Základom prvej generácie bioplastov je kyselina polymliečna, ktorá sa vyrába zo škrobu, a polyhydroxybutyrát, čo je takisto biomateriál, produkovaný baktériami. Baktériám stačí poskytnúť ako živinu cukor, napríklad z cukrovej trstiny či zo srvátky, odpadu, ktorý vzniká pri výrobe mliečnych produktov a nemá praktické využitie.

Tento bioplast je chránený ako úžitkový vzor v Slovenskej republike, je podaná patentová prihláška a patent už získal v Európe a v niekoľkých ázijských krajinách. Nesie značku „nonoilen“, čím zvýrazňuje to, že nie je vyrobený z ropy.

Rozpustnosť v morskej vode

Teraz na patentové úrady mieri nová prihláška na bioplast druhej generácie, podotýka profesor Pavel Alexy z STU. „Ako zdroj polyhydroxybutyrátu môže slúžiť použitý fritovací olej, ktorý je dnes nebezpečným odpadom, produkovaným vo svete vo veľkých množstvách,“ vysvetľuje.

Slováci vytvorili bioplast z fritovacieho oleja. Skúsia z neho spraviť aj nábytok

Bioplast druhej generácie zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Zdroj: STU v Bratislave

Ako ďalej vysvetľuje, tento bioplast sa už nerozkladá len v podmienkach priemyselného kompostu, teda pri teplote 50 a viac stupňov, ale aj v podmienkach domáceho kompostu pri teplote 20 až 30 stupňov. „...Testujeme rozloženie v bežnej pôde a v morskej vode, kde, zdá sa, tiež dokáže degradovať. To môže byť veľkým prínosom, keďže vieme, ako sú naše moria plné plastového odpadu,“ dodáva P. Alexy.

Pri vývoji slovenská univerzita spolupracuje s VUT Brno. Tamojší vedci spolu s komerčnou spoločnosťou totiž vyvinuli technológiu práve na spracovanie odpadových olejov na polyhydroxytbutyrát.

Príbory, móda, nábytok a implantáty

Tím STU intenzívne spolupracuje s firmami a univerzitami aj pri hľadaní možností, ako vynález využiť v praxi. Jednou z ciest je masové komerčné využitie v spolupráci s výrobcami plastových nádob, príborov, obalových fólií či mučovacích fólií, ktoré sa v poľnohospodárstve kladú na polia, aby udržiavali vlhko a bránili rastu buriny.

Druhou cestou sú originálne aplikácie v oblasti dizajnu a módy. Chemici tu spolupracujú s dizajnérmi z crafting plastics! studio. Ich nápad využiť bioplasty pri tvorbe rámov slnečných okuliarov získal už Národnú cenu za dizajn 2017 v kategórií Dizajn s pridanou hodnotou. Mladým dizajnérom sa podarilo získať podporu pre projekt aj cez crowdfundingový portál Kickstarter.

Slováci vytvorili bioplast z fritovacieho oleja. Skúsia z neho spraviť aj nábytok

Bioplast druhej generácie zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Zdroj: STU v Bratislave

„Začali sme s fashion doplnkami, keďže módny priemysel sa považuje za druhý najznečisťujúcejší po ropnom. Skúšali sme výrobu pršiplášťov, potom sme sa zamerali na rámy okuliarov. Teraz pracujeme na prototypoch nábytku, najmä stoličiek a interiérových doplnkov, termopohárov na kávu na viac použití, zubných kefiek, ktorých tiež vyhodíme mnoho, ale aj ďalších módnych doplnkov, ako sú tašky či textílie,“ hovorí Vlasta Kubušová z crafting plastics! studio.

Treťou cestou pre využitie sú medicínske aplikácie. Tu tím STU spolupracuje s Lekárskou fakultou UK a špičkovými odborníkmi na vývoj implantátov z Technickej univerzity v Košiciach. Z bioplastov môžu byť dočasné implantáty pri riešení komplikovaných zlomenín.

Výskum prebieha aj v oblasti tkaninového inžinierstva, v laboratóriách by mohli rásť celé náhradné orgány na biopodklade, ktorý sa postupne rozloží.

Slováci vytvorili bioplast z fritovacieho oleja. Skúsia z neho spraviť aj nábytok

Bioplast druhej generácie zo Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Zdroj: STU v Bratislave