Slovenské pozadie veľkého kšeftu

Kým minister životného prostredia Ján Chrbet vykladá, že kupec slovenského „horúceho vzduchu“ zastrešuje konzorcium štátov, ktoré obchodujú s emisiami skleníkových plynov, dostupné informácie ukazujú na domáce zázemie. Zástupkyňa americkej schránkovej firmy Interblue Group nemá problém komunikovať (česko-)slovensky, narýchlo vytvorená webová stránka je registrovaná u českej firmy a jej autorom je mladý slovenský študent. To všetko sprevádza transakciu, v ktorej vláda oproti porovnateľným obchodom okolitých krajín prerobila desiatky miliónov eur.

Domáce stopy

V decembri, keď 151707>TREND upozornil na obchod so štátnou rezervou emisií oxidu uhličitého, firmu nepoznali trhoví analytici, ani Google. V americkom štáte Washington bola registrovaná v júni 2008, v jej orgánoch sedeli dánska občianka českého pôvodu Jana Lütken-Ribridová a Švajčiar Hans Grob z daňového raja Zug. Tam sídli aj ich firma Onyx Group.

Medzičasom do skúpych informačných zdrojov pribudla nič nehovoriaca internetová stránka Interblue Group. Zaujímavejší než obsah je jej vznik. V novembri ju registrovala česká webhostingová firma a vytvoril ju 21-ročný slovenský študent fakulty informatiky a informačných technológií STU. Autorstvo je okrem informácií v zdrojom kóde očividné na prvý pohľad – dizajn jeho osobnej stránky a webu „spoločnosti zastrešujúcej konzorcium štátov“ je prakticky identický. Jeho otec Miloš Šušoliak pôsobil a pôsobí vo viacerých environmentálnych firmách, v niektorých spolu s ľuďmi okolo finančnej skupiny Istrokapitál. Spája ich spoločnosť WMJ Company, ktorá sa prezentuje ako obchodník s emisiami skleníkových plynov.

David Švejcar, ktorý doménu stránky Interblue Group na českom serveri registroval, neprezradil, pre koho to robil. S firmou, ktorá mala túto požiadavku, spolupracuje dlhšie. A dodal, že registrácia americkej firmy cez český webhosting bola „najjednoduchšia cesta.“

Aj pátranie vo Švajčiarsku nabralo takmer domáci rozmer. J. Lütken-Ribridova sa venuje daňovému poradenstvu, ale vystupuje aj ako poverenec či správca firiem. A v Onyx Group sú na telefonáty česko-slovenskej klientely hľadajúcej podobné služby očividne zvyknutí. Ako v stredu TRENDU oznámila bezchybnou češtinou sekretárka firmy, s J. Lütken nie je možné hovoriť, lebo je mimo kancelárie.

Napokon, indíciou, že horúca je domáca, nie medzinárodná stopa, bol i vznik materiálu, o ktorom vlani v októbri rokovala vláda SR. TREND si vtedy všimol, že úradný text bol podľa vlastností wordového dokumentu upravovaný v počítači vtedajšieho akcionára slovenskej firmy Magic Trading Corporation (MTC) Norberta Havalca. MTC je dodávateľ zbraní, nábojov a techniky pre ministerstvo obrany a Slovenskú informačnú službu (SIS). Sám N. Havalec tvrdil, že materiál nespracovával ani nie je jeho autorom.

Falošná argumentácia

Jediné podrobnejšie oficiálne údaje pochádzajú z rokovania vlády v októbri minulého roka. Rezort životného prostredia sa chystal predať časť rezervy emisií oxidu uhličitého – takzvaných jednotiek priznaného množstva (AAU), ktoré Slovensko získalo v rámci Kjótskeho protokolu. Ekvivalent desiatich miliónov ton mala približne za 60 miliónov eur kúpiť neznáma spoločnosť Interblue Group.

Transakcia bola zvláštna tým, že obchod s AAU má zmysel takmer výlučne pre štáty. Súkromné firmy ich nemôžu použiť ako priamu alternatívu firemných povoleniek emisií skleníkových plynov. Ďalší problém bol, že predaj štátnych rezerv by sa mal spájať s ekologickou investíciou (GIS projekty), aby si krajiny neprehadzovali „horúci vzduch“. Predávajúci peniaze investuje, kupec si vyhradí právo sledovať ich použitie a môže na projekte priamo participovať. Podľa informácií TRENDU viaceré ambasády oslovili ministerstvo životného prostredia s ponukou rokovať o obchode s emisiami. Nedočkali sa odpovede.

Rezort vlani predaj obhajoval tézou, že Slovensko je lepšie pripravené na realizáciu GIS projektov ako napríklad východoeurópske krajiny. No transakciu so sprostredkovateľom, na ktorú si vytvoril legislatívne zázemie v roku 2007, paradoxne ospravedlňoval neschopnosťou investície pripraviť. A operoval hrozbou pádu cien, ak začnú predávať štáty ako Ukrajina či Rusko, ktoré majú veľké prebytky AAU.

Bola to falošná argumentácia. Česko minulý mesiac predalo štyridsať miliónov ton emisií Japonsku, ktoré na splnenie záväzkov vyplývajúcich z Kjótskeho protokolu aktívne nakupuje všade, kde sa dohodne. Na medzištátnej úrovni. Emisie podporené GIS projektmi získali v marci Japonci aj od Ukrajiny. Čo je podstatné, odhadovaná cena za AAU v oboch transakciách – vyše deväť eur – je o polovicu vyššia než tá, ktorú mala zaplatiť Interblue Group.

Nepomáhajú si

Podľa poslanca za SDKÚ-DS Pavla Freša, ktorý sa v marci na podrobnosti transakcie pýtal, Slovensko predalo až pätnásť miliónov ton emisií. Údaj mu podľa jeho slov poskytol riaditeľ odboru ochrany ovzdušia a bývalý šéf Vojenskej spravodajskej služby Peter Solčanský. SDKÚ-DS sa na postup ministerstva sťažovala u premiéra Roberta Fica. Žiadala ho o informácie k transakcii. Opozičná strana nepochodila, premiér vtedy odkázal, že emisie sú v kompetencii rezortu životného prostredia.

Sám predseda vlády minulý týždeň vniesol do témy ďalší zmätok. Podľa neho výnosy z predaja pôjdu na projekty zatepľovania. Hovoril zhruba o 71,4 milióna eur. Takže matematika: ak výnos dosiahol sumu spomínanú premiérom a ministerstvo sa zbavilo ekvivalentu pätnástich miliónov ton emisií, jednotková cena bola ešte nižšia ako avizovaných 6,05 eura. Keby Slovensko predávalo za porovnateľných podmienok ako Česko, mohlo zarobiť zhruba o 60 miliónov eur viac.

Na základe toho podpredseda najväčšej opozičnej strany Ivan Mikloš v pondelok obvinil ministra, že prerobil štátu 60 miliónov eur. Až to prinútilo J. Chrbeta, aby po mesiacoch mlčania zareagoval. Vyhlásil, že obchod prebehol podľa pôvodných zámerov, Slovensko predalo desať miliónov ton. To by znamenalo, že v porovnaní s českými podmienkami prišli slovenské verejné financie zhruba o 30 miliónov eur.

V utorok tento týždeň sa do obhajoby obchodu i ministra životného prostredia pustil i premiér. No navzájom si nepomohli, ich výroky sú v rozpore. Minister J. Chrbet v decembri TRENDU tvrdil, že rokovania s Interblue Group prebiehajú, zmluva nie je uzavretá a preto ju nezverejní. R. Fico tento týždeň povedal, že zmluva bola podpísaná už v septembri. Šéf rezortu životného prostredia v pondelok poprel rokovania s Japonskom, premiér v utorok vyhlásil, že Japonci ponúkli málo, len päť eur za tonu.

Poctivá príprava

Politici SNS sa na atypicky vysoký a jednorazový prílev peňazí do Environmentálneho fondu pod kontrolou ich nominanta pripravovali. Národniarski poslanci v parlamente presadili zmenu zákona o fonde, ktorá posilňuje právomoci ministra životného prostredia pri rozdeľovaní peňazí. Novela vzbudila pozornosť médií, ale z iného dôvodu. Bola nepriama – poslanci ju vpašovali do zmeny zákona o cenných papieroch a investičných službách.

Prezident Ivan Gašparovič normu nepodpísal. Novelizácia obsahovo nesúvisiacich zákonov pod hlavičkou jedného z nich podľa neho nie je v súlade s princípom právnej istoty, predvídateľnosti a zrozumiteľnosti. Ale minulý týždeň koaličná väčšina prezidentovo veto prelomila a zmenu opäť schválila. Organizácie v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti ministerstva budú vyňaté zo stanoveného postupu žiadostí o dotácie z fondu. Inými slovami, minister sa pri rozdeľovaní peňazí nemusí držať pôvodných pravidiel.

Pre rodinkárstvo úradníkov a stranícky klientelizmus pri prideľovaní peňazí z Environmentálneho fondu musel kreslo ministra životného prostredia vlani opustiť Jaroslav Izák. Ani nie po roku tak vládna koalícia zareagovala na tieto škandály paradoxným spôsobom. Pravidlá rozdávania dotácií z fondu zmäkčila. Práve v čase, keď má vďaka jednorazovému predaju jednotiek AAU k dispozícii rekordný rozpočet.

Ale všetko môže byť inak. Česko spolu s predajom kvót oznámilo, že peniaze použije na zatepľovanie domácností či na výmenu kotlov v rámci programu Zelená úsporám. Slovenský premiér sa poponáhľal s vyhlásením, že jeho vláda má podobné plány. Zvýšiť by sa mali zdroje Štátneho fondu rozvoja bývania i dotácie z ministerstva výstavby. Na podporu bytovej výstavby, zatepľovania alebo obnovy bytov a domov, spresnil informácie predsedu vlády jeho hovorca Braňo Ondruš.

Pravda, treba vyriešiť presun peňazí z Environmentálneho fondu, z košiara ministra životného prostredia, do organizácií v pôsobnosti ministra výstavby. Ale to je technická záležitosť. Ešteže má oba rezorty pod kontrolou Slovenská národná strana.

Foto - SITA/Tomáš Benedikovič

Slovenské pozadie veľkého kšeftu