Po 12 rokoch sa zakladateľ Facebooku Mark Zuckerberg vrátil do areálu slávnej univerzity Harvard, na ktorej štúdium nedokončil. Prišiel si po čestný titul, ktorý mu univerzita udelila. Študentom v daždi predniesol podmanivú reč, ktorá ponúkla slobodu slova, voľby online a rovnaké šance pre každého.

Nestačí len HDP

Ako filantrop v príhovore spomenul solidaritu, spravodlivosť a boj proti chudobe vo forme základného príjmu. Jeho princíp spočíva v pravidelnej mesačnej výplate, z ktorej možno v pokoji vyžiť. Peniaze by podľa jeho modelu dostal každý – od batoľaťa cez pracujúceho až po starca.

Znie to ako sci-fi, ale vo svete podpora takzvaného základného príjmu stúpa. Šéf sociálnej siete nie je výnimkou a nápad sa teší v Silicon Valley veľkej obľube. Pred pár mesiacmi koncept podporil aj šéf Tesly Elon Musk. Zavedenie takzvaného univerzálneho základného príjmu by si prialo podľa nedávneho výskumu až 68 percent Európanov. Štúdia nemeckej výskumnej spoločnosti Dalia Research oslovila do prieskumu 11-tisíc ľudí z 28 krajín.

„Každá generácia rozširuje svoju definíciu rovnosti. Teraz je na čase, aby naša generácia definovala novú spoločenskú zmluvu. Mali by sme mať spoločnosť, ktorá meria pokrok nielen pomocou ekonomických nástrojov, akým je HDP, ale aj podľa toho, koľko z nás robí niečo, čo nám dáva zmysel. Mali by sme testovať myšlienky, ako je nepodmienený základný príjem, aby sme zaistili, že každý bude mať dobrý peňažný vankúš, aby mohol skúšať nové nápady,“ povedal M. Zuckerberg na prednáške pred študentami.

Základnému príjmu nemožno vyčítať nasledovné: na rozdiel od súčasných sociálnych systémov by nestigmatizoval príjemcov sociálnej pomoci a umožňoval im prijímať kratšie pracovné úväzky bez toho, aby na tom ekonomicky stratili. Pomohol by chudobným pracujúcim, ktorých počet v Európe narástol na 4 percentá populácie. Zdvihol by platy v najhorších profesiách, pretože už by ich nikto nemusel vykonávať len pre svoje holé prežitie. Zmenšil by závislosť žien na mužoch. Uľahčil celoživotné vzdelávanie, ktoré je v dobe automatizácie bezpochyby nevyhnutné.

„Keď som šiel do školy ja, naučil som sa nejaké zručnosti pre život a vo voľnom čase som sa učil niečo iné. Moje dcéry išli na vysokú školu, aby získali kvalifikáciu na prvú prácu,“ tvrdí komentátor denníka The New York Times Thomas L. Friedman v knihe Thank You for Being Late. Dospelí sa musia pripraviť na to, že sa vrátia do školy. Časy, keď zamestnancovi stačilo, že sa v práci objavil na osem hodín a dostal výplatu, sú preč.

Kritici tvrdia, že myšlienka má síce dobré úmysly, ale nerieši väčšie problémy súvisiace so stále sa zvyšujúcou príjmovou priepasťou. V knihe Materiální podmínky svobody ekonóm Daniel Raventós popisuje, že to neprekáža, pretože nikto nekritizuje napríklad vdovské dôchodky za to, že neriešia bytový problém. Taktiež, že základný príjem roztvorí nožnice medzi kvalitou života v bohatých a chudobných krajinách a bude lákať imigrantov. To už robí akékoľvek opatrenie zvyšujúce kvalitu života. Na druhej strane, uberie základný príjem motiváciu pracovať? Neuberie, ale môže posilniť dnes nízku prestíž druhov práce, ktoré dnes vykonávajú ženy na materských dovolenkách alebo dobrovoľnícke práce.

Nutnosť vyšších daní

Celý systém by sa mal platiť zo štátnej pokladnice. Ušetrila by na všetkých ostatných sociálnych dávkach a byrokracii, ktorá sa stará o rozdeľovanie dávok. Kritici namietajú, že by to zďaleka nestačilo a aby sa dal tak štedrý systém financovať, museli by sa extrémne zvýšiť dane.

Tento predpoklad najnovšie potvrdila štúdia OECD, ktorú ekonómovia vydali tri dni po prednáške šéfa Facebooku. Autori vyjadrili znepokojenie nad tým, že právo na základný príjem by oslabilo motiváciu pracovať, pretože by „prerušilo prepojenie medzi starostlivo vyváženými právami a povinnosťami uchádzačov o zamestnanie“. Štúdia sa zaoberala finančnou udržateľnosťou konceptu, čo je jej zaujímavejšia časť. Ak by mal univerzálny príjem prežiť, vyžadoval by si v niektorých štátoch zvýšenie daňového zaťaženia občanov, keďže by sa zvýšil počet poberateľov dávok.

V konečnom dôsledku by štát zlyhal v boji proti chudobe, keďže by absentovalo cielenie dávok len pre najslabšiu vrstvu obyvateľstva. Tým, že základný príjem by poberali všetci, štát by musel nastaviť univerzálny príjem tak, aby bol nižší ako existujúce dávky, čím by v konečnom dôsledku uškodil najchudobnejším.

Štúdia pritom predpokladala zrušenie nezdaniteľného minima a zodpovedajúce zníženie všetkých daňových pásiem a zároveň aj riadne zdanenie príjmu zo základného príjmu. Napriek tomu ani tieto opatrenia v niektorých krajinách nestačili, aby štátu stačilo na financovanie základného príjmu vo výške dnešného životného minima. „Na financovanie základného príjmu na zmysluplných úrovniach sú potrebné veľké zmeny príjmov z daní. Daňové bremená by v dôsledku toho pre väčšinu ľudí znamenali ďalší rast pomeru daní k HDP, ktoré sú už v súčasnosti v rámci OECD vysoké,“ tvrdí analýza.

OECD dospela k záveru, že v mnohých rozvinutých krajín je sociálny systém nastavený veľmi nešťastne. Práve v nich by ale základný príjem mohol priniesť pozitívne výsledky. Predovšetkým na juhu Európy, ako je Taliansko, Grécko či Portugalsko, smeruje oveľa väčší balík sociálnych dávok k najbohatšej pätine obyvateľov než k 20 percentám najchudobnejších. Dôvodom je zložitosť systému dávok a chudobní niekedy ťažko zisťujú v byrokratickom kolotoči to, na čo majú nárok. Existuje aj dedičstvo minulých politických rozhodnutí, z ktorých majú prospech rôzne záujmové skupiny.

V takýchto krajinách môže systém garantovaného príjmu vymazať nespravodlivosť systému sociálneho zabezpečenia a ušetriť vláde peniaze. To je prípad Talianska, kde by až 80 percent obyvateľov s nižším príjmom ťažilo z toho, ak by sa súčasný systém dávok vymenil za schému základného príjmu. Dane z príjmu by tak mohli teoreticky klesnúť o 31 percent. Nevýhodou je, že ekonómovia z OECD stanovili v Taliansku garantovaný príjem na smiešnych 158 eur, čo je asi len 21 percent hranice chudoby v krajine, preto sú výsledky štúdie zmätočné.

Nástup nového konceptu by prospel aj vo Fínsku, ktoré garantovaný príjem už testuje v praxi. Základný príjem (výskumníci ho stanovili ho na 527 eur) by škandinávskej krajine ušetril peniaze v štátnej kase a navyše by mohli znížiť dane o 4,5 percenta. Vo Francúzsku (základný príjem stanovený na 456 eur) to už vychádzalo ináč: bolo by nutné k zvýšiť daň z príjmov o dve percentá, ale aj tak by sa zvýšila miera chudoby. Vo Veľkej Británii, ktorá má podľa OECD pomerne dobre navrhnutý a veľkorysý sociálny systém, by zaručený príjem vôbec nefungoval: daň by sa musela zvýšiť o 25 percent a miera chudoby by vzrástla o 50 percent.

Vlna popularity

Základný príjem by bol inými slovami udržateľný len v niektorých krajinách, často ale za cenu nízkej sumy garantovaného základného príjmu – ako napríklad v spomínanom Taliansku. Žiť z takej sumy peňazí je výzvou, ak sa človek pozerá na koncept základného príjmu ako na poistenie trhu práce proti automatizácii.

V mnohých krajinách by bol takýto systém politicky nerealizovateľný – riziko vyšších daní a odstránenie systémov oslobodenia od dane – len aby sa univerzálny príjem mohol financovať – je ťažko predstaviteľné. Systémy základného príjmu sú stále na úrovni experimentov.

Aktuálne sa sledujú vo Fínsku, Keni, kanadskej provincii Ontário, pilotný projekt v holandskom Utrechte bol odložený na neurčito. Základný príjem bol začiatkom roka spustený aj v africkej Ugande a ďalší projekt sa pripravuje v škótskom Glasgowe.

To, že základný príjem spomína aj šéf Facebooku, nie je prekvapivé. Koncept sa totiž nesie na vlne popularity aj v mekke startupov – v Silicon Valley. Vlani šéf najslávnejšieho startupového inkubátora Y Combinator, Sam Altman, oznámil rovnaký experiment. „O 50 rokov sa podľa mňa bude zdať smiešne, že sme využívali strach z neschopnosti najesť sa ako cestu motivácie ľudí. Zároveň si myslím, že je nemožné mať naozaj rovnaké príležitosti bez určitej verzie základného príjmu. A myslím si, že v kombinácii s inováciou znižujúcou náklady na skvelý život, môžeme nakoniec dosiahnuť reálny pokrok v odstránení chudoby,“ povedal. Šéf Tesly Elon Musk základný príjem označil za nevyhnutnosť do budúcnosti z dôvodu masívnej automatizácie výroby