Keď sa Vladimír Ledecký stal pred piatimi rokmi starostom Spišského Hrhova, chcel, aby jeho obyvatelia dostali lepšiu perspektívu. „Hlavnou úlohou samosprávy nie je vytváranie pracovných miest a riešenie nezamestnanosti.
No určite môže tomu výrazne pomôcť prostredníctvom regulácie výšky miestnych daní a poplatkov alebo využívaním svojho nehnuteľného majetku, v našom prípade pozemkov,“ tvrdí tento 37-ročný richtár, ktorý pred nástupom do svojej funkcie pôsobil ako stavbár v zahraničí.
Sprvoti stavil na rozvoj cestovného ruchu. Dnes sa však už môže prezentovať aj prvým investorom. Do obce s 1100 obyvateľmi prichádza talianska firma Sitem.
Tá tu postaví na zelenej lúke novú fabričku, ktorá dá už budúci rok prácu zhruba 60 ľuďom. A už dnes je pravdepodobné, že do Spišského Hrhova za ňou prídu čoskoro aj ďalší investori.
Na začiatku bol plán
Spišský Hrhov bol jednou z prvých samospráv v regióne, ktorá mala vypracovaný plán hospodárskeho a územného rozvoja. „Ak chcete niečo urobiť, musíte najprv mať plán, ktorý vám ukáže kedy, ako a za koľko,“ vysvetľuje starosta.
V pláne, ktorý si obec stanovila pred dvoma rokmi, sa objavili aj zámery, ktoré spočiatku vyzerali ako nerealizovateľné. No občania a samospráva ich chceli v ňom mať. „Až následne sme si uvedomili, že to vieme urobiť. Že to nestojí len na peniazoch,“ spomína V.Ledecký.
V obci, ktorá leží na hlavnom ťahu Prešov – Poprad, v kraji, ktorému dominujú hradby Spišského hradu a starobylá Levoča, stavili na turistický ruch. „Začali sme sa mu venovať systematicky,“ vysvetľuje starosta, prečo sa im všedný nápad staviť na cestovný ruch oplatil.
Obec, samozrejme, nepohrdla príspevkami viacerých fondov a nadácií. Tie doteraz prispeli na sedemnásť rôznych projektov.
Najväčší z nich, za 30-tisíc eur (1,25 mil. Sk), bol s využitím prostriedkov fondu Phare zameraný práve na podporu cestovného ruchu. Aj vďaka nemu majú v Spišskom Hrhove v prevádzke tri dielne zamerané na ručnú výrobu a tradičné ľudové remeslá.
Drevárska dielňa sa zaoberá výrobou funkčných fúkacích nástrojov, hlavne rôznych píšťaliek či fujár, ale aj výrobou drevených hlavolamov a rôznych drevorezieb. Kováčska dielňa okrem úžitkových predmetov a nástrojov vyrába aj rôzne suveníry a v krajčírskej dielni sa rozbieha šitie krojov.
Nestačia vyrábať
Vďaka týmto aktivitám v sezóne získavajú prácu zatiaľ zhruba tri desiatky miestnych remeselníkov. Vyrobenú produkciu predávajú vo svojom stánku turistom na neďalekom Spišskom hrade.
No turistov lákajú aj na návštevu do obce, ponúkajú im pozrieť si dielne, v ktorých predávané výrobky vznikajú. „Máme s tým taký úspech, že nestíhame vyrábať. Už pred koncom letnej sezóny sme boli vypredaní,“ pochvaľuje si V. Ledecký.
Doteraz však pre jednotlivých remeselníkov nebola výroba v dielňach hlavným zamestnaním. „Pôvodne to bola občianska aktivita, ktorá sa za podpory obce rozšírila,“ spresňuje starosta.
No vzhľadom na úspech sa od tohto roka pre niektorých z nich stáva táto aktivita hlavným zdrojom obživy. „Systematickosť cestovného ruchu v našej obci spočíva aj v tom, že od nadchádzajúcej letnej sezóny budú mať tieto aktivity organizovaný charakter. Počas celej sezóny budeme prezentovať živé ľudové remeslo, historické pamiatky v obci a okolí, chránené prírodné územia,“ dodáva V.Ledecký.
Exkurzie u úspešných
Ďalšie pracovné miesta priniesla turistická ubytovňa. Jej úspech a vyťaženosť, hlavne v letnej sezóne, sa stali motivačným prvkom aj pre obyvateľov dediny. Samospráva ich chce navnadiť na ubytovávanie hostí v súkromí. „Zobrali sme ich autobusom do niekoľkých dediniek na Horehroní, kde z toho ľudia bežne žijú. Mohli sa tak na vlastné oči presvedčiť, že sa to oplatí,“ opisuje starosta prácu s ľuďmi.
Zatiaľ sa toho chytili v troch domčekoch, ale sú signály, že sa do tohto biznisu chystajú pustiť aj ďalší. Rovnaký - názorný spôsob zvolili aj pri motivovaní žien v krajčírskej dielni.
Tentoraz sa vybrali do dedín z poľskej strany Vysokých Tatier, kde s prekvapením zistili, že v tamojších dielničkách poľské ženy šijú aj kroje zo slovenského Spiša. A úspešne ich exportujú dokonca až do zámoria. Úspechu krajčírskej dielne pritom prisudzuje sám starosta veľký význam, pretože pre ženy sa práca v regióne hľadá oveľa ťažšie.
Mnohé z nich sú Rómky z miestnej zhruba 20-percentnej menšiny. Tá žije integrovane v obci. „Naši Rómovia majú všetci aspoň základné vzdelanie, preto s nimi môžeme robiť aj náročnejšie projekty. Sme veľmi príjemne prekvapení ich snahou pracovať a učiť sa. Pritom treba objektívne povedať, že to majú pri zháňaní zamestnania ťažšie ako ostatní,“ konštatuje V. Ledecký.
Ďalší rozvoj cestovného ruchu môže priniesť výstavba golfového ihriska. Podľa slov starostu doterajší plán a prieskum preukázali, že vybraný obecný pozemok má na to tie najlepšie predpoklady.
Už sa naň boli pozrieť aj potenciálni investori, no vedenie obce sa zatiaľ s nikým nedohodlo. Nepresvedčili ho o serióznosti svojho záujmu a nezískali dôveru. „Nie cena pozemku je rozhodujúca. Ale to, čo sa na ňom vytvorí, aký úžitok prinesie v budúcnosti investorovi a, samozrejme, aj obci a jej občanom,“ zdôrazňuje V Ledecký.
Prichádzajú Taliani
Starosta priznáva, že len z turistického ruchu sa nedá v Spišskom Hrhove vyžiť. Aj keď sa aj v tomto blýska na lepšie časy. Doteraz žili z letnej sezóny, ale otvorením nového lyžiarskeho areálu v neďalekej Levočskej doline sa vytvárajú predpoklady, že turisti budú hľadať ubytovanie v dedine aj v zime. Problémom je však aj stabilita pracovných miest. „Ľahšie je nové pracovné miesto vytvoriť, ako ho udržať,“ upozorňuje V.Ledecký.
Preto keď sa v obci od svojho právneho zástupcu dozvedeli, že talianska firma hľadá miesto na svoj nový závod, hneď sa tejto príležitosti chytili. Firma Sitem prichádza na Spiš za svojimi tradičnými zákazníkmi, ktorí sa už na Slovensku alebo v okolitých krajinách usadili, uviedol pre TREND Vito Bovoli, konzultant, ktorý spolupracuje nielen na tomto projekte talianskych investorov. „To, že si firma Sitem vybrala práve Spišský Hrhov, je v nemalej miere zásluha tamojšieho starostu. Vďaka nemu možno očakávať príchod ďalších investorov do obce,“ dodal V. Bovoli.
Na Spiš za Embracom
Sitem má približne tridsaťročnú históriu, najväčší, vyše 70-percentný podiel v ňom drží rodina Bartoloni-Scarcovcov. V meste Trevi pri Perugii zamestnáva okolo 180 ľudí. Jeho tržby za rok 2002 dosiahli takmer 56 mil. eur (zhruba 2,2 mld. Sk). Zaoberá sa výrobou komponentov pre elektrické motory, transformátory či alternátory napríklad Siemens-Bosch, ECC (bývalý Electrolux) a Emerson.
Medzi jeho odberateľov patrí aj najväčší svetový výrobca chladiacich kompresorov spoločnosť Embraco, ktorej výrobný závod v Spišskej Novej Vsi už päť rokov zamestnáva zhruba dvetisíc ľudí. Nemalá časť produkcie Sitemu je určená aj pre automobilový priemysel.
„Ukázali sme im lokalitu, kde môžu postaviť svoj nový závod, a predostreli sme im naše podmienky. Už ďalej nehľadali,“ stručne opisuje lákanie investora V. Ledecký. Taliani uzavreli s obcou dohodu o odkúpení 10-hektárového pozemku, ktorý leží na jej okraji pri hlavnom cestnom ťahu a v dosahu potrebnej infraštruktúry. Na desatine jeho rozlohy bude stáť v budúcom roku nová fabrika.
Celá investícia by mala mať hodnotu okolo 8,5 mil. eur (zhruba 340 mil. Sk). Investor aj obec chceli závod postaviť už v tomto roku, ale vzhľadom na legislatívne podmienky a hlavne lehoty spojené so stavebným konaním je zrejmé už teraz, že skôr to nestihnú. Len čakanie na hodnotenie vplyvov na životné prostredie v metodike EIA bude trvať niekoľko mesiacov.
„Na druhej strane, jednou dohodou s nami vyriešili Taliani všetky problémy týkajúce sa pozemku, stavebného povolenia a výstavby infraštruktúry,“ upozorňuje starosta. Obec totiž vykonáva všetky kompetencie spojené so stavebným povolením. Navyše sa zaviazala, že dotiahne na pozemok všetky potrebné siete a prostredníctvom svojho obecného podniku služieb zabezpečí aj základné stavebné práce.
Prečo nie priemyselný park
Obec v zmluve tiež sľúbila, že polovicu sumy získanej od Talianov za pozemok investuje spätne do výstavby infraštruktúry. Výsledkom je to, že miestni ľudia získajú prácu už pri výstavbe fabriky. Okrem toho, obecný rozpočet Spišského Hrhova nepotrebuje výpredaj majetku. Už v minulom roku mala obec príjmy o dva milióny korún väčšie ako sedemnásťmiliónové výdavky, z ktorých väčšinu (10 mil. Sk) tvorila prevádzka školy.
„Nešli sme cestou získavania prostriedkov na projekt priemyselného parku,“ hovorí ďalej starosta Spišské Hrhova. Podľa jeho slov totiž legislatívne a finančné podmienky by obec nevedela splniť. „Navyše si myslím, že to nie je ani potrebné. Priama dohoda s investorom, ktorý odkúpi obecný pozemok, je lepšia a jednoduchšia pre obe strany. Keď si tu sám postaví na vlastnom pozemku fabriku, je aj väčšia istota, že odtiaľ tak ľahko neodíde, ako keby si len prenajímal od nás priestory v priemyselnom parku,“ vysvetľuje V. Ledecký.
Predpokladá, že vzhľadom na veľkosť odkúpeného pozemku Sitem plánuje k nim pritiahnuť aj ďalších svojich kooperujúcich partnerov a investorov. „Preto sme aj súhlasili s tým, aby odkúpil desaťnásobne väčšiu plochu, ako potrebuje pre vlastný závod,“ dodáva.
Prisťahovalecký a stavebný boom
Chýr o príchode talianskej firmy už teraz začína priťahovať aj ďalších potenciálnych investorov. A to nielen zo zahraničia. Záujem o usadenie sa v Spišskom Hrhove prejavili aj dve slovenské firmy.
V obci v rámci svojho územného plánu zmapovali všetok nehnuteľný majetok vrátane nevyužívaných výrobných priestorov iných vlastníkov, ktoré sú vhodné na podnikanie. Ten sa obec snaží prezentovať pri rôznych príležitostiach. O časť týchto priestorov podľa starostu prejavil záujem ďalší taliansky investor, ktorý už začal rokovanie s ich vlastníkom.
Aktivity samosprávy sa odrážajú už aj na každodennom živote dediny. „Minulý rok sme vytvorili dvesto nových stavebných pozemkov na výstavbu rodinných domov,“ hovorí V. Ledecký. Do Spišského Hrhova sa sťahujú väčšinou ekonomický aktívni ľudia stredného veku s vyšším vzdelaním z Levoče a blízkeho okolia. To vidieť aj na zložení obecného zastupiteľstva, ktorého vekový priemer sa pohybuje okolo 35 rokov a jeho členovia majú väčšinou vysokoškolské vzdelanie.
Za posledné roky sa tak zvýšil počet obyvateľov o zhruba 250 ľudí. „Hrhov je svojou históriou kozmopolitná obec. Každý gróf, ktorý vlastnil tunajší kaštieľ, si priviedol so sebou aj svojich rodákov. A tak tu máme rodiny s nemeckými či poľskými koreňmi,“ hovorí starosta.
- Hrhovské rekordy
Ľuďom v Spišskom Hrhove sa na pomery regiónu darí. Aj preto si môžu povedať, že nielen chlebom je človek živý. Minulý rok v júni mali napríklad svoju premiéru Hrhovské čudá a zábaviská. „Touto akciou sme chceli pobaviť seba, ale aj turistov a ukázať, že taká vážna vec, ako je projekt Phare, sa dá využiť aj takouto zábavnou formou,“ vysvetľuje starosta Vladimír Ledecký. V rámci dvojdňového podujatia, ktoré pritiahlo do obce zhruba dvetisíc návštevníkov, sa uskutočnila aj súťaž dvoch desiatok podomácky vyrobených traktorov a poľnohospodárskych strojov. Vrcholom boli tri výrobky miestnych remeselníkov. Drevená lyžica, píšťala a hlavolam sa svojimi rozmermi uchádzajú o zápis do Guinnessovej knihy rekordov. Keby sa to aj nepodarilo, aj tak to malo zmysel, konštatuje V. Ledecký. Vystavená lyžica pri hlavnom ťahu už teraz láka okoloidúcich na návštevu Spišského Hrhova.
Foto – Milan Illík, Karel Hirman
