„Naozaj stojíme pred týmto rozhodnutím (vyhlásiť blackout). Medicínsky sme dokázali vírus zraziť opatreniami na kolená. Na druhej strane je priebeh rozšírenia ochorenia v SR v podstate 'sploštený'. To sú však spojené nádoby,“ zdôraznil predseda vlády.

„Vypnutie“ Slovenska je stále v hre. Platila by vojenská disciplína, tvrdí premiér
„Ak medicínsky vírus stlačíme na minimum, aby sme chránili životy, ekonomiku priškrtíme, držíme ju pod krkom, karanténa trvá veľmi dlhú dobu. Ekonomika je rovnako ako vírus na kolenách. Sme v tejto situácii,“ dodal premiér.

Upozornil, že ako krajina môžeme byť aj za rok, ak nebude vyvinutá vakcína, v takom móde, ako sme dnes. „A to je dlhodobá ekonomická smrť. Je to môj názor, aj názor viacerých ekonómov,“ povedal I. Matovič.

Slovensko za tejto situácie má podľa I. Matoviča dve možnosti. Jednou je, že bude mať nízke počty infikovaných, ale bude ekonomicky zomierať.

„Druhá možnosť je taká, že urobíme s vírusom krátky proces, ako to urobili v čínskom Wu-Chane, keď tam veľmi rýchlo, drastickými hygienickými opatreniami vírus eliminovali na minimum. Toto sú dve voľby, pred ktorými stojíme. Chcem preto, aby sme sa ako spoločenstvo rozhodli, ktorou cestou pôjdeme,“ doplnil premiér.

Ako zlikvidovať ekonomiku

Aktualizované o 14:43: Minister hospodárstva a vicepremiér Richard Sulík (SaS) je zásadne proti experimentom, ako zlikvidovať ekonomiku.

Za takýto experiment označil návrh premiéra Igora Matoviča (OĽaNO) o vypnutí Slovenska, tzv. blackoute, čiže výnimočnom stave počas niekoľkých týždňov. R. Sulík pre TASR uviedol, že pokiaľ sa nič mimoriadne neudeje, je proti tomuto návrhu.

„Pokiaľ sa nič mimoriadne neudeje – typu tisíc mŕtvych denne ako v Taliansku – som zásadne proti takýmto experimentom, ako zlikvidovať ekonomiku,“ reagoval R. Sulík na návrh, ktorý v stredu predstavil premiér.

Zdravý rozum

Aktualizované o 15:00: Podpredseda parlamentu a expremiér Peter Pellegrini (Smer-SD) vyzval koaličných partnerov, aby zastavili experiment v podobe tzv. vypnutia Slovenska či blackoutu.

I. Matovič sa podľa P. Pellegriniho pokúša týmto návrhom o marketingové hry, upozorňuje tiež na riziko drastického vplyvu na ekonomiku.

„Vyzývam k zdravému rozumu aj koaličných partnerov, aby zastavili tento experiment a sociálne inžinierstvo a na druhej strane dbali na poctivé dodržiavanie doteraz prijatých opatrení,“ povedal pre P. Pellegrini.

Rizikom na zavedenie tzv. blackoutu je podľa P. Pellegriniho drastický dosah na ekonomiku, ktorá je už teraz ťažko skúšaná dôsledkami pandémie na celom svete.

„Celý nápad sa mi zdá byť sociálnym experimentom, ktorý by mohol priniesť nepredvídateľné dôsledky v podobe paniky medzi ľuďmi a úplnej straty dôvery v štát, pričom medicínske účinky takýchto opatrení dnes nepotvrdzujú žiadni odborníci a rodia sa len v hlave Igora Matoviča,“ dodal.

P. Pellegrini tiež upozornil, že vypnutie krajiny sa môže podpísať na nižšom šírení vírusu, no určite ho nezničí úplne a po uvoľnení opatrení sa nákaza začne šíriť nanovo. „Lebo asi ťažko si vieme predstaviť, že by sme Slovensko hermeticky vedeli uzavrieť od zvyšku sveta,“ skonštatoval.

Premiér sa podľa Pellegriniho opäť pokúša hrať „svoje marketingové hry s prieskumami a hádzať zodpovednosť na občanov“.

Iné riešenie

Aktualizované o 15:54 Vypnutie Slovenska sa nepozdáva ani bývalému ministrovi financií Ivanovi Miklošovi. Upozorňuje, že takéto opatrenie by malo enormné priame aj nepriame ekonomické dôsledky. V súčasnej situácii sa mu zdá najrozumnejším riešením čo najrýchlejšie sa pripraviť na zvládnutie narastajúceho počtu nakazených, najmä tých s ťažkým priebehom choroby.

Ak by vláda nariadila vypnutie všetkého, čo podľa I. Mikloša nie je na tri týždne nevyhnutné na prežitie, malo by to enormné nielen priame, ale aj nepriame ekonomické dôsledky.

„Napríklad by to znamenalo nielen dočasnú, ale s najväčšou pravdepodobnosťou aj dlhodobú a možno trvalú stratu odberateľov pre značnú časť našich výrobcov komponentov v priemysle. Slovenská ekonomika je extrémne otvorená, a teda veľmi silno zapojená do medzinárodných odberateľsko-dodávateľských vzťahov,“ priblížil I. Mikloš.

V súčasnej situácii sa mu zdá najrozumnejším riešením čo najrýchlejšie sa v priebehu najbližších asi dvoch mesiacov pripraviť na zvládnutie narastajúceho počtu nakazených, predovšetkým tých, u ktorých bude mať choroba ťažký priebeh.

Preštudovanie podrobností

Aktualizované 16:17 Hnutie Sme rodina by sa pravdepodobne prikláňalo k návrhu blackoutu. Chce si však preštudovať ďalšie podrobnosti, uviedla hovorkyňa hnutia Michaela Jurcová.

„Na základe údajov, ktoré máme v tejto chvíli k dispozícii, by sme sa pravdepodobne prikláňali k variantu blackoutu. A to z toho dôvodu, aby sme sa čo najrýchlejšie mohli vrátiť do normálneho režimu. Konečné vyjadrenie však strana poskytne až po preštudovaní ďalších podrobností," povedala.

Zhoršenie psychického stavu

Aktualizované o 16:35 Podpredsedníčka vlády pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí) nesúhlasí s návrhom blackoutu. Jej strana nie je za to, aby štát úplným zastavením krajiny zhoršoval už i tak zlú ekonomickú situáciu a psychický stav ľudí. Vírus by sa podľa V. Remišovej objavil aj po „vypnutí“ krajiny.

V tejto situácii musí podľa nej zabrať predovšetkým štát, pričom tvrdí, že na svete je viacero príkladov krajín, ktoré zvládli nákazu aj s menej prísnym režimom ako Slovensko.

„Musí výrazne zvýšiť počet testovaných ľudí, zlepšiť prácu pri vyhľadávaní kontaktov nakazených ľudí, vytvoriť podmienky, aby mohli byť chorí ľudia s miernymi príznakmi mimo svojho domova, aby nenakazili celú rodinu,“ povedala.

Vicepremiérka pripomenula potrebu zabezpečiť dostatok ochranných pomôcok a dezinfekcií, najmä v zdravotníctve a zariadeniach pre seniorov, ako aj o potrebe ľudí informovať, ako nákaze predchádzať. Keďže Slovensko je veľmi otvorená ekonomika, pohyb potravín a dôležitých tovarov cez hranice nemôžeme podľa V. Remišovej zastaviť.

„S pohybom ľudí sa šíri aj vírus. Tak by sa znova objavil aj po akomsi vypnutí krajiny. Zdravotnícky systém musí vedieť držať nákazu pod kontrolou, zatiaľ sa nám to darilo a verím, že pri plnom nasadení štátnych orgánov a spolupráci občanov sa nám to bude dariť aj ďalej,“ doplnila.

Ekonomika nie je nočná lampa

Aktualizované o 18:41 Blackout by priniesol vážne ekonomické straty, s ktorými by sa hospodárstvo vyrovnávalo ešte niekoľko rokov. Navyše nie je jasné, či by sa podarilo šírenie ochorenia COVID-19 úplne zastaviť, zhodli sa analytici.

Lepším riešením by podľa nich bolo zachovať všetky výroby, ktoré majú reálny odbyt a kde nehrozí vysoké riziko šírenia pandémie.

„Vystríham pred ním (blackoutom), keďže by išlo o vraždu slovenskej ekonomiky, s následkami ktorej by sme sa museli vyrovnávať zrejme niekoľko rokov. Liečba by bola horšia ako samotná choroba a nie je isté, či by sa ju podarilo zdolať,“ zdôraznil analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

V prípade blackoutu by podľa neho nastali enormné ekonomické straty v podobe permanentnej alebo ťažko obnoviteľnej straty produkčných kapacít. Slovensku by hrozila strata zahraničných trhov, ktoré sú pre našu exportne orientovanú ekonomiku životne dôležité.

Ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž upozornil, že už v súčasnosti niektoré kľúčové firmy na Slovensku stoja, lebo nemajú dostatok objednávok.

„Na druhej strane sú tu firmy, ktoré majú odbyt, a tie by som rozhodne nevypínal, pokiaľ by sa situácia nevyvinula ako v Španielsku alebo v Taliansku,“ myslí si V. Baláž. Slovensko podľa neho schvaľuje veľmi nákladné opatrenia, ale nemá dostatok prostriedkov.

„Nemáme takú centrálnu banku, ktorá tlačí peniaze. Toto môžu robiť USA, ale naša centrálna banka nemá túto právomoc. Musíme byť radi za všetky tie príjmy, ktoré nám firmy a občania pošlú,“ povedal V. Baláž.

Podľa analytičky Slovenskej sporiteľne Kataríny Muchovej by úplne vypnutie slovenskej ekonomiky na jeden mesiac malo veľký dopad na ekonomiku a trh práce. Aby to bolo účinné, muselo by potom podľa K. Muchovej prísť rýchlejšie oživenie, no to by muselo nastať, vzhľadom na otvorenosť ekonomiky, aj u našich odberateľov.

„Hlavnou otázkou ale ostáva, či by to fungovalo podľa plánu, a tu žiaľ, vzhľadom na mieru neistoty nevieme odpoveď. Želaným výsledkom by bolo zastavenie nákazy na Slovensku a obnovenie štandardnej ekonomickej aktivity, pričom by sme ale museli zabezpečiť, aby sa nevytvorila druhá, prípadne tretia vlna nákazy dovezená zo zahraničia, ktorá by si vynútila znovu veľké obmedzujúce opatrenia,“ upozornila K. Muchová.

Podľa V. Baláža by zastavenie ekonomiky napríklad na mesiac neznamenalo prepad vo výške jednej dvanástiny (8,3 percenta) hrubého domáceho produktu (HDP), ale podstatne viac. Náklady na toto opatrenie by boli vyššie aj podľa S. Pánisa.

„Neplatilo by, že sotva by vláda stlačila tlačidlo ‚zapnúť‘, ekonomika by začala normálne fungovať. Nie je nočnou lampou. Škody by rozhodne neboli ekvivalentom 1/12 HDP,“ dodal analytik.