Protiruské sankcie rozšíril na konci minulého roka prezident Barack Obama kvôli údajne ruským hackerským útokom na americké úrady a inštitúcie. Západ uvalil na Rusko sankcie v roku 2014 kvôli jeho počínaniu počas krízy na Ukrajine, ktorá vyvrcholila tým, že Moskva anektovala autonómny polostrov Krym. A ozbrojeným konfliktom v Donbase medzi ukrajinskou armádou a proruskými separatistami.
Nový americký prezident by zrušenie sankcií zvážil, ak Rusi Američanom pomôžu v boji s teroristami a v dosahovaní ďalších cieľov dôležitých pre Spojené štáty. Ako Trump v tejto súvislosti dodal, je pripravený stretnúť sa po svojej inaugurácii, ktorá bude 20. januára, so svojim ruským náprotivkom Vladimirom Putinom. „Je mi jasné, že sa budú chcieť stretnúť a ja s tým nemám problém,“ dodal.
Trump zároveň vyhlásil, že sa nebude riadiť politikou jednej Číny, kým nezíska pocit, že Peking zmenil svoju menovú politiku a obchodné praktiky. „Všetko je v stave rokovaní, vrátane (politiky) jednej Číny,“ poznamenal Trump s odkazom na spor o nezávislosť Taiwanu, ktorý Čína považuje za jednu zo svojich provincií.
Americkí prezidenti z Demokratickej aj Republikánskej strany politiku jednej Číny zastávali od roku 1979, kedy Spojené štáty prerušili oficiálne diplomatické vzťahy s Taiwanom. Trump už počas predvolebnej kampane sľúbil, že prehodnotí pre USA nevýhodné obchodné dohody s inými krajinami a postaví sa proti nekalým obchodným praktikám Číny.
Pohrozil tiež, že uvalí na čínsky tovar vysoké clá a potrestá Peking za manipuláciu s kurzom čínskej meny. Peking pobúrilo, keď budúci americký prezident na začiatku decembra prijal telefonát od taiwanskej prezidentky Cchaj Jing-wen, ktorá mu gratulovala k zvoleniu. Išlo o prvý takýto kontakt od konca 70. rokov. Čínske ministerstvo zahraničia proti telefonátu protestovalo a vyzvalo Spojené štáty, aby sa držali politiky jednej Číny a s taiwanskou otázkou zaobchádzali kvôli riziku narušenia čínsko - amerických vzťahov obozretne.
