Ako ste prišli k tomu, že vozíte slovenských študentov do Dánska?

Sám som v Dánsku študoval [v rokoch 2009 až 2013]. Išiel som cez zahraničnú agentúru. Vtedy ešte také povedomie o Dánsku nebolo, študenti sa viac zameriavali na Ameriku, bola populárnejšia. Dánsko bolo pre nás úplná exotika, ani som nevedel, ako Škandinávia vyzerá na mape. V tom čase na mojej škole, University College of Northern Denmark, bolo šesť Slovákov spomedzi osemsto zahraničných študentov. Teraz len naša agentúra do tej istej školy prinesie ročne okolo 50 až 60 ľudí. Samozrejme, v Dánsku majú univerzity kvóty, aby celá trieda nebola napríklad česko-slovenská, čo znamená, že v jednej triede je približne sedem ľudí z jednej krajiny. Aj preto máme partnerské školy aj v iných krajinách. Študenti v zahraničí zostávajú aj po absolvovaní štúdia, sú tam slovenské a české komunity, ktoré majú napríklad aj skupiny na Facebooku.

Z dvanástich krajín, ktoré zastrešujete, sa 80 percent študentov zaujíma o Dánsko. Prečo?

Ako veľké lákadlo študenti vnímajú štipendium, ale nie to prospechové. Každý Dán, keď dovŕši osemnásť rokov a nastúpi na univerzitu, dostáva 750 eur. Je to študentská podpora. Táto suma pokryje náklady na ubytovanie, stravu, transport a voľný čas. Preto veľa Dánov ani nebýva na internátoch, majú dosť peňazí na garsónku či izbu v byte. Ako členský štát EÚ majú na študentskú podporu nárok aj Slováci, ale dali nám takú jednu podmienku – musia pracovať.

Ako môžem pracovať, keď neviem po dánsky?

Študenti, ktorí neovládajú dánsky jazyk, robia nekvalifikovanú prácu. Roznášajú letáky, robia na sklade, v bare, hoteli, reštaurácii. Dostávajú za to plat, čo pre študentov znamená okolo dvanásť eur na hodinu, mesačne teda získajú ďalších 700 až 800 eur. Spolu so štipendiom je to zhruba 1 500 eur mesačne. Žiadna severská ani európska krajina podobný študentský príspevok neponúka. Mali sme študenta, ktorého prijali na ratingovo lepšiu školu do Fínska, ale nakoniec sa rozhodol pre školu v Dánsku – práve kvôli tejto študentskej podpore. Je to veľký magnet. Keď som študoval ja, táto podpora ešte pre Slovákov nebola.

Ako náročné je štúdium v Dánsku po ekonomickej, vzdelanostnej alebo psychickej stránke?

Slováci na to jednoznačne majú. Nie je to už len exkluzívny produkt pre horných desaťtisíc. Slovenskí študenti sú na tom ekonomicky aj vzdelanostne dobre. Na začiatok, prvý polrok, reálne potrebujú tri- až štyritisíc eur na nájom, preddavky a letenky, kým dostanú prvú výplatu. V porovnaní s českými, maďarskými či poľskými študentmi máme takú istú štartovaciu pozíciu. Pravdaže, ísť študovať do zahraničia je veľké životné rozhodnutie. Je to o tom, či študent skúsi prísľub niečoho nového a neznámeho a opustí komfortnú zónu a pohodlie, ktoré má doma.

Dobré školy a 750 eur k tomu: Čo študentov láka do Dánska

Zdroj: Scandinavian Study

Kedy by mal študent radšej ostať doma? Odhovárate niektorých študentov, aby necestovali do zahraničia?

Nie som sudca, ktorý rozhoduje, či na to niekto má, alebo nie. Často k nám príde taký „neprebudený“ človek. Vidieť to na ňom, vidieť to v očiach. Má osemnásť a je taký bez šťavy, nesmelý. Keď si ho o tri roky pozriete na Facebooku, vidíte úplnú zmenu. Človek prirodzene rastie, mení sa fyzicky aj mentálne, zrazu sa „preberie“, rozkvitne. Raz sme tu mali dievčinu, na ktorej naozaj bolo vidieť, že zahraničie pre ňu nie je, že by ju svet prevalcoval. Angličtinu napísala na C2 a motivačný list bol najlepší z celého ročníka, ale keď bola u nás osobne, nevedela zo seba dostať slovo. Čo som jej mal povedať? Ak by som jej povedal, choď alebo nechoď, ovplyvnil by som jej život. Nech si to rozhodne trh alebo život. S dievčaťom to dopadlo nakoniec tak, že na prvú školu ju nevzali, tak sme jej našli druhú, kde ju vzali, ale nakoniec povedala, že nejde, lebo nemala dosť času na prípravu.

Keď porovnáte zahraničné a tunajšie školy, čo je typický produkt priemernej slovenskej univerzity?

Zamestnanec – „makač“, ktorý sa veľmi nepýta, prečo je to či ono tak. Plynulo prejde z univerzity do pracovného pomeru. Na slovenskej škole u vás nevytvoria pocit, že si aj sám môžete vytvoriť zamestnanie alebo že ste si sám strojcom svojho šťastia. Nehovorím, že všetci musia podnikať, ale na slovenskej škole študentov nevedú k tomu, že veci sa dajú robiť aj inak.

Dánske školy k tomu študentov vyslovene vedú?

Nehovorím, že odtiaľ vyjde podnikateľ, ani ich školy nechcem glorifikovať. Myslím si však, že ich absolventi majú veľa možností. Stačí sa pozrieť na výsledky OECD, kde sa škandinávske školy umiestňujú na prvých priečkach v rebríčkoch hodnotenia kvality vzdelávania a študentskej spokojnosti. Severské krajiny, nielen Dánsko, sú niekde inde, nielen školstvom, ale aj technologicky. Zaujímavé je to, že v Škandinávii nemajú pod opisom študijného odboru slovné spojenie „zamestnať sa môžete v tom a v tom segmente“. Oni hovoria o „kariérnych príležitostiach“.

Je v možnostiach slovenských škôl, aby myslenie študentov posunuli iným smerom?

U nás funguje zabehnutý starý štýl, subjektovo orientovaná výučba, kde je učiteľ autoritou, veľa memorovania, definícií, prednášok. V zahraničí je väčšia voľnosť, netlačia toľko. Učiteľ je sprievodcom štúdia. Samozrejme, nie je to vždy také romantické, závisí aj od osobnosti konkrétneho človeka. Keď však študent školu fláka, učiteľ po ňom nepôjde, že ho vyhodí, „nepodá“ si ho na skúškach. Je to predsa študentov život. Slovenské školstvo ďaleko odskočilo od pôvodného zámeru a Komenského hesla „škola hrou“. Málo študentov chodí do školy s nadšením niečo objavovať.

Akú veľkú úlohu v tom zohrávajú profesori?

Je veľký rozdiel v kvalite slovenských a dánskych profesorov. Tí Dánski sú hlavne viac motivovaní. Profesia učiteľa na Slovensku spoločensky výrazne prepadla, platovo je to katastrofa. V Dánsku berú učitelia tri- až štyritisíc eur mesačne, preplácajú im aj prípravu na hodinu, majú veľmi slušné benefity. Na druhej strane, veľa profesorov prichádza zo súkromnej sféry. Ja som mal napríklad profesora, ktorý mal zároveň vlastné hudobné štúdio. Nahrával orchestre. Viacerí ďalší moji učitelia boli konzultanti, jeden z nich pracoval pre zoo v Aalborgu, kde analyzoval, ako sa správajú zákazníci v areáli, s cieľom zvýšiť atraktivitu priestoru a zisk spoločnosti. Ďalší bol štátny zamestnanec na polročnom hosťovaní na univerzite – obchodoval s vojenským materiálom v Afrike a vysvetľoval nám biznis model medzi štátnym a súkromným sektorom. Na Slovensku máme akademických profesorov, ktorí na škole sedia štvrť storočia. No svet za oknami sa za posledných päť rokov radikálne zmenil a stále sa mení. A nemyslím tým vizuálnu stránku. Máme osnovy, ktorých základné šablóny sú z 90. rokov.

Dobré školy a 750 eur k tomu: Čo študentov láka do Dánska

Zdroj: Scandinavian Study

Ako sa zmenám prispôsobujú zahraničné školy?

Nehovorím, že každý rok menia sylaby. Dobrý príklad je Fínsko, kde majú odbor eSports Business Management, čo je organizovanie turnajov, na ktorých ľudia hrajú počítačové hry. V Amerike, v západnej Európe a v Číne je to veľký biznis. Predstavte si halu, v nej svetelnú šou a dvadsaťtisíc ľudí, ktorí sa pozerajú, ako dvaja hráči hrajú FIFA. Hlavná cena je možno 50-tisíc eur. Na Slovensku o niečom takom sotva počujeme. A keď o tom počujeme, ťažko tomu uveríme. Vo Fínsku na to majú bakalársky odbor.

V Dánsku a ďalších krajinách využívajú problémovo orientovanú výuku. Čo to znamená?

Keď študujete napríklad ekonomický odbor, tak namiesto memorovania poučiek a písania diktovaného robíte v malých skupinách, štyria alebo piati, na konkrétnych projektoch. Naučíte sa tak spolupracovať a tvoriť v tíme, nie ste individualista. Na Slovensku sedíte v anonymnej aule medzi dvesto ľuďmi, čo vás nemotivuje ani zdvihnúť ruku a bojíte sa vyjadriť nesúhlas. Nečudujem sa študentom, že uprednostnia smartfón pod lavicou pred výkladom. V Dánsku dostanete projekty, vymyslíte si problém, ktorého cieľom bude niečo konkrétne zlepšiť, v skupine spravíte analýzu a závery na základe teórie, ktorú sa učíte. Dôraz sa kladie na konštruktívne a kritické myslenie. Samozrejme, treba sa učiť aj fakty, ale my im prikladáme majoritnú dôležitosť.

Čo s prírodnými predmetmi ako fyzika, matematika a chémia? Tam to bez memorovania veľmi nejde.

Ale môžete robiť pokusy alebo teóriu nejako aplikovať. Pamätám si, že sme si na fyzike hovorili o sile a Newtonovi, ale nepamätám si, že by sme si tie veci aj skúšali v laboratóriu. Raz som tu mal študenta zo slovenskej univerzity, ktorý hovoril, že sa tam nudil a prvé dva semestre sa vôbec nedostal k programovaniu. Prišiel do Dánska, kde hneď skúšali vyvíjať aplikácie do mobilných telefónov. Nehovorím, že tento spôsob výučby je stopercentný, ale im to funguje. Profesor len ukazuje cestu, žiaci musia mať silnú vnútornú disciplínu, je iba na nich, ako projekt spravia.

Nehrozí pri práci v skupine, že jeden človek bude pracovať na sto percent a zvyšok sa bude ulievať?

Áno. Závisí to od ľudí, s ktorými ste v skupine. Nedá sa to zovšeobecniť, ale keď ste v skupine s Dánmi, tak tam to frčí. Závisí to od mentality, krajiny, prístupu jednotlivca. Môžete byť v skupinke aj s piatimi Rumunmi a spolupráca na projekte môže byť fantastická. 

Požiadavky a podmienky na štúdium v Dánsku

  • Záujemca musí mať slovenskú maturitnú skúšku a prejsť pohovorom so zástupcom dánskej školy, ktorý sa zrealizuje na Slovensku.
  • V Dánsku sa nerobia typické prijímacie skúšky. Podmienkou prijatia je znalosť angličtiny, aspoň na úrovni B2 systému OOPT alebo IETLS. Posudzuje sa tiež motivácia na štúdium (na základe predloženého motivačného listu) a predchádzajúce pracovné skúsenosti.
  • Ovládanie dánčiny nie je podmienkou, prednášky sú v anglickom jazyku.
  • Pri prestupe zo slovenskej univerzity a pokračovaní na dánskej je potrebné doložiť výpis absolvovaných predmetov a dosiahnutých kreditov v anglickom jazyku.
  • Deadline na podanie prihlášky do Dánska na septembrový nástup je 15. marca.
  • Odhadované životné náklady v závislosti od miesta štúdia a pobytu sú od 450 do 750 eur mesačne. Najdrahšie bývanie je v Kodani, na severe Dánska sú ceny nižšie.

Parneri projektu Použi Rozum