Liečebné hladovanie spočíva v zrieknutí sa akejkoľvek potravy a prijímaní výlučne čistej vody. Môže trvať niekoľko dní alebo týždňov. Zástancovia ho považujú za cestu k liečeniu chronických a zhubných chorôb bez použitia liekov. Organizmus sa ním má zbaviť tukov, solí, starých a chorých buniek, sklerotických plátov, hlienov, toxínov a viesť k regenerácii telesných orgánov a systémov.

Odporcovia hladovania poukazujú najmä na patologické zmeny v organizme, nedostatočnú výživu a trvalé zmeny psychiky. Hladovka podľa nich predstavuje vysokú záťaž na srdce, obličky a pečeň. Odbúrava tuky, oslabuje imunitu, znižuje svalovú hmotu a spôsobuje málokrvnosť. Tieto ich tvrdenia však doteraz nie sú vedecky podložené.

Čo sa deje v organizme počas hladovky:

24 – 48 hodín hladovania: v pečeni sa odbúrava glykogén, tuky, bielkoviny v svale a v orgánoch.

48 – 96 hodín hladovania: organizmus aktivuje vlastné obranné adaptačné mechanizmy, chráni proteíny a minimalizuje stratu esenciálnych stopových prvkov.

3. - 4. deň hladovania: organizmus prechádza na endogénnu výživu, teda využíva vlastné tukové zásoby, bielkoviny, vitamíny a minerály. Dochádza k vylučovaniu nenasýtených mastných kyselín a bielkovín, ktoré ochraňujú mechanizmus hladujúceho organizmu.

Pacient v tejto fáze môže pociťovať bolesti hlavy, slabosť alebo nevoľnosť. Postupne sa zvyšuje stimulácia adaptačných mechanizmov organizmu, odstraňujú sa staré a choré bunky a organizmus sa regeneruje.

V prvých dňoch hladovky dochádza k zvýšenému prekysleniu organizmu. Ide o takzvané štádium narastajúcej acidózy, ktoré vyvrcholí 7. až 10. deň a hladujúci sa náhle v priebehu niekoľkých hodín začne cítiť lepšie v dôsledku adaptácie organizmu na stres z hladovania. Znižuje sa slabosť, koncentrácia acetónu a amoniaku v moči a v krvi sa zvyšuje koncentrácia glukózy.

Na tohtoročnej konferencii Slovenskej lekárskej komory pod názvom „Preventívna medicína v kontexte súčasnosti“ odzneli výsledky štúdie zameranej na účinky hladovania, na ktorej niekoľko rokov pracoval vedecký tím z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Vedci v nej skúmali a porovnávali účinky úplného krátkodobého a dlhodobého hladovania s následnou regeneračnou diétou na 11 dobrovoľníkoch v liečebnom zariadení, kde na nich dohliadal skúsený metodik v oblasti liečebného hladovania a lekár.

Desiati z nich (5 mužov a 5 žien vo veku 31 až 63 rokov) podstúpili 11-dňové hladovanie nasledované 11-dňovou regeneráciou. Na jednom 59-ročnom pacientovi vedci skúmali vplyv dlhodobého 35-dňového úplného hladovania s následnou 35-dňovou regeneračnou diétou.

Všetci dobrovoľníci absolvovali trikrát vyšetrenie - pred zahájením a po ukončení hladovky a po skončení regeneračnej diéty. Počas hladovky pili iba čistú vodu a po jej skončení začali postupne prijímať potravu podľa predpísanej regeneračnej diéty.

Obidve štúdie prebiehali oddelene, pod dozorom RNDr. Jozefa Valucha, CSc. metodika liečebného hladovania a regeneračnej diéty z Ústavu súdneho lekárstva v Bratislave, ktorý sa danej problematike venuje teoreticky aj prakticky niekoľko rokov.

Dobrovoľníci si v priebehu 11-dňovej hladovky denne robili klystír, každý deň absolvovali 6 až 10 kilometrov dlhú prechádzku, hodinové cvičenie a pokojový bazén v kúpeľnom zariadení. Pacient s 35-dňovou hladovkou prešiel každý deň 4 až 5 kilometrov.

Vplyv hladovky na organizmus pacientov

Všetci účastníci podľa očakávaní po ukončení hladovky výrazne schudli. Ženy po 11 dňoch hladovania stratili 7 kilogramov, muži 9 až 11 kilogramov. Pacient s 35-dňovou hladovkou schudol logicky výraznejšie ako prvá skupina, a to 19,4 kilogramu. Po ďalších 35 dňoch regeneračnej diéty stihol nabrať 14,6 kilogramu hmotnosti. V priebehu 11 dní po zaradení potravy pribrala aj prvá skupina účastníkov, ani tá však nedobehla svoju pôvodnú hmotnosť pred začatím experimentu.

Hladovanie viditeľne ovplyvnilo horný (systolický) krvný tlak dobrovoľníkov. U pacienta s dlhšou hladovkou klesol po 35 dňoch zo 135 na 101 mmHg, u dobrovoľníkov zo zvyšnej skupiny sa po 11 dňoch znížil zo 130 na 110 mmHg. Kým pacientovi s 35-dňovou hladovkou sa po období regeneračnej diéty horný tlak vrátil na pôvodnú úroveň, 11-dňovým hladovkárom sa upravil v priemere na 120 mmHg.

Dobrovoľníkom po 11-dňovom hladovaní mierne stúpol kreatinín zo 45,5 μmol/l (+/- 2,87 μmol/l) na 73,8 μmol/l (+/- 3,63 μmol/l).

Kreatinín je energetický metabolit svalových buniek, ktorý by mal byť vylúčený obličkami do moču. Zvýšené množstvá v krvi sú znakom toho, že činnosť obličiek je oslabená.

Pacientovi s 35-dňovou hladovkou bola nameraná zvýšená hodnota kreatinínu ešte pred začatím experimentu v množstve 125 μmol/l. Príčinou môže byť nefrektómia – chirurgické odstránenie obličky postihnutej nádorom, ktorej sa podrobil v minulosti. Koncentrácia kreatinínu mu po ukončení hladovky narástla na 169 μmol/l.

Zvýšené hodnoty sa v oboch skupinách po regeneračnej diéte upravili na pôvodnú úroveň.

Veľké množstvá kreatinínu v krvi sú často spojené so zvýšenou hladinou kyseliny močovej, čo sa ukázalo aj vo výsledkoch krvných testov u všetkých pacientov po skončení hladovky.

Desaťčlennej skupine sa koncentrácia kyseliny močovej zvýšila takmer trojnásobne - z 295,48 μmol/l (+/- 28,2 μmol/l) na 821,88 μmol/l (39,7 μmol/l). Pacientovi po 35 dňoch hladovania stúpla z 394 μmol/l na 886 μmol/l. Po regeneračnej diéte hodnoty klesli na pôvodnú úroveň.

10-člennej skupine bol po 11 dňoch hladovania zistený pokles hodnoty glomerulárnej filtrácie (GFR), ktorá vypovedá o rýchlosti prietoku krvi obličkami. Po regeneračnej diéte parameter zase stúpol na pôvodnú hodnotu.

Hladovanie sa podpísalo aj pod výrazný pokles koncentrácie gama-tokoferolu v krvi.

Gama-tokoferol (γ-tokoferol) je antioxidant, derivát vitamínu E, ktorý chráni bunky pred voľnými radikálmi (z UV žiarenia, stresu, cigaretového dymu, pesticídov, ťažkých kovov, ozónu...).

U pacienta s 35-dňovou hladovkou sa hladina gama-tokoferolu upravila po regenerácii na odporúčanú hodnotu. Aj v 10-člennej skupine nedosiahla pôvodnú úroveň, ale prekonala všeobecne odporúčané hodnoty.

Vplyvom hladovky kleslo pacientom v krvi aj množstvo koenzýmu Q10.

Koenzým Q10 je kľúčová látka v organizme z hľadiska tvorby energie a ochrany buniek pred poškodením voľnými radikálmi a predčasným starnutím. Pokles pod potrebnú úroveň sa prejavuje zníženou výkonnosťou, únavou a zníženou chopnosťou regenerácie.

Po skončení regenerácie sa hodnoty koenzýmu Q10 v oboch skupinách pohybovali v referenčných hodnotách, nedosiahli však pôvodnú hodnotu.

Držanie hladovky sa v 10-člennej skupine pozitívne podpísalo pod zníženie oxidačného stresu, ktorý síce po regeneračnej diéte stúpol, ale nevrátil sa k pôvodným hodnotám. Zaujímavé je, že u pacienta s 35-dennou hladovkou sa hodnoty oxidačného stresu nezmenili.

V organizme existuje dynamická rovnováha medzi obrannými antioxidačnými systémami a tvorbou voľných radikálov kyslíka, pripadne dusíka. V prípade nekontrolovanej zvýšenej tvorbe voľných radikálov vzniká oxidačný stres, ktorý sa podieľa na vzniku a vývoji mnohých chorôb (kardiovaskulárnych, neurologických, onkologických, poruche plodnosti u mužov aj žien, cukrovke, na starnutí).

Čo vyplýva z výsledkov štúdie:

  • Hladovanie síce zredukovalo oxidačný stres, no aj množstvá antioxidantov (gama-tokoferolov, koenzýmu Q10), ktoré organizmus chránia pred oxidačným stresom.
  • Kompletnou hladovkou sa pacientom podarilo schudnúť. Aj keď väčšiu časť stratenej hmotnosti po hladovke stihli nabrať späť, ich váha sa nevrátila na pôvodnú úroveň.
  • Niekoľkodňové odopieranie si jedla pacientom upravilo aj horný krvný tlak.
  • Zvýšené hodnoty kreatinínu, nárast kyseliny močovej a parametra GFR sú dôkazom toho, že hladovka je extrémnou záťažou pre obličky. Oslabuje ich schopnosť vylúčiť kyselinu močovú a filtrovať krv. Pre ľudí s ochorením obličiek môže byť doslova hazardom.

Hladovkári bez dozoru odborníka riskujú zdravie

Profesorka RNDr. Anna Gvozdjáková, DrSc. je spoluatorkou uvedených štúdií. Dlhé roky pôsobí vo Farmakobiochemickom laboratóriu III. Internej klinky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, venuje sa najmä mitochondriálnej medicíne, antioxidantom a oxidačnému stresu.

Čím sa vaša štúdia odlišuje od ostatných zrealizovaných štúdií?

Je pomerne málo štúdií o účinku kompletnej hladovky a regenerácie diétou u dobrovoľníkov. Prakticky v literatúre neboli dostupné informácie o vplyve kompletnej hladovky na vybrané antioxidanty (koenzým Q10, vitamín E), parameter oxidačného stresu (TBARS – peroxidácia lipidov) a funkcie obličiek u dobrovoľníkov. Z dostupných literárnych zdrojov sme sa mohli oprieť iba o experimentálne štúdie. Preto tieto naše výsledky sú pilotné.

Dá sa z jej výsledkov jednoznačne odpovedať na to, či je hladovka liečebná metóda alebo hazard so zdravím?

Z uvedených výsledkov nie je možné urobiť jednoznačný záver. Ak by sa niekto predsa odvážil podstúpiť krátkodobú alebo dlhodobú kompletnú hladovku, mal by byť pod dozorom špecialistov v oblasti liečebného hladovania (nie samozvaných) a ošetrujúceho lekára. Je dôležité, aby sa počet dní kompletného hladovania rovnal počtu dní regeneračnej diéty.

Regeneračná diéta je presne určená, ako treba postupovať od začiatku postupného prijímania potravy, až do posledných dní regeneračnej diéty, do postupného prechodu na normálnu stravu. Nedodržanie týchto pokynov môže spôsobiť mimoriadne závažné zdravotné problémy, preto je potrebné sa vždy poradiť s ošetrujúcim lekárom a odborníkom na liečebné hladovanie.

Na aké otázky je potrebné ešte v tejto oblasti hľadať odpovede?

Nakoľko v uvedených štúdiách je pomerne málo probantov, potrebné sú ďalšie štúdie s väčším počtom dobrovoľníkov, so zameraním na vyšetrenie viacerých metabolických parametrov, ktoré by boli zamerané na funkciu mozgu, srdca, pečene, pankreasu, kostrového svalstva, imunológie a samozrejme obličiek.

Pri kompletnej hladovke treba byť veľmi opatrný, ak niekto odporúča kompletné vynechanie liekov (na vysoký krvný tlak, na zníženie koncentrácie cholesterolu - statíny, pri cukrovke). Obzvlášť musia byť opatrní pacienti s onkologickým ochorením, v žiadnom prípade neodporúčam, aby sa pustili do kompletnej hladovky bez súhlasu ošetrujúceho lekára.

Je pred hladovkou potrebná nejaká špeciálna príprava?

Táto otázka je veľmi dôležitá, pretože hladovka je veľká záťaž na organizmus, nielen fyzická, ale hlavne psychická. Na kompletnú hladovku sa niektorí dobrovoľníci (prípadne aj pacienti) dlhodobo pripravujú psychicky, aj niekoľko týždňov.

Aké množstvo tekutín je potrebné počas hladovky denne vypiť?

2 až 3 litre čistej vody, žiadne iné tekutiny.