Organizátori schôdzky v Minsku zaradili do dlho pripravovaného programu témy ako odsun ťažkých zbraní z nárazníkového pásma a ústavné reformy. Všetko v súlade so záväzkami signatárskych strán v dohode z 12. februára, označovanej ako Minsk II.

S čím Minsk II vtedy nerátal, bol rozmach autonomistických hnutí v západných oblastiach Ukrajiny a ich požiadavka, aby sa chystaná decentralizácia štátu týkala aj Zakarpatska a Haliče ležiacich v Zakarpatskej a Ľvovskej oblasti. Prestrelky v Mukačeve a bombové útoky v Ľvove vyvolali minulý mesiac obavy, že Ukrajina už nemá iba jeden, ale hneď dva sudy s pušným prachom.

Keď sa šíria nepokoje

Zrážky ozbrojencov krajne pravicovej nacionalistickej organizácie Pravý sektor s oddielmi polície i ukrajinskej tajnej služby SBU v Mukačeve, ležiacom len 60 kilometrov od Slovenska, nahnali strach všetkým trom západných susedom Ukrajiny: Poľsku, Slovensku a Maďarsku. Koncom júla k nim pribudlo aj Moldavsko a Rumunsko vďaka demonštráciám autonomistov v Odeskej oblasti Ukrajiny za autonómiu Besarábie, čo je historické územie v ubiedenom ukrajinsko-moldavskom pohraničí.

Malé Moldavsko však čupí v tieni väčšieho a silnejšieho Rumunska, tiež suseda Ukrajiny, ktoré poskytuje svoje občianstvo takmer každému Moldavčanovi, ktorý o to požiada. Dôvod je prostý, moldavčina je dialektom rumunčiny a mnohí Moldavčania sa považujú za Rumunov. Pred dvadsiatimi rokmi síce odmietli v referende zjednotenie s Rumunskom, no po jeho vstupe do EÚ by dnes asi hlasovali za, aby mohli bez ťažkostí cestovať za prácou do západnej Európy.

Ukrajinská vláda vníma všetky tieto autonomistické prúdy v západných a juhozápadných oblastiach Ukrajiny v kontexte nepoľavujúceho konfliktu s Ruskom o Donbas a návratu studenej vojny. Preto ich zaraďuje do kategórie iniciatív podnecovaných zvonku a zameraných na rozbíjanie či podkopávanie štátnej celistvosti Ukrajinskej republiky. Pod pojmom „podnecovaných zvonku“ treba rozumieť z Ruska, čo má na pozadí občianskej vojny v Doneckej a Luhanskej oblasti svoju logiku.

Neprekvapuje preto, že jeden z vodcov zakarpatských autonomistov Petro Gecko je na Ukrajine tresne stíhaný. Na druhom Európskom kongrese podkarpatských Rusínov v roku 2008 ho zvolili za premiéra Podkarpatskej Rusi. Kyjev vydal na neho zatykač, obvinil ho zo spáchania trestného činu ohrozovania územnej celistvosti a nedotknuteľnosti Ukrajiny. Hrozí mu až päť rokov za mrežami za to, že sa usiluje o vytvorenie rusínskeho autonómneho celku Podkarpatská Rus na území súčasnej Zakarpatskej oblasti.

Ukrajinské Zakarpatsko

Čítajte ďalej s predplatným TRENDU

Odomknite článok cez SMS za 1,90 € týždenne s automatickou obnovou.

Poslať SMS

Predplaťte si TREND za najvýhodnejšiu cenu už od 1 € / týždeň

  • Plný prístup k prémiovým článkom a archívu
  • Prémiový prístup na weby Mediálne, TRENDreality a ENJOY
  • Menej reklamy na TREND.sk
Objednať predplatné

Máte už predplatné? Prihláste sa