Väčšina úradníkov na ministerstvách a vo verejných inštitúciách na Slovensku začína pracovný deň rovnako. Zvučkou Windowsu, kontrolou e-mailov v Outlooku a spustením Wordu s prácou z predošlého dňa. Microsoft je v štátnej správe pečený-varený. Toho, že jeho pozíciu ohrozí konkurencia – Linux, OpenOffice či Firefox –, sa obávať nemusí. Softvér na báze otvoreného kódu, open source, si cestu k srdciam vládnych informatikov hľadá neľahko.

S operačným systémom Windows Vista Microsoft dieru do sveta neurobil. Spotrebitelia po celom svete radšej ostávajú pri osvedčenej verzii XP a niektorí na ňu prejdú, aj keď dostanú Vistu s novým počítačom. Prípadne čakajú, s čím príde nová edícia Windows 7. Slovenskí úradníci si s Vistou potykať môžu. Túto príležitosť – nebude to povinné – im zabezpečila vláda, ktorá na ďalšie tri roky potvrdila svoj obchodný vzťah s Microsoftom.

Čoraz populárnejší

Okná a tučniaky v službách štátu

Microsoft do služieb slovenskej štátnej správy vstúpil oficiálne v roku 2001. Rámcovú zmluvu – memorandum o porozumení – so slovenskou vládou podpisoval sám Bill Gates. Jednou z hlavných pohnútok na uzavretie takéhoto partnerstva bolo, aby sa zlegalizoval softvér, používaný na úradoch. A aby sa scentralizovaním nákupu ušetrili nejaké koruny. Podarilo sa. Microsoft dodal licencie s 75-percentnou zľavou z bežnej komerčnej ceny a slovenská vláda sa zbavila biľagu softvérového piráta.

Zmluva sa neskôr dvakrát predlžovala. V roku 2005 a vlani. Mimochodom, v čase poslednej aktualizácie bol na Slovensku Gatesov nástupca Steve Ballmer. Ten počas turné po strednej a východnej Európe dohodol nákup softvéru pre štátnu správu v Česku. Na Slovensku už žiadne memorandum podpisovať nemusel.

Až o pár mesiacov neskôr sa o rozruch postarala miestna pobočka Microsoftu a jeho vládny proťajšok, ministerstvo financií. Ale všetko sa napokon vysvetlilo: zlyhaním ľudského faktora (zle zrátané počty licencií), pracovnými postupmi úradníkov (oficiálny ministerský dokument vytvorený pracovníkom Microsoftu) či technicko-licenčnými obmedzeniami (nemožnosť kombinovať drahšiu verziu softvérového balíka s lacnejšou).

Pozícia Microsoftu v slovenskej štátnej správe sa rokmi obchodného partnerstva posilnila. K centrálnej nákupnej zmluve sa pripojili ďalšie inštitúcie. Momentálne ich tam je 37, pričom rezorty školstva a kultúry i Sociálna poisťovňa majú s Microsoftom vlastné kontrakty. Stúpol počet nakupovaných licencií, na 57,5 tisíca.

Vzrástli, samozrejme, i platby. Kým v štvorročnici 2002 – 2005 sa za 33-tisíc licencií zaplatilo trinásť miliónov amerických dolárov (v prepočte vtedajším kurzom 513 miliónov korún), v trojročnom období 2009 – 2011 pôjde o 38 miliónov eur (1,1 mld. Sk). Zľavy sa oproti minulosti naopak znížili. Obchodná manažérka Microsoftu pre verejnú správu Martina Slabejová hovorí, že ceny, pôvodne voči slovenskej vláde veľmi veľkorysé, sa dorovnali európskemu štandardu.

Sekundárne investície

Obsah nakupovaného balíka programov zvádza k úvahe, že praktická aplikácia zmluvy neostane len pri softvéri. Keďže súčasťou paketu je Windows Vista, ktorý má podstatne vyššie hardvérové nároky ako jeho v súčasnosti používaný predchodca XP, môže si prechod na nový operačný systém vyžiadať (a/alebo sa ním môžu zdôvodniť) nové investície do upgradu počítačov. A pre úplnosť, aj do školení pre používateľov.

Zatiaľ to vyzerá tak, že vládnych informatikov Vista netrápi. Na vyššie nároky na hardvér a IT gramotnosť úradníkov počas pripomienkového konania k obnoveniu zmluvy s Microsoftom upozornila iba Správa štátnych hmotných rezerv.

Iste, možno ide o planý poplach. Veď ako vraví šéf sekcie informatizácie ministerstva financií Pavel Bojňanský: „Kto bude chcieť, ostane pri XP.“ Napríklad na svojom domovskom úrade prechod na Vistu nepredpokladá. A prichádza k záveru, že z titulu noviniek od Microsoftu v štátnej správe žiadne dodatočné náklady na hardvér nehrozia.

Prečo potom úrady platia za softvér, ktorý na počítače nikdy nenainštalujú? Aj na toto má P. Bojňanský odpoveď: Ak si úrady kúpia nové počítače, bude na nich Vista. A zmluva im umožní downgradovať na XP. Okrem toho, kontrakt s Microsoftom zahŕňa opciu na ďalšiu verziu Windowsu – 7. Tá sa na trhu objaví tento rok a podľa prvých recenzií je menej náročná na hardvér i používateľa ako Vista.

Bez výberového konania

Takmer 38 miliónov eur za microsoftovské licencie je slušná suma, aj v kontexte dvestomiliónových ročných investícií štátu do IT. Ministerstvo financií, pochopiteľne, tvrdí, že kontrakt má „najlepšie zmluvné podmienky v rámci možností európskeho trhu“. V správe rezortu sa uvádza, že Microsoft zákazníkom z verejného sektora bežne poskytuje štvrtinovú zľavu z komerčnej ceny. A že ďalších 15 percent zľavil špeciálne slovenskej vláde.

Porovnávať kontrakt so zahraničím možno vďaka komplexnosti licenčnej politiky Microsoftu iba orientačne. Napríklad slovinská vláda koncom roku 2006 nakúpila softvér na tri roky pre 28,5 tisíca počítačov za 6,8 milióna eur. No keďže informácie o štruktúre dodávky k dispozícii nie sú, ťažko povedať, či je slovenský kontrakt predražený, či si Slovinci vyrokovali lepšie ceny alebo im stačili lacnejšie balíky programov.

Teoreticky by ideálna cena softvéru mohla vzísť z výberového konania, no to ministerstvo financií nevyhlásilo. V skutočnosti sa len predlžovala zmluva s Microsoftom. Fakt je, že Windows a Office veľa konkurentov nemá. Ale jedného predsa – produkty na báze otvoreného kódu (open source): operačný systém Linux, ktorého symbolom je tučniak, a kancelársky balík OpenOffice.org.

Alternatíva však šancu súperiť so softvérovým gigantom nedostala. Ministerstvo financií obišlo svoju vlastnú koncepciu informatizácie verejnej správy, ktorú vláda schválila v máji. Píše sa v nej, hoci nenápadne a kostrbato, že pri budovaní online služieb štátu (e- -governmentu) „bude prioritne možné využívať softvér, medzinárodne označovaný Open Source Software“.

Sekčný šéf P. Bojňanský hovorí, že tender nevypísali, lebo prechod na inú softvérovú platformu je strategické rozhodnutie. A že ak by vyhral open source, nastal by logistický problém: „Stihlo by sa to všetko k 1. januáru?“ Napríklad za pol roka sa celý proces podľa neho zvládnuť nedá.

„Ak výberové konanie trvá v priemere tri mesiace, spraviť inštalácie a školenia v celej štátnej správe za tri mesiace – to nevidím reálne.“ Na poznámku, že je na dodávateľoch, aby takúto výzvu prijali, odpovedá obavou, či by sa vôbec nejakí vyskytli: „Nechodia za mnou a v praxi nepoznám firmu, ktorá by mala reálne skúsenosti s takým veľkým nasadením open sourcu.“

Okná a tučniaky v službách štátu

Pripraviť sa na zmenu

To, že sa slovenská štátna správa na ďalšie tri roky znova – a najmä v kľúčovej fáze štartu budovania e-governmentu – vyzbrojuje Windowsami a Officmi, si v pripomienkovom konaní všimol aj inak málo viditeľný úrad splnomocnenca pre informatizáciu. Podľa neho by sa malo zdôvodniť, prečo sa informatizácia má riešiť „práve týmito produktmi firmy Microsoft“. A že by sa mali porovnať obdobné produkty dostupné na trhu.

Ministerstvo financií zareagovalo – tak ako sa dalo očakávať. Do plánu si pridalo novú úlohu. Podľa návrhu splnomocnenca vypracuje Národnú politiku pre využívanie softvérových produktov v štátnej správe, s dôrazom na voľný a otvorený softvér. K radikálnejšej akcii sa neodhodlalo, lebo chce najprv zanalyzovať, v ktorých štátoch a s akými výsledkami sa prešlo na open source. A do polovice tohto roka dať vláde na stôl návrh, ako sa k open sourcu postaviť.

V každom prípade, ak aj vláda bude mať národnú softvérovú politiku, v najbližších troch rokoch sa zmena čakať nedá – lebo má zmluvu s Microsoftom. P. Bojňanský to berie pozitívne, ako výhodu: „Ak sa vláda rozhodne jednoznačne v prospech open sourcu, je šanca počas nasledujúcich troch rokoch pripraviť sa na zmenu.“ Výmena Windowsu za Linux sa podľa neho nedá spraviť rýchlo, lebo štátna správa je rozsiahla.

Či o takomto scenári bude vôbec možné uvažovať, záleží na tom, ako bude naformulovaná národná softvérová politika. Či ako príkaz alebo ako odporúčanie. Odporúčanie v zásade nič nerieši – veď ani teraz nemajú úrady zakázané využívať inú platformu a aj tak ostávajú pri Microsofte. Príkaz si zasa vyžaduje silnú politickú vôľu. Čiže niekoho, kto má na štátnu informatiku veľký vplyv a je zanietencom pre open source. Taký človek vo vládnych kruhoch momentálne nie je.

Formátová rezistencia

Je v zásade možné, že na niektorých úradoch už open source používajú, napríklad Linux na serveroch, hoci na používateľské PC sa ešte nedostal. Koľko takých inštitúcií je, to sa nevie, lebo neexistuje prehľad o tom, aké softvérové produkty štátna správa používa. TREND oslovil dve organizácie, aby zistil ich vzťah k open sourcu.

Sociálna poisťovňa zatiaľ otvorený softvér využívať neplánuje. Zo strohého stanoviska, ktoré poskytla TRENDU, možno vycítiť, že mu neverí. Lebo sa „orientuje na štandardné softvérové technológie, ktoré spĺňajú štandardy predpísané pre prevádzku informačných systémov a ktorých funkčnosť, integritu a kompatibilitu garantujú ich výrobcovia“.

Fakt je, že túto definíciu spĺňa i open source. A, zhodou okolností, Sociálna poisťovňa je tá, ktorá predpísané štandardy nepoužíva. Na webstránke ponúka klientom formuláre iba v microsoftovskom formáte doc. Hoci ten môže podľa výnosu ministerstva financií (platného už dva roky) použiť len v prípade, ak zároveň ponúkne aj súbor v jednom z formátov html, pdf a odf (čo je opensourcový štandard).

Mimochodom, veľkú rezistenciu slovenských úradov k zákonným štandardom potvrdila aj dávnejšia kontrola ministerstva financií. Do polovice tohto roka má zbehnúť ďalší skríning a P. Bojňanský varuje, že vo výnimočných prípadoch siahnu aj po sankciách: „Všetky úrady sú už dostatočne informované o tom, čo majú dodržiavať.“

Obdobne ako Sociálna poisťovňa argumentuje aj ministerstvo vnútra. V prospech Microsoftu, ktorého softvér používa, podľa neho hovorí celý rad dôvodov. Od produktovej podpory cez „všeobecne dobrú znalosť prostredia“ Officu a Windowsu až po „vysokú kvalitu, stabilitu a bezpečnosť produktov“. Rezort vnútra spomedzi všetkých účastníkov zmluvy s Microsoftom za Windowsy a Officy zaplatí najviac – 13,5 milióna eur.

Viac sa open sourcu darí v samospráve. „Globálne softvérové firmy ešte neuzavreli s každou samosprávou zastrešujúce zmluvy na používanie ich produktov,“ uvažuje šéf občianskeho združenia eSlovensko Miroslav Drobný. Je preto podľa neho väčšia šanca, že sa informatik slobodne rozhodne, aký softvér sa bude v úrade používať. Výhodu open sourcu vidí v tom, že „v samosprávach si vážia každý cent“. No dodáva, že niekde o softvéri rozhodujú miestni politici a ich výber ovplyvňuje lobing komerčných firiem.

Open source majú napríklad na Mestskom úrade v Banskej Bystrici. Na serveroch im beží Linux, na surfovanie po webe používajú Firefox, na e-mail Thunderbird a na kancelársku prácu má väčšina zamestnancov nainštalovaný OpenOffice.org.

Pravda, Microsoftu sa úplne nevyhli. „Experimentovali sme s nasadením Linuxu asi na 50 PC, ale kvôli našej kritickej aplikácii, viazanej na Windows, sme od toho museli upustiť,“ spomína IT špecialista mesta Peter Tuhársky.

Vyhovuje im to

Odpoveď na otázku, prečo je Microsoft v slovenskej štátnej správe taký megaúspešný, má viacero hladín. Po prvé, má politickú podporu. Ak sa s ním na centrálnej úrovni uzavrie memorandum o porozumení, ťažko sa presadzuje iné riešenie. Informatici, ktorí by open source aj využívali, majú oslabenú pozíciu a/alebo nevidia význam v tom, že budú presviedčať nadriadených.

Časť problému tkvie možno i v pohodlnosti vládnych ítečkárov. Veď, ako hovorí P. Bojňanský, zmluva s Microsoftom je „riešenie, ktoré funguje“, tak načo ho meniť. V prostredí, keď sa netlačí na hľadanie efektívnejších alternatív, je najjednoduchšie prevziať centrálne stanovený model.

Samozrejme, o úspech Microsoftu v štátnej správe sa postaral aj sám Microsoft. Nielenže presvedčil vládnych informatikov, že jeho produkty sú kvalitné a spoľahlivé, ale oproti minulosti robí (z jeho pohľadu) nevídané ústupky. Napríklad vládnym inštitúciám sprístupňuje kód svojich programov, aby ich mohli lepšie integrovať do IT prostredia. Doba je zlá, vlády po celom svete pootvárajú dvere open sourcu a je logické, že Microsoft musí ponúkať viac.

Naopak problém slabej pozície open sourcu je zasa v samom open source, respektíve jeho dodávateľoch. Teoreticky by mohli vziať softvér (licencie sú zadarmo), nabaliť naň služby a ponúkať ucelené riešenie po úradoch. No – ako vraví P. Bojňanský – nerobia to.

Prečo? Veľkým providerom IT služieb možno vyhovuje, že štátna správa beží na Windowsoch, lebo im to prináša veľké sekundárne efekty. Alebo aspoň väčšie, ako keby riešili open source. Od dodávok hardvéru, cez objednávky na školenia až po úpravy informačných systémov.

Menší IT provideri zasa nemajú dostatočnú silu, aby presvedčili. Sú malí, a teda pre úradníkov, zvyknutých rokovať s násobne väčšími firmami, nedôveryhodní. I keď ani vyššie tržby, ani viac zamestnancov negarantujú, že ten-ktorý IT projekt bude úspešný. Ale orientácia podľa značky a veľkosti je jednoducho model, akým to na Slovensku funguje.

Ilustračné foto - Milan David