Novodobému fenoménu sa venuje kniha Selfish, Shallow, and Self-Absorbed: Sixteen Writers on the Decision Not to Have Kids americkej spisovateľky Meghan Daum. Knihu tvorí 16 príbehov ľudí, ktorí sa svojvoľne vzdali života s deťmi. Zoznámte sa s generáciou Child-Free. Pojem netreba zamieňať za childless, kde patria páry, ktoré objektívne nemôžu mať deti.
Autorka nepropaguje bezdetnosť ako životný štýl, ale bráni sa predsudku, že materstvo je pre každú ženu akousi prirodzenou požiadavkou spoločnosti. Najčastejšie ho sprevádza citové vydieranie rodiny, ktorá tvrdí, že rozhodnutie bude na staré kolená ľutovať až po osočovanie, že deti nenávidí.
Dôvodom pre takéto rozhodnutie môžu byť sebecké sklony ženy, kariéra, ekonomické problémy, ktoré sú najčastejšie spájané s nezamestnanosťou, obavy zo zodpovednosti alebo „hrozné“ gény.
Kto je väčší sebec?
Britský spisovateľ Geoff Dyer v knihe napríklad tvrdí, že „nie je si istý, či by niekomu prial svoje gény“. Jeho pravý dôvod je evidentne sebecký. K rozhodnutiu dospel, keď hral tenis a vyrušovali ho kričiace deti. S odstupom času tvrdí, že to bol „jasný dôkaz, že práva rodičov a ich detí majú prednosť pred všetkými ostatnými“.
Britský spisovateľ Geoff Dyer Zdroj: geoffdyer.com/
Jeho skúsenosť pozná každý v bežnom živote. Do autobusu nastúpi mladá rodina s dieťaťom, ktoré skáče, kričí a rodič pení nervozitou. Upozorňuje ho pre každú maličkosť. Napriek tomu, že ste si kúpili lístok rovnako ako dieťa s matkou, ste v nevýhode.
Ich prítomnosť vás znervózňuje, ale je nepatričné ich napomenúť, pretože by ste situáciu ešte zhoršili. Na druhej strane je nutné pochopiť, že je to dieťa a nazlostený cestujúci bol v jeho veku zrejme podobný.
Chelsea Handler, ktorá sa v Amerike preslávila komediálnou talkshow, pred dvoma rokmi priznala, že sa s vtedajším (medzičasom ex-) partnerom zhodli, že nechcú mať deti. Dôvodom nie je až tak averzia voči deťom, ale jednoducho starostlivosť o potomka je pre nich strata času a energie, ktorú chcú venovať inde.
Rodičovstvo považuje Ch. Handlerza poslanie, na ktoré sa necíti a bojí sa ho. Sama ako teenagerka vyrastala v New Jersey, chodila na party, nechcene otehotnela a rodičia jej búrlivé obdobie nezvládali. „Nechcem mať deti a nechcem, aby boli vychované opatrovateľkou. Nemám čas vychovávať dieťa. Nemyslím si, že by som bola dobrá matka, ale som skvelá teta alebo priateľka matky,“ reagovala na otázku.
Do sveta v kríze dieťa neporodím, tvrdí Slovenka
Vzdať sa plánu mať vlastné dieťa sa rozhodla aj Slovenska Viktoria Laurent, ktorá žije v Paríži. Jej dôvod nie je strach z vlastného zlyhania, ale strach o svoje deti v budúcnosti. „Rozvoj spoločnosti za posledné roky ma rozhodnutí utvrdil. Som citlivá na ochranu životného prostredia a planéty. Čakajú nás zmeny a nie v pozitívnom zmysle,“ tvrdí pre TREND.sk V. Laurent.
Viktoria Laurent s poetom Mariánom Šidlíkom Zdroj: Archív V. L.
Nad materstvom by uvažovala len vtedy, ak by sa súčasný trend konzumu a presadzovania individualizmu v pracovnom a súkromnom živote zmenil. „V dnešnom konzumnom svete, kde je každý jedinec pohltený, utopený dravým okolím odstrkujúcim city a pocity nabok, nie,“ hovorí.
S týmto tvrdením súhlasí aj autorka knihy spomínanej v úvode Meghan Daum, ktorá dodáva, že rodičia sú často oveľa sebeckejší v otázke environmentálneho povedomia ako bezdetné páry.
Rodiny majú väčšie autá, domy, spotrebu elektriny alebo vody a smetné koše sú každý deň preplnené plienkami, plastovými obalmi od jogurtov alebo obalmi od kašičiek. Detské izby sú preplnené plastovými hračkami, keďže drevené sú oveľa drahšie. Dieťa rozlomí plastové auto, automaticky sa vyhodí do odpadu. Rodičia považujú deti za svoju prioritu a dokážu tomu podriadiť všetko – aj medziľudské vzťahy.
Štúdia z minulého roka, na ktorú sa odvolal denník The New York Times, dokonca tvrdí, že bezdetné páry sú pre komunitu prospešnejšie ako rodiny s deťmi. Autorka knihy tvrdí, že odkedy sa rozhodla pre život bez potomka, venuje oveľa viac času nielen sebe, ale hlavne dobrovoľníctvu, pomáha blízkym a priateľom a viac dbá na ochranu životného prostredia.
Bezdetný človek daňami, či chce alebo nie, nepriamo podporuje vzdelanie či lekárov iných detí, rovnako tak dotuje daňové bonusy ich rodičov. V starobe mu to vrátia v podobe dôchodku, na ktorý sa mu poskladá súčasná generácia detí.
Ďalší argument autorky knihy - jej priateľka jej povedala, že jej rozhodnutie nemať deti súvisí s tým, že na svete je predsa množstvo sirôt alebo detí, ktoré žijú v hrozných podmienkach. „Tak prečo radšej dieťa neadoptovať? Namiesto toho mám sebecky priviesť na svet ďalšieho človeka a to len preto, že bude z mojej krvi? Mať vlastné dieťa je sebecké.“ reagovala.
Osočovanie a nepochopenie spoločnosťou
V. Laurent sa čoraz častejšie stretáva s ľuďmi, ktorí jej rozhodnutie schvaľujú, ale zbaviť sa stigmatizácie spoločnosti nie je ľahké. Princíp ženy-rodičky ostáva v spoločnosti hlboko zakorenený a to sa týka aj konzervatívneho Slovenska, kde sa muselo konať referendum o rodine.
„Väčšina ľudí dobrovoľnému vzdaniu sa materstva nerozumie a kritizuje to. Prečo by však malo byt povinnosťou ženy priviesť na svet potomstvo? Prečo by sa nemohla rozhodnúť nemať deti?“ pýta sa. S manželom sa na rozhodnutí zhodli a je pre ňu nepredstaviteľné, aby robil nátlak na ženy, aby otehotnela.
Z vlastnej skúsenosti tvrdí, že v pracovnom prostredí sú ženy, ktoré sa rozhodli nemať deti, v nevýhode. „Keď sa rozhoduje o dovolenkách, vždy majú prednosť ženy s deťmi, pretože majú napríklad školské prázdniny a podobne. Je to nepísaným pravidlom,“ dodáva.
Autorka knihy M. Daum tvrdí, že je čas redefinovať otázku, kto je sebeckejší. Rodičia alebo páry bez detí? Každý človek je istým spôsobom egoista, už tým, že dýcha. Dieťa podľa nej potrebuje vidieť vo svojom okolí rôznych ľudí a ich životné roly vo fungovaní spoločnosti, čo však automaticky neznamená, že musia byť za každú cenu rodičmi niekoho iného. Niekedy robia pre komunitu oveľa viac ako rodina, ktorá si svoj pozemok oplotí, aby dieťa neušlo na ulicu.
Na ďalšej strane: Keď sa materinský pud nedostaví a čísla, ktoré potvrdzujú trend
