Vlani TREND v úvodníku infokomunikačnej ročenky rozvíjal úvahu o tom, že trh síce kontinuálne rastie, no štát s ním nedrží krok. Ak sa na tomto konštatovaní počas uplynulých dvanástich mesiacoch roka niečo zmenilo, išlo len o kozmetické úpravy. Novinky, ktoré by zásadne ovplyvnili život (e)občana, (e)spotrebiteľa a (e)podnikateľa, ostávajú stále len víziou.

Za obzorom ostali viditeľné efekty liberalizácie telekomunikácií. Aj keď sa v priebehu vlaňajška popodpisovali toľko očakávané zmluvy o prepojení sietí. A staro-noví hlasoví provideri začali poskytovať služby účastníkom Slovak Telekomu (ST).

No stalo sa tak preto, že to „povolil“ sám dominantný hráč. Mimochodom, nové hlasové služby (takzvaná voľba operátora) sa zatiaľ veľmi neujali.

Do dvadsaťtisíc získaných abonentov môže za úspech považovať len ST. Líder fixného biznisu sa na rivalov dôkladne pripravil a veľa priestoru im nenechal.

Je pravda, že Telekomunikačný úrad SR pracuje na tom, aby ST naučil tancovať podľa prokonkurenčnej muziky. No trvá to dlho a výsledok je neistý.

Veď napríklad aplikácia nákladového modelu na prepojovacie poplatky, od ktorej sa očakáva ich radikálne zníženie, „nabieha do prevádzky“ od júla minulého roka. Nehovoriac o viazaní volacieho paušálu na širokopásmový internet. Úrad ho zakázal, telekom sa príkazu jednoducho nepodriadil.

Dá sa argumentovať, že regulátor, ktorý len dodržiava úradné postupy, za to nemôže. A že sa snaží. Vlani udelil štyri licencie na bezdrôtové FWA siete, ktoré prinášajú, ak sa veci chytia za správny koniec, nezávislosť na linkách dominantného telekomu.

Okrem toho TÚ SR pripravuje výberové konanie na tretieho mobilného operátora. Imidž akčného regulátora je však vratký.

Jednému z držiteľov FWA povolenia už po pár mesiacoch začalo hroziť, že o povolenie príde, lebo pre svoj ambiciózny projekt nezískal finančné krytie. A podmienky, bez ktorých konkurent Orangeu a T-Mobilu na Slovensko nepríde, stále nie sú na svete.

Veľmi sa nevyznamenala ani tá časť štátneho aparátu, kto má vytvárať podmienky pre rozvoj informačnej spoločnosti a znalostnej ekonomiky. Opäť, je pravda, že vlani sa o nich konečne začali – aj s „oficiálnou podporou“ politikov – viesť hlboké debaty.

Ich výsledok, stratégia dlhodobej konkurencieschopnosti Slovenska, Minerva, spočiatku nevyzerala zle. Išlo síce o paper work, no aj ten bolo treba urobiť, lebo dovtedy nikdy nedospel do stavu, v ktorom by sa dal nazvať inak ako „hŕba zbytočne popísaných papierov“.

Smelé plány však čoskoro narazili na realitu. Viaceré projekty sa zmenili z realizácie na štúdiu realizovateľnosti, iným sa posunul termín (v zásade ad acta), na ďalšie jednoducho neostal čas a ani ľudské kapacity, hoci peniaze sa našli.

A naopak, prekážky, ktoré štát nakládol informačnej spoločnosti do cesty, ostali. Jeden príklad za všetky – komplikovaný a drahý zaručený elektronický podpis. To, že sa dosiaľ nerozbehla čulá on-line komunikácia medzi úradmi, občanmi a podnikateľmi (hoci technicky na to majú), je zásluha nezmieriteľnej predstavy štátu (ergo Národného bezpečnostného úradu) o potrebnej úrovni bezpečnosti.

Inak povedané, to, čo stačí bankám a ich klientom pri prevádzaní stoviek tisíc korún cez internet banking, nie je dosť pre posielanie žiadosti o rodinné prídavky či stavebné povolenie.

Aj jediný nový informatizačný projekt, Internet pre vzdelávanie, si zaslúži skôr kritiku. Dotácie širokopásmového pripojenia pre mládež totiž problém s nízkou penetráciou internetu nerieši. Len urýchli rozhodovanie tých, ktorí by si pripojenie beztak zaobstarali.

Okrem samej podstaty pokrivkáva i realizácia projektu. Termín spustenia dotácií sa už niekoľkokrát posúval, čo otravuje nielen providerov ale aj navnadených záujemcov.

Podčiarknuté a zrátané, úradníci žijú vo vlastnej realite, odtrhnutí od tej za oknami ministerstiev. Myslia si, že na liberalizáciu, informačnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku stačí zopár kúzelníckych trikov.

A pritom by možno stačilo, aby si preštudovali zopár prieskumov, v ktorých vox populi jasne definuje, kde je problém. Zistili by, že ľudí treba naučiť s počítačom a internetom pracovať.

Že im treba dať ďalší dôvod (on-line služby štátnej a verejnej správy), aby si ich kúpili. A že majú hráčom na trhu umožniť, aby im poskytli tú najlepšiu ponuku.