už síce nie sú také vysoké ako pred dvoma rokmi, napriek tomu sa, najmä v prípade ihličnanov, držia nad predcovidovou úrovňou. „Určitou výhodou je aj drevinové zloženie SR. Najmä po dubovej guľatine je dlhodobo vysoký dopyt. Podľa Zelenej správy sa k nám v roku 2023 doviezlo o pol milióna kubických metrov dreva menej, než sa vyviezlo, pričom v roku 2022 to bolo presne naopak,“ približuje bilanciu obchodu s drevom Miloš Gejdoš z Katedry lesnej ťažby, logistiky a meliorácií Lesníckej fakulty Technickej univerzity Zvolen.
Drahé vstupy
„Priemerné speňaženie za roky 2022 a 2023 významne vzrástlo. Podpísali sa pod to najmä zvýšený dopyt po stavebnom rezive (oživenie po pandémii) a neistota na energetickom trhu (drevo ako obnoviteľný zdroj energie),“ pokračuje M. Gejdoš. Dodáva však, že zisky ťažiarov znižujú rastúce náklady na energie, pohonné látky, spotrebný materiál, servis a mzdy. Navyše, celkový objem ťažby mierne klesá.
„V posledných rokoch je trh s drevom a rezivom ovplyvnený obrovskými kalamitami, ekonomickou a developerskou krízou a vojnou na Ukrajine,“ konštatuje hovorkyňa Lesov SR Katarína Palková s tým, že situácia s kalamitami sa už dostáva pod kontrolu. „Na strane druhej, drevársky sektor nedokáže reagovať na zvyšovanie cien vstupných komodít zvýšením cien svojich produktov,“ dodáva. Týka sa to podľa nej napríklad biomasy, ktorá je ťažko predajná, pretože odberatelia sa predzásobili a posledné zimy boli mierne.
- Koniec zlacňovania dreva
- V priebehu uplynulých dvoch rokoch klesla cena dreva takmer o tretinu. Trend sa však láme. „Už v poslednom štvrťroku 2024 ceny opäť narástli približne o päť eur za kubický meter, a to aj napriek tomu, že ceny výrobkov z dreva buď klesali, alebo stagnovali. V ďalšom roku sa predpokladá rast aj v tejto oblasti,“ uvádza Miloš Gejdoš z Technickej univerzity vo Zvolene. Podľa neho môže kartami zamiešať hospodárska a colná politika, ktorú začnú uplatňovať Spojené štáty americké po zmene politických pomerov, pretože práve tam smeruje veľká časť európskeho ihličnatého reziva.