Do Talianska sa po nútenej covidovej pauze začínajú vracať turisti - a jedno z miest, ktoré pod ich náporom pred začiatkom pandémie trpelo najviac, sa rozhodlo vrátiť úder.

V snahe zabrániť zhromažďovaniu sa davov oznámili úrady vo Florencii zákaz vstupu do častí mesta, ktoré sú najobľúbenejšie pre nočný život, ak sa tam ľudia neprídu najesť alebo napiť. Informoval o tom spravodajský server CNN.

Starosta Florencie Dario Nardella podpísal nariadenie, ktoré až do ďalšieho rozhodnutia zakazuje ľuďom prechádzať sa v obľúbených častiach mesta vo štvrtok, v piatok a v sobotu večer.

Vstup do šiestich častí v historickom centre mesta, vrátane obľúbenej oblasti nočného života Santo Spirito, nie je dovolený od deviatej večernej do šiestej rannej, ak tam ľudia nepôjdu do barov alebo reštaurácií.

Ďalšie zákazy sa týkajú častí Piazza Strozzi, Santa Croce a Piazza S.S. Annunziata. To všetko sú miesta, kde sa ľudia večer radi schádzajú na schodoch slávnych kostolov a palácov.

Kedykoľvek je potom zakázané jesť alebo piť na schodoch Baziliky Ducha Svätého.

Za porušenie týchto pravidiel hrozí pokuta 400 až 1000 eur. Tieto pravidlá budú v platnosti až do konca pandémie.

Kým mestské úrady vyhlásili vojnu nočnému životu, riaditeľ Galérie Uffizi, ktorá hostí jednu z najslávnejších zbierok renesančného umenia na svete, požaduje zavedenie takzvanej sendvičovej dane pre stánky s pouličným občerstvením.

Tie podľa Eike Schmidta predávajú turistom jedlá so sebou a odpadky z nich potom končia v mestskom centre.

„Zákazy konzumácie na niektorých miestach a pokuty za odhadzovanie odpadkov sa ukázali ako prevažne nedostatočné prostriedky v boji proti tomuto nešváru,“ povedal Schmidt.

Otvorený dvor okolo galérie je lemovaný zabudovanými lavičkami z vysoko savého šedého pieskovca, takže problémom nie sú len odpadky, dodal Schmidt. Jedlo a pitie ničí kameň, ktorý je tam od čias renesancie.

„Aj teraz sú lavičky a schody Uffizi a otvorené haly Loggia dei Lanzi plné ľudí, ktorí tam jedia a pijú. Výsledkom je všade mastnota a omáčka na kameni, kúsky papiera, zvyšky jedla a škvrny od nápojov,“ povedal Schmidt.

„Kameň to všetko vstrebáva a postupom času sa poškodzuje. Aby sme ho ochránili, musíme ho neustále čistiť. Ak by majitelia stánkov prispeli malou čiastkou, potom by to bol spôsob, ako sa s tým vyrovnať.“

Predavači pouličného jedla sa v tomto ohľade líšia od reštaurácií, pretože reštaurácie poskytujú zákazníkom miesto, kde si môžu jedlo zjesť, dodal Schmidt.

„Zatiaľ čo pri pouličnom jedle, čo je samozrejme legitímne podnikanie, berú stánkari peniaze za predaj produktov, ale nenesú zodpovednosť za následky - odpadky, mastnotu, kečup, omáčku kvapkajúcu na kameň alebo na zem. Túto situáciu musíme vyvážiť.“

Časť miestnych obyvateľov tento návrh privítala, pretože situácia je podľa nich príšerná a je potrebné ju nejako vyriešiť.

Stánkari však na neho reagovali s rozhorčením a označili ho za absurdné; zvlášť potom v čase, keď pohostinský sektor patrí k najviac postihnutým po 18 mesiacoch pandémie.