Bratislava sa podľa T. Kratochvílovej zaoberá dosahmi zmeny klímy na mesto a chce sa stať udržateľným mestom. Podotýka, že udržateľné mesto sa nestáva len akýmsi heslom či túžbou, ale Bratislava aj skutočne robí opatrenia, ktoré ju majú k tomu doviesť.

Mesto má podľa nej množstvo strategických materiálov, ktoré sú vypracované pod týmto heslo, ale nie vždy sa v minulosti uplatňovali. „Uplatňovanie materiálov, ktoré vyplývajú zo záväzných strategických materiálov, nie sú vždy jednoduché, ale ani drahé. Niekedy ide o to, aby sme dokázali politicky presadiť opatrenia, ktoré zdanlivo vyzerajú byť nepopulárne alebo nepríjemné,“ uviedla prvá námestníčka. Pokračuje, že tu nejde len o životné prostredie, ale aj o zdravie ľudí.

Spolu s Metropolitným inštitútom Bratislavy pripravuje mesto program Zeleň na každú ulicu. Hlavné mesto chce tiež pripraviť koncepciu bratislavských brehov, ktorá určí spôsob, akým sa budú brehy Dunaja rozvíjať a ako sa treba o ne starať, uviedla T. Kratochvílová.

V priebehu budúceho roka chce mesto vypracovať dokument starostlivosti o dreviny. Vychádzať bude z arboristických štandardov. Bratislava potrebuje tento dokument, aby vedela zeleň chrániť a riešiť v súlade s ďalšími stratégiami, podotkla námestníčka.

„Pripravujeme celomestskú inventarizáciu v dvoch krokoch. Prvým je označenie a zakreslenie do mapy 2020 a 2021. Druhým je zhodnotenie stavu a návrh potrebných opatrení ku každému stromu,“ povedala T. Kratochvílová.

Problémom pri výsadbe nových stromov je tzv. „mesto pod mestom“, skonštatovala. „To sú väčšinou inžinierske siete, ktoré sú väčšieho rozmeru a môžu byť prekážkou pri vysadení stromov. Problémom nie je iba priestor, ale aj nájdenie spôsobu, akým sa dajú siete preložiť a súčasne tak zabezpečiť aj zavlažovanie stromov,“ vysvetlila.

T. Kratochvílová tvrdí, že mesto doteraz zanedbalo tiež monitoring podzemných vôd. Pri schvaľovaní rozvojovej dokumentácie mesto nevie, akým spôsobom budú budúce stavby ovplyvňovať podzemné vody. „Snažíme sa to uchytiť,“ poznamenala.