S rekordným nárastom deficitu o takmer 1,7 mld. Sk hospodárila v minulom roku najväčšia – Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Účtovne vykazovaný deficit vrátane bilančných rozdielov z predchádzajúcich rokov dosiahol na konci minulého roku takmer 5,6 mld. Sk, čo je takmer 15 percent z rozpočtovaných príjmov a výdavkov v tomto roku.
Účtovníctvo a realita
Námestníčka pre financie a ekonomiku VšZP Eva Beljaková však naznačuje, že skutočný deficit v hospodárení poisťovne bude vyšší. „Neuzatvorením dodatkov k zmluvám s viacerými zariadeniami najmä ústavnej starostlivosti zostal veľký balík realizovaných výkonov, na ktoré poisťovňa poskytla iba preddavky. Po uzavretí zmlúv a po vyúčtovaní preddavkov možno očakávať prehĺbenie deficitu o 450 miliónov korún,“ objasňuje.
Neprehliadnite ďalšie aktuálne články k téme ZDRAVOTNÉ POISŤOVNE: |
Ďalších viac ako 350 mil. Sk predstavujú záväzky z penalizácie VšZP lekárnikmi, ktoré poisťovňa síce formálne rozporuje, ale ktoré bude musieť po rozhodnutí súdu zaplatiť. V skutočnosti teda deficit VšZP v minulom roku vzrástol o 2,5 mld. Sk, čo je takmer desaťkrát viac ako v relatívne najúspešnejšom roku 1999.
Nárast deficitu spôsobilo najmä konanie Spoločnej zdravotnej poisťovne, ktorá neodvádzaním riadnych platieb na spoločný účet prerozdelenia do konca vlaňajška ukrátila VšZP o 1,6 mld. Sk, ako aj exekúcie poistného v decembri minulého roku v hodnote 215 mil. Sk. Najvyšší súd SR pritom v januári tohto roku zrušil uznesenia Okresného súdu Bratislava III, podľa ktorých exekútor postupoval pri vymáhaní dlhov skrachovanej Družstevnej zdravotnej poisťovni Perspektíva, zexekvované poistné však nie je možné vrátiť späť.
Rast dlhov
Prehĺbenie deficitného hospodárenia bolo podľa E. Beljakovej sčasti zakomponované v schválenom poistnom rozpočte, aj keď ten podľa zákona musel byť formálne zostavený ako vyrovnaný. Prejavilo sa to najmä v úmyselnom podhodnotení výdavkov na lieky – rozpočet rátal s výdavkami na jedného poistenca na úrovni predchádzajúceho roku, v skutočnosti však vzrástli o takmer 13 percent, čo je na úrovni priemeru posledných piatich rokov.
Aj v minulom roku VšZP pokračovala v preferovaní platieb najmä lôžkovým zdravotníckym zariadeniam. Pokiaľ záväzky za výkony medziročne vzrástli len o 7,2 percenta, dlhy verejným lekárňam za vydané lieky poskočili o viac ako 40 percent. „Mesačne nám na lieky chýbalo 140 mil. Sk, museli sme predlžovať lehoty splatnosti faktúr a vystavili sme sa tak penalizácii zo strany lekárnikov,“ uvádza E. Beljaková.
No ani zdanie takmer stagnácie záväzkov za výkony zdravotníckych zariadení nie je pravdivé. E. Beljaková sa odvoláva na nárast nezúčtovaných preddavkov zariadeniam ústavnej starostlivosti, ktoré v sebe schovávajú záväzky poisťovne v hodnote 450 mil. Sk. Po ich zohľadnení by záväzky VšZP za výkony zdravotníckych zariadení medziročne vzrástli o takmer 45 percent, teda viac ako v prípade liekov a zdravotníckych pomôcok.
Správna rada SZP rozhodla
Hospodárenie druhej najväčšej – Spoločnej zdravotnej poisťovne (SZP) bolo vlani relatívne úspešné a poisťovňa sa podľa jej generálneho riaditeľa Petra Kvasnicu dostala do stabilizovanej polohy. Napriek tomu vedenie poisťovne nie je spokojné. „Vychádza to tak, že celý systém nemá dostatok finančných zdrojov a poisťovňa z vlastných zdrojov nebola schopná splácať staré záväzky,“ zdôrazňuje P. Kvasnica.
Po prvý raz od svojho vzniku v roku 1997 SZP vlani vykázala vyššie výnosy ako náklady, ako aj pokles záväzkov k poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Dokázala to však len za cenu porušenia zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení. Poisťovni tak vzrástli záväzky voči spoločnému účtu prerozdelenia – na konci minulého roku dosiahli takmer tri miliardy korún, z čoho približne dve tretiny vznikli práve v roku 2001.
Na jeseň roku 2000 Správna rada SZP rozhodla o znížení povinných odvodov na spoločný účet prerozdelenia poistného. Z vybratého poistného najskôr uspokojila svoje náklady tak, aby sa v miere zadlžovania nevymykala situácii najmä vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a až zvyšok odvodu, daného štruktúrou jej poistencov, poukázala ostatným poisťovniam.
V decembri minulého roku správna rada svoje rozhodnutie pozastavila. Generálny riaditeľ SZP to odôvodňuje najmä odpustením splátok návratných finančných výpomocí zo strany štátu, ako aj prísľubom Ministerstva zdravotníctva SR zmeniť systém prerozdelenia poistného. Zdôrazňuje však, že v prípade potreby správna rada môže obmedzenie platieb na spoločný účet opäť obnoviť.
Prísnejšie na neplatičov
SZP poisťuje najmä pracovníkov rezortov obrany, vnútra a dopravy. S výnimkou Železníc Slovenskej republiky (ŽSR) a Železničnej spoločnosti, a.s., Bratislava je jej najväčším platiteľom poistného štát, a to jej uľahčuje výber poistného. „Vlani sa výrazne zmiernilo postavenie ŽSR ako neplatiča poistného a vláda z mimorozpočtových zdrojov vyčlenila peniaze na úhradu dlhov železníc,“ zdôrazňuje P. Kvasnica.
V minuloročnej bilancii poisťovne sa to ešte nestihlo prejaviť, pohľadávky na poistnom dokonca vzrástli o jednu pätinu na 1,8 mld. Sk. Peniaze schválené vládou totiž začali nabiehať na účty poisťovne až na prelome rokov a SZP si so ŽSR – najmä kvôli prerozdeľovaniu poistného s ostatnými poisťovňami – dohodla splátkový kalendár.
Vlani však účtovne výrazne vzrástli pohľadávky na regresoch a sankciách, a to o viac ako jednu miliardu korún. Podľa P. Kvasnicu je to dôsledok rozhodnutia Dozornej rady SZP, ktorá vedeniu poisťovne uložila prísnejší postup v sankcionovaní neplatičov poistného. „Neuplatňujeme síce benevolentný prístup, ale na druhej strane postupujeme tak, aby sme neplatiča poistného ekonomicky nepoložili. Vždy skúmame dôvod neplatenia,“ uvádza P. Kvasnica.
Sankcie poisťovňa uplatňuje najmä v prípadoch, keď sa preruší proces dohodovania s dlžníkom alebo keď dlžník nedodržiava dohodnutý splátkový kalendár. Naopak, ak si dlžník sám prizná dlh a vyráta si poplatok z omeškania, SZP mu ho zníži na polovicu. „Podľa našej skúsenosti firmy v rokoch 1996 až 1998 neplatili poistné z lajdáctva, v týchto prípadoch neplatičov automaticky sankcionujeme. Penále si uplatňujeme aj v prípade konkurzu na majetok dlžníka, hoci v týchto prípadoch zrejme nič nevymôžeme,“ dodáva P. Kvasnica.
FOTO – MIRO NÔTA