Záujem obyvateľov o ekologickejšie bývanie a úsporu energií rastie. Ľudia vážne premýšľajú o zateplení domov, výmene okien či inštalácii obnoviteľných zdrojov. Kľúčovým dôvodom sú rastúce náklady na energie a klimatické zmeny. Verejnosť očakáva, že štát vytvorí stabilné podmienky a zabezpečí dostupné financie. Ekologický prístup je zároveň čoraz dôležitejší v prípade firiem – od kancelárskych komplexov cez logistické centrá až po výrobné haly, ktoré spotrebujú veľké množstvo energie a majú vplyv na celkovú uhlíkovú stopu. Práve tieto budovy majú potenciál znižovať emisie a optimalizovať spotrebu energie.
Ľudia chcú zmenu
Ľudia čoraz častejšie žiadajú jasné, férové a funkčné podmienky obnovy budov. Až 55 percent obyvateľov v prieskume verejnej mienky pod taktovkou Slovenskej klimatickej iniciatívy uviedlo, že správa o rekordne teplom vlaňajšku ovplyvnila ich každodenné rozhodnutia – viac sledujú informácie, znižujú spotrebu energie a klimatickú zmenu berú vážnejšie.
„Verejnosť je pripravená na zmenu. Očakáva však férovú podporu od štátu, ktorý im musí vytvoriť jasné a stabilné podmienky. Obnova budov, znižovanie spotreby, inštalácia zelených technológií, to všetko môže priniesť priamy prospech domácnostiam aj krajine. Ale bez systematickej podpory sa tieto príležitosti nevyužijú,“ zdôrazňuje riaditeľka iniciatívy Kateřina Chajdiaková.
Prieskum ukázal, že 45 percent respondentov už realizovalo alebo plánuje prijať opatrenia na úsporu energií, pričom najčastejšie ide o zateplenie budov. Dotácie na zateplenie a výmenu okien podporuje 55 percent ľudí, 41 percent podporuje rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, ako sú solárne panely alebo veterné turbíny.
Obnova budov realitou
Rastúci ekologický prístup v súvislosti s bývaním potvrdzuje ďalší prieskum, ktorý pre združenie Budovy pre budúcnosť (BPB) uskutočnila agentúra Focus. Podľa výsledkov každý tretí rodinný dom jeho majitelia v posledných dvoch rokoch obnovili. Hlavným dôvodom bola snaha znížiť náklady na energie.
„Najväčšou motiváciou investovať do renovácie bola pre majiteľov rodinných domov práve budúca úspora na energiách. Ako dôvod svojho rozhodnutia to uviedlo 52 percent opýtaných. Až za tým je havarijný technický stav domu, ten uviedlo 31 percent ľudí,“ vysvetľuje riaditeľka BPB Katarína Nikodemová.
Majiteľov budov pri obnove brzdí nedostatok financií. Viac ako polovica opýtaných uviedla, že sa nechystá renovovať dom komplexne, ale len niektoré jeho časti. Zvyšok síce plánuje komplexnú renováciu, no uskutočniť ju chce po častiach. Podľa združenia najsilnejším argumentom, prečo ľudia nechcú pristúpiť ku komplexnej obnove domu, je nedostatok financií spojený s neochotou zadlžovať sa, ako aj nevyhovujúce podmienky bánk.
Záujem je pritom obrovský. Podľa prieskumu dve tretiny vlastníkov starších rodinných domov plánujú na dome uskutočniť nejaký typ obnovy v nasledujúcich piatich rokoch. Prieskum okrem toho ukázal, že takmer 40 percent opýtaných, čo je približne 380-tisíc domácností, by v prípade dostupných finančných prostriedkov alebo štátnej dotácie prešlo na tepelné čerpadlo.
Štátu chýbajú peniaze
Záujem slovenských domácností o obnoviteľné zdroje energie (OZE) prekonal očakávania a zrýchlil čerpanie štátnych dotácií. Štát je podľa odborníkov pod tlakom, aby zabezpečil nové zdroje, inak hrozí prepad záujmu a spomalenie prechodu na udržateľnú energetiku. Pritom slovenské domácnosti sa v posledných mesiacoch pretekali v snahe získať príspevok na inštaláciu OZE.
Či už ide o fotovoltiku, tepelné čerpadlá, kotly na biomasu, alebo malé veterné elektrárne, záujem o program Zelená domácnostiam prudko narástol. Tempo čerpania štátnych dotácií sa výrazne zvýšilo a podľa Slovenskej asociácie pre udržateľnú energetiku (SAPI) by sa dostupné financie mali minúť najneskôr už v júni tohto roka, teda o viac než štyri roky skôr, ako sa pôvodne predpokladalo.
Program, ktorý bol spustený v lete 2023 po meškaní, mal pokrývať dotácie až do konca roka 2029. Z celkových 107,7 milióna eur však bolo už do polovice apríla vyčerpaných alebo zazmluvnených 84 miliónov, čo predstavuje 78 percent. Zvýšený záujem domácností podľa výkonného riaditeľa SAPI Jána Karabu neprekvapuje.
„Nízke ceny energií tu posledné roky boli len vďaka plošným dotáciám. Už minulú jeseň sa zvažovalo upustenie od plošných dotácií, no nakoniec k nemu dôjde až od budúceho roka. Štát mal preto predvídať a počítať s vysokým záujmom domácností o príspevok na vlastné zdroje energie,“ upozorňuje J. Karaba.
Podľa analýzy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť sa očakáva, že ceny plynu vzrastú až o 46 percent a náklady na teplo až o 36 percent. Práve preto sa mnohí snažili získať finančnú podporu čím skôr. Z programu Zelená domácnostiam sa dala získať poukážka na pokrytie až 4 370 eur z nákladov na vlastný zelený zdroj energie. Príspevok môže pokryť až 50 percent výdavkov v závislosti od technológie a konkrétneho riešenia. SAPI odporúča zintenzívniť práce na presune iných zdrojov z fondov Európskej únie (EÚ) a alokovať na program Zelená domácnostiam minimálne 500 miliónov eur.
- Energetická efektívnosť firiem
- Čoraz dôležitejšiu úlohu v oblasti obnovy administratívnych, kancelárskych a logistických objektov hrá ich energetická hospodárnosť. Tieto typy nehnuteľností patria medzi energeticky najnáročnejšie, čo vytvára priestor na zmysluplné investície do obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a inteligentných systémov riadenia spotreby. Jedným z hlavných trendov v komerčných a logistických stavbách je inštalácia fotovoltických panelov na strechy objektov. V prípade veľkých logistických hál môže ísť o desiatky až stovky kilowattov inštalovaného výkonu. Elektrina vyrobená zo slnka tak pokrýva významnú časť dennej spotreby elektrickej energie najmä na osvetlenie, ventiláciu a technické zabezpečenie budovy. Prevádzkovatelia navyše uvažujú o batériových úložiskách, ktoré znižujú závislosť od distribučnej siete a zvyšujú stabilitu systému. (ts)
Ďalšie dôležité správy
