Koncom roka 2015 oznámil automobilový koncern Jaguar Land Rover výstavbu nového závodu na Slovensku. V tom čase nikomu nenapadlo, že sa to stane v roku, ktorý prinesie zásadný ekonomický zlom v podobe konca dobiehania Západu. Britská automobilka totiž výrazne prispela k dosiahnutiu rekordne nízkej nezamestnanosti a zvýšila tlak na rast platov.

Lenže za posledných päť rokov bol Jaguar Land Rover jedinou veľkou zahraničnou investíciou na Slovensku. Hospodársky rast produkovaný domácimi firmami už nestačil na približovanie k Západu a krajina začala stagnovať.

„Slovensko viditeľne spomalilo tempo konvergencie k najvyspelejším krajinám Európskej únie,“ uvádza sa v dokumente Ako vybudovať úspešné a moderné Slovensko. V ňom ministerstvo financií upozorňuje, že v roku 2015 slovenský hrubý domáci produkt (HDP) po prepočítaní na obyvateľa dosiahol 78,3 percenta priemeru EÚ. Tento ukazovateľ sa do roku 2017 prepadol na 72,2 percenta a v roku 2019 predstavoval 73,6 percenta. Na porovnanie, susedné Česko evidovalo v roku 2015 tento ukazovateľ na úrovni 88,7 percenta HDP a do roku 2019 stúpol na 93,2 percenta. Slovensko sa ako prvá postkomunistická krajina zaseklo v pasci stredného príjmu, keď sa relatívne drahá pracovná sila nehodí pre fabriky zamerané na jednoduchú manuálnu výrobu. Zároveň sa pre nedostatok odborníkov nedarí naštartovať hospodársky rast postavený na výskume a inováciách.

Len zníženie daní nebude stačiť

Pred šestnástimi rokmi sa Slovensko stalo ekonomickým tigrom Európy. Prispelo k tomu viacero reforiem, ktorých vlajkovou loďou bola rovná daň. Dnes politici opäť diskutujú o zmenách daňovo-odvodového zaťaženia. „Hospodárskemu rastu preukázateľne viac škodia priame dane (z firemných ziskov a z príjmov z práce) ako dane nepriame (DPH, spotrebné), majetkové alebo environmentálne. Zmena slovenského daňového mixu týmto smerom by tak ekonomike určite pomohla,“ hovorí pre TREND analytik VÚB banky Michal Lehuta.

graf, ekonomika
Zdroj: Trend.sk

Susedné Maďarsko má firemnú daň vo výške deväť percent. Takúto podporu firiem si naši južní susedia môžu dovoliť vďaka najvyššej sadzbe dane z pridanej hodnoty (DPH) v celej Európskej únii. Až na pár výnimiek si štát z väčšiny predaných výrobkov zoberie daň vo výške 27 percent. V slovenskej ekonomike sú takmer všetky tovary zaťažené 20-percentnou DPH a súčasná vláda to neplánuje zmeniť. „Akékoľvek zvýšenie dane z pridanej hodnoty prinesie zdražovanie, a to je medzi ľuďmi vždy krajne nepopulárne,“ konštatuje pre TREND bývalý minister financií Ivan Mikloš. V predstavenom „reformnom menu“ ministerstvo financií deklarovalo snahu o zvýšenie majetkových a environmentálnych daní. „Aj pri nich musí vláda počítať s odporom ľudí, a preto je veľmi dôležité vždy trpezlivo vysvetľovať prínosy reforiem. Zároveň platí, že len samotná zmena sadzieb nebude stačiť na naštartovanie vysokého a dlhotrvajúceho ekonomického rastu,“ dodáva I. Mikloš.

Rovná daň totiž nepriniesla len zjednotenie sadzieb daní z príjmu na úrovni 19 percent. V roku 2004 prispela aj k odstráneniu rôznych výnimiek a deformácií systému. Výsledkom bola väčšia ochota firiem investovať a ľudí pracovať.

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa