Cieľ zákona č. 193/2001 Z.z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov vyplýva z jeho názvu. Za tri roky účinnosti však tento predpis podporil iba dva projekty – v Devínskej Novej Vsi a vo Vrábloch.
Navyše aj pri prvom z nich dva roky po jeho schválení prezentoval Najvyšší kontrolný úrad SR minulý týždeň zistené nedostatky. Štátna politika podpory parkov ako ťahúňov regionálneho rozvoja tak želaný efekt nepriniesla.
Pritom takmer každá veľká obec v územnom pláne už medzičasom časť katastra vyčlenila ako priemyselnú oblasť, s perspektívou vybudovania parku. Bola to prirodzená a cielená reakcia regiónov na ponuku v zákone.
Obce vypracovali aj projekty, mnohé zohnali prvotných investorov či potrebný objem peňazí, nepodarilo sa im však splniť všetky podmienky dané zákonom, prípadne im časový sklz pri posudzovaní žiadostí záujemcov odplašil.
Ministerstvo hospodárstva SR spolu so Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) sú napriek neúspechu zákona presvedčení, že rozvoj priemyselných parkov dokáže zásadným spôsobom urýchliť práve štát. A nielen veľkou novelou zákona.
V súlade so Stratégiou a kritériami pri podpore budovania priemyselných parkov, prezentovanou začiatkom tohto roka, vytipovali rezort a jeho agentúra takmer dve desiatky lokalít Slovenska, pri ktorých sa potenciál vybudovať park má stretávať so záujmom čo najväčšieho počtu investorov usadiť sa práve v tejto lokalite. SARIO ubezpečuje, že výber je profesionálny a objektívny.
Čistá nula
Okrem spochybneného udelenia štátneho príspevku na priemyselný park Devínska Nová Ves sa doterajšia štátna podpora budovania priemyselných parkov za takmer pol miliardy korún odohrala len mimo rámca príslušného zákona – či už ide o park v Lozorne pri Volkswagene Slovakia, malacké Eurovalley alebo východoslovenský Kechnec.
Len vlani pritom schvaľovacím konaním prechádzali projekty Gabčíkova, Popradu-Matejoviec, Rožňavy, Michaloviec, Lučenca, Bardejova či Kysuckého Nového Mesta. Do cieľa nedošiel ani jeden z nich.
Riaditeľ regionálnych kancelárií SARIO Michal Mrník pritom odkazuje na veľkú novelu zákona, ktorá čaká na zaradenie do rokovania vlády SR a podľa plánu rezortu hospodárstva má platiť od druhej polovice tohto roka. „Zákon dosiahol zlepšenia,“ naznačuje.
Spomína najmä zníženie povinného minima financovania z prostriedkov obce na desať percent či zmenšenie požadovaného počtu investorov na jediného.
Obec tak na zriadenie alebo nadobudnutie pozemku môže dostať príspevok už nielen sedemdesiat, ale až 90 percent nákladov, hoci v prípade infraštruktúry len do výšky polovice investičných nákladov firiem, ktoré sa v parku zaviazali pôsobiť. Park však podľa návrhu zákona bude môcť zriaďovať už nielen obec sama, ale aj združenie viacerých obcí.
Na druhej strane SARIO odkazuje, že počet vytvorených pracovných miest bude musieť byť adekvátny tomu, čo chce obec žiadať. „Odborný posudok, ktorý budeme robiť my, to zohľadní, a ak nových pracovných miest nebude dosť, bude negatívny,“ naznačuje M. Mrník.
Skúsenosti s byrokraciou
Vlaňajšie posudzované projekty však padli na iných bariérach. Mnoho investorov sa sťažuje na náročné a zdĺhavé sceľovanie pozemkov, spojené s administratívnymi prieťahmi. Obec okrem dohody s vlastníkmi nemá na to žiadny nástroj.
Priemyselné parky nie sú strategické investície, a preto nemajú nárok žiadať o vyvlastňovanie pozemkov – na tom sa napríklad „zasekol“ popradský park. „Ak bude mať starosta snahu, vytvorí tím, ktorý bude tlačiť na úrady. Páky na to majú,“ hovorí M. Mrník. „Je na samospráve, akú cestu k projektom zvolí. Niektoré prijmú dvoch-troch mladých ekonómov ako projektových manažérov namiesto konzultačnej firmy, ktorá berie desaťpercentnú províziu,“ načrtáva možnosti.
Prezident Združenia priemyselných podnikateľov a zároveň riaditeľ developerskej spoločnosti IPEC Ivan Čarnogurský však nielen na príklade vlastného projektu v Gabčíkove, ale aj na celej „skupine parkov, ktorých rozvoj sa zastavil alebo spomalil pre chýbajúcu štátnu podporu“ obviňuje byrokraciu, ktorá „fungovala záporne“.
Svoje výhrady cieli najmä na kritériá bodovania návrhov. Ďalším problémom je zdĺhavý schvaľovací postup – ten napríklad vlani odplašil prvých reálnych záujemcov o vstup do parku v Spišskej Novej Vsi.
SARIO sa bráni
Z regiónov sa často ozývajú ponosy aj na nedostatočnú aktivitu SARIO. Na otázku obsiahnutú v sťažnostiach, prečo v niektorých regiónoch zatiaľ nikoho zo SARIO nevideli, reaguje M. Mrník argumentom šiestich regionálnych zastúpení v krajských mestách okrem Bratislavy a Trnavy.
„Minulý rok sme chceli naše zastúpenia posilniť, neboli na to peniaze. Tento rok posilníme polovicu z nich – tam, kde by mal byť najväčší záujem investorov a záber práce so štrukturálnymi fondmi.“ Uvádza najmä Považie a východ krajiny.
„Majú na starosti databázu nehnuteľností, prehliadky s investormi, riadia projekty na regionálnej báze. Niekedy ich naozaj nemožno nájsť v kancelárii. Nedá sa vyhovieť každému, ale ešte sa mi nestalo, že by mi niekto volal, že sa s nimi nemôže stretnúť,“ obhajuje svojich podriadených v regiónoch. Na druhej strane, z nedostatku aktivity viní aj samosprávy. Argumentuje školeniami, ktoré prebiehali na úrovni vyšších územných celkov. „Zástupcovia samospráv na školenia príliš nechodili,“ pripomína.
Maľovanie mapy
Agentúra a rezort hospodárstva však nehodlajú čakať, kým novela zákona alebo štrukturálne fondy EÚ konečne urýchlia vznik parkov. Začiatkom roka sa rozhodli vytipovať konkrétne lokality, v ktorých sa za štátnej asistencie postavia parky a pritiahnu investori.
V prvom kroku návrh takýchto lokalít vychádzal zo zoznamu pripravovaných či plánovaných parkov za posledné dva roky. Mnohé z nich figurovali v databáze SARIO ako zelené lúky ponúkané investorom, niektoré v minulosti neúspešne žiadali o podporu.
Do prípravy základnej mapy vstúpil zoznam všetkých vlani evidovaných potenciálnych investičných projektov. „V 65 až 70 percentách zámerov mali investori už vopred vybranú lokalitu, kam chceli ísť. Neznamená to, že tam aj končili, ale mali predstavu,“ vysvetľuje M. Mrník. Záujem investorov sa odvíjal od existencie diaľnice, technickej infraštruktúry, vodného hospodárstva, ochrany prírody, nezamestnanosti či hustoty osídlenia.
Na základe intenzity záujmu vznikla mapa s elipsami, ktoré vytvorili skupiny miest, okresov alebo častí okresov. Vyšlo ich sedem. Najväčšia radosť zavládla v siedmych komúnach, ktoré sú v zozname na prvom mieste – v Malackách, Trenčíne, v Martine, Dubnici nad Váhom, Nitre, Banskej Bystrici a Lemešanoch.
„Je jasné, že na východnom Slovensku je najväčší záujem o miesta medzi Prešovom a Košicami,“ zdôvodňuje jeden z motívov, ktoré viedli k výberu Lemešian.
Sedem vyvolených
V každej elipse boli vybraté tri lokality. Jedna je prioritná, druhá a tretia pre prípad, ak by prvá lokalita z akéhokoľvek dôvodu nevyhovela. M. Mrník odmieta špekulácie o vopred dohodnutých výberoch. „Žiadna priama komunikácia tu predtým nebola,“ zdôrazňuje. Že po prezentačnej tlačovke sa začali boje, priznáva. „No nikde nie je napísané, že ak jedna lokalita nevyhovie, nenahradí ju ďalšia.“
Po zverejnení stratégie agentúra zvolala starostov, projektových manažérov i firmy, ktoré im pomáhajú. „Vysvetlili sme im, prečo boli vybraní, a povedali, čo bude ďalej,“ hovorí M. Mrník a tvrdí, že už prebieha analýza nákladov, potrieb, prekážok pri infraštruktúre či vykupovaní pozemkov. Primátori a starostovia spolu so SARIO dolaďujú projekty, zlepšujú mediálne prezentácie a rokujú s potenciálnymi investormi.
Predstaviteľ SARIO nechce hovoriť, koľko peňazí by mohlo ísť na tie-ktoré projekty. „Napríklad Kechnec na 80 hektárov potreboval 180 miliónov korún. Niekde treba menej, niekde viac,“ naznačuje.
Mimo zákona
Pri podpore týchto prioritných parkov sa však nebude postupovať podľa zákona. „Toto sú strategické parky, ktoré by malo ministerstvo alebo štát podporiť sto percentami. Ministerstvo by malo byť spolu s obcami ich zriaďovateľom,“ dodáva suverénne.
Uvedený zoznam osemnástich prioritných lokalít však podľa neho nevylučuje žiadneho zo žiadateľov o podporu podľa zákona či zo štrukturálnych fondov, hoci ani doterajšie pokusy o financovanie pomocou Phare cielený efekt nepriniesli. Začiatkom apríla však SARIO na webovej stránke zverejnilo výzvy na podávanie projektov.
Individuálne granty môžu pokryť až 90 percent nákladov. Kritériá sú podobné ako v zákone, hoci k žiadosti o podporu zo štrukturálnych fondov musí obec už doložiť stavebné povolenie na všetky stavby, na ktoré ju žiada.
Lúky a parky
K ôsmim parkom, ktoré SARIO oficiálne prezentuje, M. Mrník pridáva aktuálne budovaný dodávateľský park pri závode PSA v Trnave. Počet pripravovaných projektov však odhaduje na 25 až 30, plánovaná je podľa neho ďalšia tridsiatka.
Talian Lucio Masutti, ktorý na Slovensku dotiahol do finále dva projekty, je však opatrnejší. „Stalo sa to na Slovensku módnym pojmom. Každá oblasť sa nejakou zelenou lúkou snaží prezentovať priemyselný park,“ tvrdí developer L. Masutti. Minimálne polovica z nich však podľa neho nespĺňa dva základné prvky, ktoré musia byť jasné: dispozícia pracovnej sily a komunikácií. „Treba počkať, kým sa vyjasní, čo bude a čo nebude priemyselný park.“
„Zelená lúka nie je park,“ zdôrazňuje M. Mrník. Investičná lokalita sa ním stáva scelením pozemkov a vybavením infraštruktúrou, pričom potrebuje správcu – developera, dodáva k definícii priemyselných parkov. No L. Masutti by uvítal presnejšiu terminológiu. Niektoré už prezentované parky v SR vznikli odčlenením historicky spojených výrob a obslužných činností s možnosťou vstupu ďalších firiem, ďalšie ako dodávateľské parky okolo veľkých spoločností.
Prvú skupinu reprezentujú hnedé parky na pôde bývalého Chemlonu Humenné či Chemka Strážske. Do ďalšej patrí park Volkswagenu v Lozorne. Prvé dva spomínané sú súčasťou ôsmich priemyselných parkov prvej kategórie podľa kritérií SARIO. Lozorno medzi nimi nie je len preto, že si ho riadi VW podľa vlastných potrieb. „Týchto osem priemyselných parkov spĺňa naše kritériá, no niektoré s prižmúrenými očami,“ priznáva M. Mrník.
L. Masutti za priemyselný park nepovažuje skupinu firiem nadviazaných na jednu spoločnosť, prípadne odvetvie. „Ak sa hlavná spoločnosť dostane do krízy, hrozí uzavretie oblasti. Zóna s podnikmi rôznych odvetví má naopak dlhšiu životnosť. Ak sú tam však tri-štyri odvetvia, vzniknú životaschopné štruktúry,“ uzatvára.
Parky pre jednu firmu
Novelou zákona sa črtajú aj iné, extrémne prípady. Podporu môže žiadať aj obec, v ktorej si závod postaví jedna firma, a ak lokalitu vyťaží, ďalší nemusia nasledovať. A podľa M. Mrníka to môže stačiť na priemyselný park.
Proti teoretickým priemyselným parkom s jednou firmou stoja reálne príklady pritiahnutých spoločností bez toho, aby museli budovať priemyselný park. I. Čarnogurský ako príklad uvádza Senicu, kde mesto spolu s developerom IPEC prilákalo výrobcu káblových zväzkov pre automobilový priemysel Delphi.
- Strategické priemyselné parky, vybraté agentúrou SARIO
- Bánovce nad Bebravou
- Banská Bystrica
- Detva
- Dubnica nad Váhom
- Kecerovce
- Kysucké Nové Mesto
- Lemešany
- Levice
- Liptovský Mikuláš
- Lučenec
- Malacky
- Martin
- Nitra
- Pezinok
- Prešov
- Senica
- Trenčín
- Zlaté Moravce Pozn.: Zvýraznené sú tzv. prioritné parky PRAMEŇ: SARIO
Na prvotnú investíciu sa podľa neho začínajú nabaľovať ďalšie, jedna z oblasti spracovania plastov a jedna japonská firma. „Ak je investícia zaujímavá, vlastne tu ani nemusí byť priemyselný park. No už príchodom jednej firmy vznikajú podmienky, ktoré môžu využiť ďalšie. Rozvoj sa potom môže odštartovať takmer hocikde,“ dodáva.
Ani ďalšie obce dosiaľ nepotrebovali oficiálny štatút priemyselného parku na to, aby sa im aj s referenciami prvého investora podarilo pritiahnuť do spoločného priestoru ďalších – v Ilave, Bánovciach nad Bebravou či Martine. No tam, kde sa k pôde prihlásili stovky individuálnych vlastníkov, zatiaľ žiaden priemyselný park nevyrástol. Vyvlastňovanie v prípade parkov neprichádza do úvahy.
Bez štátneho
Viaceré samosprávy sa však rozhodli pre vlastnú cestu podpory parkov – bez požiadavky na štátne peniaze. Na zelených lúkach pripravili a dotiahli projekty tak, že ich môžu prezentovať ako priemyselné parky – Sládkovičovo, Vráble, Malý Krtíš, Levice či čoskoro Šamorín. Vo všetkých týchto prípadoch bola splnená minimálne jedna z troch podmienok. Nechýbal buď aktívny developer, odhodlaný silný investor, alebo aspoň pružná samospráva.
A všeobecná zastrešujúca podmienka – ucelenosť pozemkov určených na park. M. Mrník síce tvrdí, že vo viacerých z preferovaných lokalít je stav vlastníkov pôdy známy, SARIO a predstaviteľov samospráv však neraz čakajú rokovania so stovkami individuálnych vlastníkov. Hľadanie dohody na cene môže byť zdĺhavé. „Všade, kde sme dosiaľ robili, museli sme spolu s investormi všetko vykúpiť,“ bilancuje skúsenosti IPEC so získavaním pozemkov I. Čarnogurský.
Foto – Milan Illík, Miro Nôta
