Odborníci pritom dlhodobo upozorňujú, že odkladanie peňazí bokom sa vypláca. Tí, ktorí tak doteraz robili, sa o tom môžu presvedčiť napríklad aj v súčasnosti, v čase pandémie nového koronavírusu.

Finančná rezerva je najdôležitejším a nevyhnutným prvým krokom na zlepšenie rodinnej finančnej situácie. Odborníci radia, že domácnosti by si mali odkladať minimálne 10 % z príjmu a správna výška rezervy tvorí až 6-násobok mesačného príjmu v domácnosti.

Branislav Gröhling
Neprehliadnite

Príspevok na lyžiarsky výcvik a školu v prírode zostáva v platnosti, potvrdil Gröhling

Pribúda ľudí bez rezervy

„Aktuálny prieskum finančného správania Slovákov ukázal, že domácnosti s finančnou rezervou museli robiť oveľa menšie zásahy do bežného chodu domácností ako tie, ktoré dostatočnú rezervu nemali,“ priblížila odborníčka na financie z Partners Group SK Andrea Straková.

Prieskum tiež ukázal, že väčšina Slovákov (82 %) si počas koronakrízy jednoznačne uvedomila, že finančná rezerva vo výške polročného platu je nevyhnutná. „Respondentov, ktorí uviedli, že majú dostatočnú finančnú rezervu, sa výrazne menej dotkli škrty v nákupoch, vo výdavkoch, či odklady splátok,“ doplnila A. Straková.

Podľa prieskumu sa odklad plánovaných nákupov najmenej dotkol práve tých, ktorí majú rezervu vo výške 6-násobku a viacnásobku príjmu. Zaujímavé zistenia tiež priniesla kategória odkladu splátok či nových pôžičiek.

„Zatiaľ čo medzi ľuďmi s dostatočnou finančnou rezervou si splátky odložili len tri percentá, medzi ľuďmi bez finančnej rezervy to bolo až 16 percent,“ doplnil Martin Slosiarik z agentúry Focus. Nové pôžičky si pritom podstatne častejšie brali ľudia bez finančnej rezervy (20 percent), čím podľa Slosiarika pravdepodobne „roztočili alebo ďalej roztáčajú finančnú špirálu splácania existujúceho dlhu ďalším dlhom. Medzi ľuďmi s optimálnou finančnou rezervou to bolo len percento,“ doplnil Slosiarik.

Na snímke budova Národnej banky Slovenska.
Neprehliadnite

Peniaze v bankách ľuďom prerobia. Ceny rastú oveľa viac ako úroky

Pozor pri úveroch

Podľa analytika Finančného kompasu Maroša Ovčarika tempo zadlžovania domácností na Slovensku od marca, keď vrcholila koronakríza, spomalilo.

„Celková výška vyčerpaných úverov v slovenských bankách medziročne spomalila z 8,26 percenta na aktuálnych 7,06 percent v júli tohto roka. Z pohľadu miery nesplácania rôznych typov úverov sú na tom dlhodobo najhoršie kreditné karty,“ priblížil Ovčarik s tým, že zatiaľ čo pri viacerých typoch úverov je trend nesplácaných úverov klesajúci, delikvencia kreditných kariet je najhoršia a stále sa zhoršuje.

Ľudia by mali byť obozretní, ak si odložili aj splátky svojich úverov. A. Straková hovorí, že ak klienti využili túto možnosť, ale neboli úplne bez príjmu, tak rozhodujúce je, čo s týmito prostriedkami urobili.

„Ak si odkladali a dotvárali rezervy, žiadna veľká zmena ich nečaká,“ konštatuje A. Straková. Problém vidí skôr u tých, ktorí mali voľné zdroje a míňali ich. „V tomto prípade odporúčam začať čím skôr s odkladaním takej sumy, aké sú splátky. Cieľom je vytvoriť si opätovne návyk,“ radí A. Straková.

Tí, ktorí mali naozaj znížené príjmy a ich situácia sa nezmenila, môžu po skončení splátkového moratória v dôsledku koronakrízy, ktoré môže byť najviac 9 mesiacov, požiadať banku o štandardný odklad splátok. "Tento odklad však už bude plne evidovaný v úverovom registri, negatívny zápis môže významne skomplikovať žiadosť o úver v budúcnosti," upozorňujeA.  Straková.