Ruský vpád na Ukrajinu odhalil hlboké rozpory medzi chorvátskymi lídrami. Ruská vojna zároveň obrátila naruby politické výpočty v celej Európe a podkopala jednotu medzi členmi Severoatlantickej aliancie, píše Bloomberg.

Chorvátsky prezident Zoran Milanovič v pondelok vyhlásil, že žiadny zákonodarca by nemal súhlasiť s prijatím Fínska a Švédska do NATO, kým Západ nepomôže jeho bratom v Bosne a Hercegovine, inak riskuje, že bude označený za „zradcu“.

Kremeľský košiar

Úloha chorvátskeho prezidenta je najmä ceremoniálna, je však vrchným veliteľom ozbrojených síl. Milanovičova pichľavá poznámka viedla k eskalácii jeho verejného rozkolu s premiérom Andrejom Plenkovičom, ktorý je v posledných dvoch rokoch jeho hlavným politickým rivalom.

Predseda vlády o prezidentovi vyhlásil, že sa svojimi vyjadreniami zaradil do kremeľského košiara. „Postoj proti rozširovaniu NATO je proruským postojom,“ povedal v pondelok na tlačovej konferencii v Záhrebe Plenkovič. „Je to katastrofa a veľmi to škodí Chorvátsku,“ dodal.

Otvorená náruč

Rozkol v Záhrebe môže zbrzdiť iniciatívu generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, ktorý minulý týždeň vyhlásil, že aliancia prijme oba severské štáty s „otvorenou náručou“. NATO o svojich nových členoch rozhoduje na základe konsenzu po konzultáciách s jednotlivými členskými krajinami.

Hrozí konflikt s Moskvou

Milanovič, ktorý sa zo všetkých politikov teší v Chorvátsku najväčšej popularite, ruskú agresiu voči Ukrajine odsúdil, ale zároveň kritizoval premiéra za jeho neochvejnú podporu Kyjeva, ktorá by mohla viesť k otvorenému konfliktu s Kremľom.

Milanovičovo vyhlásenie, že Ukrajina je „skorumpovaný štát“ donútilo chorvátskeho premiéra ospravedlniť sa vláde v Kyjeve a prehĺbilo rozpory medzi oboma politikmi, keď Plenkovič následne označil prezidenta za „ruského agenta“.

Ďalšie dôležité správy

Súčasný premiér Chorvátska Andrej Plenkovič
Neprehliadnite

Chorvátsko sa zachovalo cynicky a neľudsky, Rusko ho obvinilo z ničenia bilaterálnych vzťahov