V roku 2013 sa štátnym nemocniciam darilo straty znižovať, no vlani sa tento trend otočil a opäť narastajú. Čo je za tým?

Je za tým pravdepodobne viacero dôvodov. V roku 2013 dostali nemocnice výraznú finančnú injekciu. Oproti roku 2012 získali od zdravotných poisťovní o 73 miliónov eur viac, čo predstavuje nárast zdrojov o takmer sedem percent. Zároveň bol rok 2013 jediným rokom v období 2012 až 2015, kedy bola prestávka vo zvyšovaní platov lekárov podľa príslušného zákona o minimálnych mzdových nárokoch, takže sa personálne náklady výrazne nezvyšovali. Aj preto vytvárali nemocnice nižšiu stratu ako v roku 2012.

V roku 2014 však už znova prišlo k povinnému zvyšovaniu miezd lekárov, začalo sa hovoriť o oddlžovaní, čo zvyšovalo tzv. morálny hazard, rôzne kauzy prispeli k nestabilite v rezorte. Prišlo k viacerým pohybom, odstúpila ministerka zdravotníctva, ktorá si svoj odborný imidž postavila na zlepšovaní hospodárenia štátnych nemocníc, ktorému venovala veľa energie. Ale ukázalo sa, že zvýšená manažérska snaha o lepšie hospodárenie pri absencii systémových zmien síce môže priniesť čiastkové úspechy, ale sú to väčšinou len krehké úspechy krátkodobého charakteru.

Čo hovoríte na to, že rok pred voľbami sa pripravujú nové ozdravné plány nemocníc?

Keďže má ísť o päťročné ozdravné plány, je škoda, že sa nepresadili už na začiatku volebného obdobia. Takto tu je väčšie riziko, že po nasledujúcich voľbách, alebo dokonca možno ešte aj pred nimi, budú tieto plány zmietnuté zo stola. Prípadne výrazne zmäkčené. Ak by sa s nimi začalo skôr, bola by tu väčšia šanca, že prípadné zmeny sa stihnú implementovať, že budú istý čas trvať, stanú sa zažitými a budú tak ťažšie revidovateľné.

Momentálne majú asi hlavne motivovať nemocnice, kdeže na základe ich výsledkov rozhodne ministerstvo financií, či sa pristúpi k oddlženiu.

Je dobré, že sa ministerstvo snaží motivovať štátne zariadenia, aby hospodárili vyrovnanejšie, a že schválenie ozdravných plánov má byť jednou z podmienok na oddlženie nemocníc. Znižuje to riziko morálneho hazardu. Pozitívne vnímam, že nemocniciam má s ozdravnými plánmi pomáhať Inštitút zdravotnej politiky pri ministerstve zdravotníctva, čo dáva väčšiu nádej, že by mohli byť vyššej kvality ako "kotolníkové ozdravné plány" z čias Zuzany Zvolenskej.

Nemocnice zvýšili minulý rok aj dlhy. Aký vplyv na to mala implementácia európskej Smernice, ktorá zaviedla splatnosť faktúr v prípade zdravotníckych zariadení na 60 dní? Podľa rezortu sa kvôli tomu začali dynamickejšie presúvať záväzky v lehote splatnosti do kategórie po lehote splatnosti.

Či je tomu skutočne tak, alebo je to len vhodná výhovorka pre rýchlejšie zadlžovanie, sa nedá určiť. Ministerstvo totiž nekvantifikovalo vplyv tohto administratívneho opatrenia na zvýšenie nárastu záväzkov po lehote splatnosti - kľúčového ukazovateľa zadlženosti štátnych nemocníc. Ak chceme porovnať tempo zadlžovania štátnych nemocníc a minimalizovať administratívny vplyv európskej smernice, je momentálne lepšie porovnať rok 2014 s rokom 2012. V priebehu neho narástli štátnym nemocniciam záväzky po lehote splatnosti o 72 miliónov eur, zatiaľ čo vlani prišlo k väčšiemu nárastu - o 81 miliónov eur, pri otáznom, ale stále sa zmenšujúcom administratívnom vplyve spomínanej európskej smernice.

Prečo sa už roky, bez ohľadu na vládu, nedarí zlepšovať hospodárenie nemocníc?

Lebo v nich absentujú správne motivácie. Výrazný vplyv na zlé hospodárenie štátnych nemocníc majú politicky nominovaní riaditelia s krátkou životnosťou, chýbajúce tvrdé rozpočtové pravidlá, nehospodárne nákupy. Rovnako neustále oddlžovania zo strany štátu, legislatíva nútiaca vykonávať zdravotné výkony aj bez ich finančného krytia, zdrojmi nekryté zvyšovania platov lekárov a sestier, obrovský štátny vplyv na zdravotníctvo a s tým súvisiace konflikty záujmov a odmietanie vstupu súkromného kapitálu do nemocníc štátu, ako aj zabetónovanie štátnych nemocníc v koncovej sieti.

Opozícia chce opäť iniciovať odvolávanie ministra zdravotníctva Viliama Čisláka. Aj práve kvôli zlému hospodáreniu nemocníc. Je to podľa Vás dôvod na jeho zosadenie?

Ak by tu existovala politická kultúra, že zle hospodáriace štátne nemocnice, štátne podniky a ostatné štátne inštitúcie sú dôvodom na odvolanie ministrov, museli by zmeny prichádzať neustále a vo viacerých rezortoch. A aj v predchádzajúcich vládach a stále by sa začínalo od nuly a s novou, väčšinou neodôvodnenou nádejou, ako sa to ukazuje aj na poste ministra zdravotníctva súčasnej vlády. Schopnosť či neschopnosť ministrov a vlády riešiť spoločensko-ekonomické problémy Slovenska nech posudzujú občania pri voľbách. Ministri by mali mať v zásade, s výnimkou obrovských prešľapov, k dispozícii celé funkčné obdobie na realizáciu svojej politiky, aby potom mohli byť následne za ňu braní na zodpovednosť a nemuseli sa "ukrývať" v Bruseli.