Európska únia sa dostala do situácie, v akej ešte nebola. Nestalo sa to však teraz, ale už pred štyrmi rokmi, keď sa rozhodla riešiť ekonomické problémy členských krajín spôsobené covidovou pandémiou vytvorením plánu obnovy a ďalšími programami. Cez ne naliala do úniových ekonomík dohromady približne osemsto miliárd eur.
„Next Generation EU pripravuje spoločnosť na to, aby bola odolnejšia. Je to jeden z najväčších plánov obnovy na svete. Je to oživenie, ktoré Európa aj členské štáty potrebujú,“ vyhlasovala v roku 2021 predsedníčka eurokomisie Ursula von der Leyenová, keď obchádzala štáty a kontrolovala ich plány, na čo európske peniaze minú. Slovensko len z Plánu obnovy EÚ získalo približne 6,6 miliardy eur.
„[Plán obnovy] považujem nielen za prostriedok na reštartovanie ekonomiky po koronakríze, ale aj za príležitosť na celkovú modernizáciu krajiny. Obzvlášť ma teší, že pri jeho zostavovaní vláda zohľadnila potrebu boja proti klimatickým zmenám a že využijeme veľký priestor na zníženie energetickej náročnosti našich budov a emisnej stopy slovenského priemyslu,“ komentovala vtedy prezidentka Zuzana Čaputová.
„Globálna ekonomika bola na dlhodobo neudržateľnej trajektórii a aj vďaka Plánu obnovy máme priestor ukázať, že štáty môžu byť ekonomicky bohaté a ekologicky udržateľné zároveň,“ dodala na jar 2021. Teda v čase, keď ešte netušila, že sa hneď po ústupe covidu začne plošná ruská agresia proti Ukrajine, ktorá vyvolá energetickú krízu desiatky miliárd výdavkov na pomoc Kyjevu.
Pätina na splátky dlhu
Vojna na Ukrajine sa ešte neskončila a Európsku úniu už dobehla celoeurópska covidová pôžička. Teraz, keď sa začína v Európskom parlamente, komisii aj členských krajinách hovoriť o novom rozpočte Európskej únie na roky 2028 až 2035, sa odhalila úplná a nepríjemná pravda. Európska únia musí začať splácať peniaze, ktoré si požičala na vytvorenie Fondu obnovy. A nemá z čoho. Situácia je dramatická. „V súlade so záväzkami bude na splátky potrebné od roku 2028 približne 25 až 30 miliárd eur ročne,“ uviedla Európska komisia už vo februári tohto roka. „To je asi dvadsať percent súčasného ročného rozpočtu,“ varoval dopredu Brusel.
To je výrazne viac, než dlhová služba aj veľmi výrazne zadlžených štátov, a blíži sa dlhovému zaťaženiu Japonska, ktorého dlh (z drvivej väčšiny u vlastných obyvateľov) tvorí 252 percent hrubého domáceho produktu. Aj dlhová služba veľmi zadlžených Spojených štátov je len 14,5 percenta federálneho rozpočtu, čiže je o viac než štvrtinu menšia než v prípade Európskej únie. Tento stav má navyše trvať až do roku 2058, keď by mali byť spoločné úniové dlhopisy z programu Generation Next splatené. Napĺňajú sa tak slová kritikov programu, ktorí v čase jeho prijatia ironicky konštatovali, že názov programu znamená, že pôžičky bude splácať ďalšia generácia Európanov. Lenže sa ukazuje, že to nebude len budúca generácia, ale aj súčasní Európania. A to splácanie ich čaká už veľmi skoro, o necelé tri roky.
Musí prísť zmena
Hlavným zdrojom príjmov rozpočtu Európskej únie sú príspevky členských krajín. Tie v rokoch 2020 až 2027 posielali únii len o niečo viac než jedno percento celkového HDP, v celkovom vyjadrení vyše 1,2 bilióna eur. Pre zaujímavosť kapitola „európska verejná správa“ je na sedem rokov 82 miliárd eur, teda asi jedenásť a pol miliardy ročne na všetkých euroúradníkov a celý úniový aparát.
Európska komisia vo svojej správe, ktorú v uplynulých dňoch predložila Európskemu parlamentu, jednoznačne konštatuje: „Európa prechádza obdobím zásadných zmien, ktoré sa týkajú našej spoločnosti a bezpečnosti, našej ekonomiky aj planéty. Rýchlosť zmien vytvára výzvy, ktoré možno riešiť len spoločným postupom v zjednotenej Európe. Je nevyhnutné, aby budúci rozpočet EÚ zohrával ústrednú úlohu pri podpore udržateľnej prosperity EÚ, posilňoval obranu a bezpečnosť, posilňoval konkurencieschopnosť EÚ a sociálnu a územnú súdržnosť a podporoval EÚ na ceste k tomu, aby sa stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete.“ Ak sa to má stať, musí sa podľa Bruselu financovanie rozpočtu únie zásadne zmeniť. „Vzhľadom na politické a rozpočtové výzvy, o ktorých sa v tomto oznámení hovorí, nepripadá do úvahy, aby rozpočet EÚ mohol týchto cieľov dosiahnuť, zachovaním súčasného stavu.“
Kde vziať a nekradnúť
Lenže debata, ktorá sa viedla k téme nového rozpočtu na poslednom zasadnutí Európskeho parlamentu, ukazuje na pomerne veľkú bezradnosť. Pretože v hre sú v podstate len dve možnosti, ak teda nepočítame tvrdé škrty v doteraz obvyklých výdavkoch úniového rozpočtu. Výdavkom dominuje nielen kohézia, teda vyrovnávanie ekonomických rozdielov medzi bohatými a chudobnými regiónmi Európy, ale predovšetkým najabsurdnejší prvok európskeho rozpočtu 21. storočia, ktorým je stále najväčšia výdavková kapitola v podobe dotácií pre európskych poľnohospodárov. Tým ide tretina rozpočtu EÚ, ktorú podporujú absurdné argumenty typu: „Vďaka týmto dotáciám máme v Európe najkvalitnejšie potraviny na svete.“
Ak nebudú škrty, a medzi výrazné výdavky sa nanovo hlási podpora spoločných obranných kapacít krajín EÚ, potom sa musí niečo stať na strane „nových príjmov Únie“. Popri príjmoch EÚ z ciel, z ktorých si však členské štáty štvrtinu nechávajú, sa v uplynulých rokoch podarilo presadiť len daň z plastových obalov. O plánovom zvýšení spoplatnenia produkcie skleníkových plynov od roku 2027 sa v súčasnosti už hovorí, že najmä cez Poľsko nemôže prejsť. A nad tým, čo by to mohlo byť ďalej, už aj európski odborníci krčia plecami. Nie že by neboli nápady, ale vzhľadom na právo veta členských štátov sa drvivá väčšina návrhov nových príjmov EÚ zdá úplne nepriechodná. Potom je samozrejme možnosť zvýšiť príspevky, ktorými do rozpočtu prispievajú členské štáty. K tomu vyzval v debate v Európskom parlamente aj spravodajca najväčšej frakcie europarlamentu, teda Európskej ľudovej strany, Siegfried Mureșan: „Navrhujeme zodpovedné a odôvodnené zvýšenie budúceho viacročného finančného. Ak od EÚ požadujeme viac, musíme ju primerane vybaviť. Európsky parlament schváli len taký viacročný finančný rámec, ktorý bude pripravený na budúcnosť.“
Lenže v čase, keď zároveň majú výrazne rásť výdavky štátov EÚ na zbrojenie, ktoré majú posilniť obranyschopnosť Európy pred Ruskom v období slabnúceho záujmu USA o starý kontinent, to bude dvojnásobne ťažké. Ukáže sa to už v druhej polovici roka, keď o novom rozpočte začnú rokovať lídri krajín EÚ. Preto je celkom možné, že dôjde na to, čo mnohí európski ekonómovia nazývajú najhoršou, ale zároveň aj najpravdepodobnejšou možnosťou. Teda že sa prichádzajúce úniové splátky dlhov uhradia novými európskymi dlhmi. Dobré to nebude, ale nasledujúcich sedem rokov sa s tým dá prežiť.
Autor je spolupracovník TRENDU a európsky editor webu deník.cz
